Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty, společenský magazín.
Diskuze Diskusia o hlbších pravdách na FiftyFifty.cz. Články, recenze, povídky, stále nové soutěže, hry, horoskopy na týden atd.
Magazín pro ženy i muže > Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty
Share

Diskusia o hlbších pravdách


Vkládat příspěvky do diskuze mohou jen přihlášení uživatelé

image/svg+xml smilan :: 31.07.2011 14:40:30

Čo sú Zákony Božie?


Ktoré zákony sú vlastne Zákonmi Božími? Zákony Božie totiž nemôžu pochádzať od ľudí, ale iba od toho, čo zvykneme nazývať prírodou. Podotýkam, že ani dodoržiavaním Desatora by sa svet nezmenil k lepšiemu, lebo ony sú iba Mojžišom vyslovené zákony a nie Zákony Božie. Nie Zákony prírody.
Odpoveď:

Máte naozaj veľkú pravdu v tom, že Božie Zákony nemôžu byť zákonmi pochádzajúcimi od ľudí, ale musia byť Zákonmi prírodnými, Zákonmi vesmírnymi, alebo univerzálnymi.

V skutočnosti naozaj existujú dokonalo fungujúce a samočinne pracujúce Zákony, ktoré musí človek poznať a podriadiť sa im ak chce byť šťastný a žiť v mieri a v súlade s univerzom, ktorého je súčasťou. Sú to Zákony, ktorých účinkom je podrobené absolútne všetko jestvujúce a teda nie len naše telo a hmotný svet, ale aj naše cítenie a myslenie. Sú to Zákony večné, pretože ak sa jedného dňa zrúti celý tento vesmír a za mnoho biliónov rokov povstane iný, budú v ňom fungovať presne tie isté nemenné, dokonalé a univerzálne Zákony.

A keďže všetko veľké je v skutočnosti jednoduché, aj fungovanie celého univerza stojí na vzájomnom spolupôsobení troch najdôležitejších základých Zákonov a to Zákona spätného účinku, Zákona rovnorodosti a Zákona tiaže.

V stručnosti k pôsobeniu každého z nich:

Zákon spätného účinku je známym fyzikálnym zákonom akcie a reakcie, ktorý sa v duševnej oblasti prejavuje princípom – Čo kto zaseje, to aj zožne.

Zákon rovnorodosti pôsobí tak, že iba rovnaké môže byť priťahované k rovnakému.

No a podľa Zákona tiaže musí všetko ťažké klesať nadol, kým všetko ľahké zase stúpať nahor.

Toto sú teda tri základné Zákony, o ktoré sa opiera chod celého univerza. Nie sú dielom ľudí, ale dielom Stvoriteľa.

A teraz pozor! Veľkí zvestovatelia všetkých dôb, ktorí hovorili o nevyhnutnosti života podľa Zákonov Božích, hovorili v skutočnosti vždy práve o účinkoch týchto troch základných Zákonitostí, ktoré sme spomínali vyššie. Objasňovali ich však formou, prispôsobenou bežnému a každodennému životu človeka tej ktorej doby.

Ani Desatoro nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Sú to Zákony univerzálne, Zákony Božie, ibaže modifikované na fungovanie každodenných vzťahov v ľudskom spoločenstve.

Mojžišove Zákony nie sú teda v nijakom prípade Zákonmi ľudskými! Na dôkaz tohto tvrdenia si ukážme princíp, prostredníctvom ktorého sú jednotlivé prikázania Desatora prepojené s tromi základnými piliermi, na ktorých stojí fungovanie celého univerza a síce so Zákonom spätného účinku, so Zákonom rovnorodosti a so Zákonom tiaže.

Prvé prikázanie znie: „Ja som Hospodin tvoj Pán, nebudeš mať nikoho iného, komu by si sa klaňal“, čo znamená, že Stvoriteľ a úcta k nemu majú stáť v našom živote na prvom mieste a musia byť pre nás tou najvyššou hodnotou nad všetkými hodnotami.

A nakoľko Stvoriteľ, ako východisko všetkého aj stojí skutočne a reálne nad všetkým a je tým Najvyšším, čo vôbec jestvuje, bude človek, ktorý ku nemu usiluje stúpať nahor a to práve prostredníctvom Zákona tiaže, na základe ktorého všetko dobré, čisté, vznešené a ušľachtilé stúpa hore.

Uctievaním Stvoriteľa a všetkých vysokých hodnôt s ním spojených, ako sú Čistota, Láska a Spravodlivosť sa bude človek zároveň i na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého čoraz viacej približovať k svojmu Pánovi, čo bude mať za následok jeho vzostup nie len duchovný, ale aj hmotný.

A takáto spojitosť troch základných Zákonov stvorenia vládne i medzi všetkými ostatnými prikázaniami Desatora. Kto si dá trochu námahy určite ju nájde.

Okrem Mojžiša bude však dobré spomenúť i Ježiša. Ten dokázal geniálne zhrnúť celý Starý a Nový Zákon do jedinej vety: „Milovať budeš svojho Pána celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou a svojho blížneho ako seba samého“.

V tejto zásadnej vete nehovoril Kristus o ničom inom ako o neustále spomínaných troch základných Zákonoch vo stvorení.

V prvej časti vety hovorí o láske k Stvoriteľovi a teda o účinkoch Zákona rovnorodosti v súčinnosti so Zákonom tiaže, ktoré človeka pozdvihnú nahor, ako sme si to už vysvetlili. V druhej časti vety hovorí o pôsobení Zákona spätného účinku, ktorý možno definovať slovami: Čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne!

Akým spôsobom budeme teda jednať s inými ľuďmi, tak sa napokon povodí aj nám samotným. Lebo aká bola akcia, taká bude reakcia. Čo sme si zasiali, to si aj zožneme.

Kto teda pozná jednoduché Zákony Božie a naučí sa ich rešpektovať vo svojom živote, ten bude ich účinkami nesený nahor. Hore k Svetlu, šťastiu, radosti a mieru.

Kto ich však nepozná, nechce poznať a bude jednať proti nim, ten bude ich účinkami bolestivo zraňovaný, obrusovaný a zatláčaný dolu a nakoniec, ak sa nebude chcieť, alebo nedokáže zmeniť i definitívne zničený, pretože sa svojim životom a zmýšľaním trvalo staval proti dokonalým Zákonom Božím.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 25.07.2011 17:47:33

Každý si všetko odpyká!


Aj vy si tak ako mnohí iní myslíte, že si človek môže robiť v podstate beztrestne čo chce ak je natoľko „šikovný“, že ho pritom neprichytia? Ak sa dokáže vyhnúť tomu, aby bol postihnutý súčasnými zákonmi? Myslíte si, že ak je človek obdarený dostatočnou mierou takejto „šikovnosti“ môže naozaj beztrestne klamať, podvádzať, kradnúť, jednať nečestne, byť nespravodlivý a zlý voči iným ľuďom?

Áno, prax nám ukazuje, že sa to dá a mnohí ľudia takýmto spôsobom aj vskutku jednajú, ale naozaj si je možné myslieť, že takáto životná filozofia sa im môže „prepiecť“ skutočne beztrestne?

Pravda je však taká, že absolútne nikto z nás sa nemôže vyhnúť zákonitej nevyhnutnosti odpykania všetkého, čo spôsobil. Vo stvorení totiž jestvuje železný Zákon spätného účinku, pôsobením ktorého sa všetko v kruhu vracia naspäť k svojmu východisku. Nech už je to čokoľvek. Dobré, alebo zlé. Ovocie všetkého, čo sme vykonali sa ku nám po určitom čase zákonite navráti naspäť. A to skôr, alebo neskôr! Niečo ihneď a niečo trebárs aj po veľmi dlhej dobe. Absolútne nič sa však nestratí! Touto neomylnou Zákonitosťou sa zaručuje spravodlivosť! Tá vyššia! Bez tejto Zákonitosti by totiž bol pojem spravodlivosť v čisto ľudskom ponímaní a praktizovaní pojmom celkom prázdnym.

V hĺbke svojho vnútra však predsa len každý z nás jasne cíti, že nejaká Spravodlivosť musí existovať. A ona aj skutočne jestvuje a prejavuje sa prostredníctvom železného Zákona spätného účinku.

Stála nevyhnutnosť odpykávania všetkého, čo človek vykonal, či už svojimi činmi a slovami, alebo dokonca svojimi myšlienkami a citmi, stála nevyhnutnosť odpykávania absolútne všetkého, čo z nás vzišlo je ako reťaz, ktorá nás drží pevne prikovaných k našim predchádzajúcim činom. Je to reťaz, ktorej nemožno dovidieť konca. Reťaz, ku ktorej svojim zlým chcením neustále nadväzujeme ďalšie a ďalšie ohnivká.

No a v nikdy neustávajúcom kolobehu účinkov Zákonitosti, že všetko sa raz musí vrátiť naspäť k svojmu východisku, aby sa učinilo zadosť Vyššej Spravodlivosti je táto nevyhnutnosť stáleho odpykávania nevedomými ľuďmi subjektívne vnímaná ako nikdy nekončiaca reťaz malých i väčších nespravodlivostí a menšieho či väčšieho utrpenia. Nevedomí ľudia netušia, že všetko toto je iba ovocím našich vlastných činov, ktoré sa ku nám vracajú v železnej nevyhnutnosti odpykávania v Zákone opätovného návratu všetkého k svojmu východisku. Ovocie všetkých našich činov sa teda vracia naspäť k bodu, z ktorého povstalo, čiže k človeku samotnému. A takto to ide neustále a bez konca.

Dá sa však vyslobodiť z tohto nikdy nekončiaceho kolobehu? Z  tohto nikdy nekončiaceho kolobehu neustálych, väčších alebo menších strastí? Je to vôbec možné?

Áno, je to možné, pričom existuje iba jedna jediná cesta a tou je ...dobré chcenie! Pevné, vážne, silné chcenie k dobru! Práve takýmto druhom chcenia totiž okamžite staviame konečný medzník v reťazi doteraz nikdy nekončiaceho, neustáleho bolestného odpykávania.

Jedine pevné chcenie k dobru môže teda určiť konečnú lehotu nevyhnutnosti nášho odpykávania. To však samozrejme neznamená, že všetky, našim predchádzajúcim nesprávnym jednaním vytvorené činy nám budú okamžite odpustené, len čo začneme s dobrým chcením.

Nie! Spravodlivosti musí byť učinené zadosť a všetko to zlé, čo sme spôsobili v minulosti musíme spätne prežiť sami na sebe a týmto spôsobom zaplatiť až do toho najmenšieho haliera. Tak to požaduje Vyššia Spravodlivosť!

Avšak aj keď sa našim dobrým chcením reťaz nášho bolestného odpykávania ihneď neskončí už to predsa len nie je reťaz bez konca. V diaľke sa nám už predsa len črtá jej koniec. Už nekráčame iba od menšieho utrpenia k utrpeniu väčšiemu. Už kráčame k vyslobodeniu! K vyslobodeniu z reťaze nevyhnutného odpykávania!

Pevné, vážne a silné dobré chcenie je teda cestou k nášmu vyslobodeniu! Dobré a ušľachtilé cítenie a myslenie, dobrá a ušľachtilá reč a jednanie sú cestou našej slobode. Cestou k spáse!

Miluj svojho blížneho, ako seba samého! V týchto slovách je skrytá veľká múdrosť, pretože všetko, čo robíme iným a ako s nimi jednáme sa napokon vráti ku nám samotným a to už podľa mnoho krát spomínanej Zákonitosti spätného návratu všetkého k svojmu východisku. Všetko, čo teda robíme pre našich blížnych, robíme v skutočnosti iba sami pre seba! Takto možno chápať krok k dobrému chceniu.

Kto ho učiní dospeje k vyslobodeniu, k mieru, k šťastiu a k Svetlu. Kto ho neučiní zostane navždy spútaný reťazou neustáleho odpykávania, až sa v nej, ako v nikdy nekončiacom kolotoči utrpenia uštve na smrť. Na smrť nie len v zmysle telesnom, ale čo je omnoho horšie, i v duchovnom.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 17.07.2011 16:44:02

Pošpinená krása


Ženy majú byť pôvabné a krásne. Ich pôvab a krása majú vzbudzovať v mužoch obdiv. Ale pozor! Existujú dva druhy obdivu, zodpovedajúce dvom druhom krásy. Buď obdiv čistý a povznášajúci, vzbudzujúci úctu a ušľachtilosť, alebo obdiv s podtónom nečistoty, chlipnosti a zmyselnosti. Každý z nich zodpovedá presne takému druhu krásy, aký žena svojim zjavom vyvoláva. A teraz otázka: Aký druh obdivu vyvoláva krása súčasnej ženy?

Ten čistý, vznešený, ušľachtilý a povznášajúci, alebo naopak ten nečistý, nízky, pudový a poznačený zmyselnosťou? Naozaj nemusíme byť príliš vnímavými na to, aby sme si na túto otázku dali až príliš jednoznačnú odpoveď.

Žena mala byť a má byť krásnou v prvom rade vnútorne. Jej vnútorný, citový a myšlienkový život má byť naplnený predovšetkým čistou snahou o vznešenú ušľachtilosť. Čistý vnútorný život je totiž tou pôdou, z ktorej má vyrastať pravá krása ženy. A ak je žena vnútorne krásna, musí sa to napokon prejaviť aj navonok. A to úplne prirodzeným spôsobom, bez prehnanej potreby využívania akýchkoľvek dodatočných skrášľujúcich prostriedkov.

Žiaľ, ženy nešli touto správnou a zdravou cestou. Nesústredili sa predovšetkým na budovanie krásy svojho vnútra, na čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia, ktoré mali upriamiť k tým najvyšším a najvznešenejším ideálom. Takéto niečo bolo väčšinou žien považované za zbytočné márnenie času. Zavrhli cestu rozvíjania prirodzenej krásy, vyrastajúcej zvnútra navonok a zamerali sa iba na rozvoj svojej vonkajšej krásy a to bez takmer akéhokoľvek dôrazu na svoje vlastné vnútro.

A tak namiesto cesty nahor bola zvolená cesta nadol. A hoci sú mnohé ženy dneška niekedy naozaj veľmi krásne, ich krása je prázdnou a povrchnou. Nemá totiž oporu v osobnej vnútornej kráse, oporu vo vnútornej čistote a ušľachtilosti a preto je všetko iba povrchnosť a vonkajšie pozlátko. Preto sa to zvrhlo iba na prázdnu vonkajšiu márnivosť, vyzývavosť a zdôrazňovanie telesnosti.

Na zdôrazňovanie telesnej krásy a zmyselnosti, ktorá v mužskej časti populácie musí samozrejme vzbudzovať iba zmyselnosť a nečisté chúťky. Lebo rovnaké môže vyvolávať a priťahovať iba rovnaké! Povrchná, prázdna, vonkajšia, zmyselná a nečistá krása ženy preto priťahuje a vyvoláva mužský obdiv zakalený nečistotou, chlipnosťou a exponovanou telesnosťou.

Dnešná žena chce byť „sexy“. Tým je povedané všetko!To je hodnota, ktorou sa v súčasnosti meria a posudzuje krása ženy.

Milé dievčatá a ženy! Naozaj necítite, že za daného stavu je každý obdivný pohľad muža na vás vašim pošpinením? Vari naozaj má pre vás vaša márnivá, povrchná túžba páčiť sa a upútavať na seba väčšiu cenu, ako vaša vlastná, ľudská dôstojnosť? Vari vám naozaj tak veľmi vyhovuje úloha estetického objektu, v ktorom muži vidia iba vaše telo?

Žena dneška je ponižovaná súčasnou módou, ale ona to nespoznáva. Nespoznáva a neuvedomuje si svoje ponižujúce postavenie domnievajúc sa, že to tak musí byť a že práve takto je to správne.

Budúcnosť však patrí žene prirodzene pôvabnej a prirodzene krásnej. Žene pôvabnej a krásnej predovšetkým vnútorne. Žene, ktorej vonkajšia krása i spôsob jej odievania vyrastajú z vnútorných hodnôt a vnútornej ušľachtilosti. Bude to ženská krása úplne iného druhu, než je dnes. Krása povznášajúca a nabádajúca k ušľachtilosti. Krása, ktorá dvíha a nie zatláča do špiny!

V budúcnosti prežije iba pravá žena! Svoj budúci osud si každá jednotlivá žena napokon sformuje prostredníctvom vlastného druhu krásy, pretože jej osobný postoj k vlastnej kráse ju buď vysoko povznesenie, alebo ju naopak zatlačí hlboko bahna a špiny, z ktorej už viac nikdy nepovstane.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 07.07.2011 16:27:34

Výnimočná kniha „Gabrielova cesta“


Súčasný svet plný rozumovej chamtivosti, honby za peniazmi a túžby mať stále viac speje ku svojmu zániku. Strata skutočných hodnôt, stupňovanie nemravnosti a prázdneho užívania si sú predzvesťou konca. Tento neodvratný koniec bol predpovedaný už pre stáročiami. Keď ku nemu dôjde, keď sa to nesprávne, skazené nemravné a prehnité zrúti, z trosiek a z nevídanej skazy tejto civilizácie, z bolesti a utrpenia, aké svet ešte nespoznal potom povstane nové ľudstvo. Povstane nová doba! A práv do tohto obdobia, do obdobia novej doby a nového ľudstva na zemi je vsadený dej nevšednej knihy s názvom „Gabrielova cesta“.

V jej úvode sa píše: „Mnohí ľudia vás určite často presvedčovali, že tie najlepšie doby ľudstva sú už nenávratne preč, že veľkí králi a ich príbehy, odvážni hrdinovia, osloboditelia a učenci, ukazujúci cestu k vznešeným cieľom ľudstva sú súčasťou prastarej minulosti dávnych vekov a národov.

Ja vám ale hovorím, že tomu tak nie je!

To najlepšie leží pred nami! Utkané z neviditeľných vlákien osudu Zeme a celého vesmíru je to najlepšie, najvznešenejšie obdobie ľudstva ešte pred nami.

Svetlo budúcej doby ožaruje svojím nádherným svitom mnohých vznešených duchov, ktorí majú na zem ešte len prísť.

Mnohé sa musí sa zmeniť, podľa veľkých Zákonov tohto diela Stvorenia.

Vo vláknach osudu sveta sú sväté čísla, ktoré napokon prinesú po očakávanej zmene dobu povzneseného ľudského rodu, ktorý bude svojim obsahom mnohonásobne väčší, ušľachtilejší a prinesie príbehy ľudí ešte obdivuhodnejšie, než tomu bolo kedykoľvek doposiaľ na Zemi.

Aby som vás povzbudil vo vašej dobe, bolo mi dovolené ukázať už teraz jeden z mnohých príbehov z budúcich časov na Zemi. Prijmite ho do seba správne.“


Gabriela na jeho ceste sprevádzajú nasledovné zážitky:

- stretnutia s majstrami plne ovládajúcimi doteraz nepoznané duchovné schopnosti

- neobyčajné spôsoby cestovania

- nevšedné obydlia a záhrady

- nový rozmer priateľstva a spolupráce so zvieratami

- nové formy zvierat a rastlín

- obnovená spolupráca s neviditeľnými bytosťami prírody

- rýdze pojmy ako úcta, priateľstvo, úprimnosť, ušľachtilosť, hrdinstvo

- príbeh je písaný s ľahkosťou a humorom

- nechýba v ňom jemnosť, pôvab a krehká nedotknuteľnosť

čistej ženskej duše, ani láska sľubujúca prežívanie silných dojmov

- ako aj neuveriteľné množstvo napínavých a nečakaných zážitkov a dobrodružstiev, ktoré v stále gradujúcom slede udalostí spejú k pôsobivému a prekvapivému vyvrcholeniu.

No a na záver ešte jedna zaujímavosť. Aj v novej dobe sa bude lietať. Nie však lietadlami, ale úplne inak a to v spolupráci s bytostnými silami prírody. Zmienený spôsob premiestňovania vzduchom sa čitateľom dnešnej doby bude určite zdať neuveriteľný, avšak je úplne reálny. Veď týmto spôsobom a síce, za spolupráce bytostných síl prírody boli kedysi dávno postavené napríklad niektoré pyramídy, či iné dávne gigantické stavby. No a podobných nevšedných a neuveriteľných vecí nájdete v pútavom deji tejto knihy ešte omnoho viac.

Na území Českej republiky si ju môžete zakúpiť prostredníctvom stránky: www.ao-institut.cz

V rámci Slovenskej republiky si ju môžete objednať na: [email protected]

image/svg+xml smilan :: 25.06.2011 16:11:44

Zásadný omyl mystikov


Všetci mystici, ktorí tvrdia, že majú „osobnú skúsenosť“ s Bohom sa mýlia a to veľmi podstatným spôsobom, pretože si sami neuvedomujú, čo vlastne prežili. Ich vnútorné prežitie totiž nikdy nemohlo byť ich osobnou skúsenosťou s Bohom samotným. To je úplne vylúčené! V skutočnosti išlo vždy iba o priblíženie sa k Nemu, o intenzívne prežitie Jeho väčšej blízkosti a to je obrovský rozdiel.

Pre lepšie pochopenie tohto rozdielu si uveďme príklad: Predstavme si umelca a jeho dielo. Umelec v procese tvorby vkladá do svojho diela seba samého - svoju osobnosť. Po dokončení jeho dielo začína existovať samo pre seba, začína žiť akoby svojim vlastným životom.

Umelec a jeho dielo teda existujú samostatne, pričom dielo navždy ponesie nezmazateľnú pečať ruky umelcovej.

Uvedený príklad nám môže poslúžiť, ako príklad pomeru Stvoriteľa k dielu stvorenia, ktoré je od neho oddelené, pričom stvorenie v sebe a vo svojich Zákonoch nesie nezmazateľnú pečať osobnosti svojho Tvorcu - pečať Jeho Ducha.

Stvoriteľ a stvorenie sú teda dve veci, existujúce oddelene od seba. No a človek je súčasťou stvorenia. Žije vo stvorení, ktorého hranicami zostane navždy ohraničené jeho vedomie i jeho duševný obzor. Naša chápavosť a možnosť prežívania sa teda vždy môže pohybovať iba v hraniciach diela stvorenia, ktoré nikdy neprekročíme. A to ani len v našich myšlienkach.
Človek, žijúci vo stvorení sa preto môže k Stvoriteľovi približovať a spoznávať ho jedine prostredníctvom Jeho Ducha, vloženého do stvorenia, čiže prostredníctvom jeho Zákonov, ktoré v ňom vládnu. Svojou snahou o poznávanie, chápanie a život podľa týchto Zákonov sa môžeme čoraz viacej približovať k poznaniu Vôle Najvyššieho a týmto spôsobom čoraz viacej prežívať jeho blízkosť.

Stvoriteľ je nám teda blízko! Je neustále s nami, avšak nie priamo, ale sprostredkovanie a to prostredníctvom jeho Zákonov, na základe ktorých funguje stvorenie. Túto skutočnosť je možné hlboko vnútorne prežiť a práve o takomto prežití hovoria všetci mystici. Vždy je totiž možné hovoriť iba o prežití väčšej blízkosti Pána, o prežití priblíženia k Najvyššiemu a to celkom konkrétne k jeho vyžarovaniu. Stvorenie má totiž mnoho úrovní a čím je tá ktorá úroveň vyššia, tým je v nej toto vyžarovanie silnejšie. Čím je teda človek schopnejší vnútorne sa napájať na vyššie úrovne, tým intenzívnejšie vyžarovanie blízkosti Božej v nich môže vnímať a vyciťovať.

O osobnej skúsenosti s Bohom však nemôže byť nikdy ani reči! Osobne a v jeho skutočnej podstate nemôže Tvorcu spoznať nikto, pretože my ako tvorovia sa nachádzame vo stvorení, kým On ako Tvorca prebýva nad stvorením.

Ak teda niekto na základe svojho vnútorného prežitia mylne hovorí o svojej osobnej skúsenosti s Bohom, môže to mať dve príčiny: Buď nevedomosť a to by bol ten lepší prípad, alebo domýšľavosť, že je takéto niečo možné a to je ten horší prípad.

Je totiž žiaľ akousi všeobecnou chybou ľudí, že si o sebe a svojich možnostiach zvyknú namýšľať omnoho viac než je zdravé. Človek by si však mal byť vedomý svojej malosti a nemal by pyšne siahať vyššie, ako vôbec môže.

Ľudia musia teda pochopiť, že svoju veľkosť, svoje uplatnenie a plné rozvinutie svojich schopností môžu dosiahnuť jedine v hraniciach tohto stvorenia a nie v tom, že budú velikášsky a domýšľavo siahať nad ne. Ľudia sa majú snažiť poznávať svojho Stvoriteľa a usilovať sa byť ku Nemu bližšie, avšak poznávať ho môžu a majú jedine v Zákonoch Jeho stvorenia, ktoré nesú Jeho Vôľu. Toto je jediná cesta človeka k Bohu a jediná cesta k plnému rozvinutiu nášho človečenstva.

M.Š. Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk/

image/svg+xml smilan :: 16.06.2011 18:28:40

Civilizácia egoistov


Raz som čítal o istom fašistickom pohlavárovi - správcovi koncentračného tábora. Mal dom v blízkosti tábora, odkiaľ chodil každodenne do „práce“ s onou povestnou nemeckou presnosťou. Jeho pracovnou náplňou bolo zavraždiť za smenu čo najviac ľudí. No a tento človek sa potom, po svojej dobre vykonanej „práci“ vracal nazad domov, kde žil so svojou rodinou priam idylickým rodinným životom. Vraždiaca beštia sa ako šibnutím čarovného prútika dokázala zrazu premeniť na milujúceho otca a manžela.

Tento extrémny príklad uvádzam preto, aby sme pochopili, do akej pokryteckej a až neuveriteľnej podoby môže prerásť ľudský egoizmus, pevne vymedzený iba hranicami lásky k sebe samému, k svojim najbližším a k svojej práci. Žiaľ, v obdobne úzkych, egoistických hraniciach dnes žije väčšina ľudí na našej planéte a práve z toho dôvodu opätovne smerujeme k veľkej celosvetovej katastrofe a do novej noci hrôzy.

Je úplne prirodzené, že každý človek má rád seba samého. Seba samého a samozrejme ešte svojich najbližších. Toto máme doslova v krvi a je nám to bytostne vlastné.

Ale pozor! Ak po celý život zostaneme iba v týchto hraniciach nie je to správne. Je to málo a ak by sme mali nazvať takýto druh lásky pravým menom, no tak v skutočnosti ide žiaľ iba o obyčajný egoizmus. Je to iba egoizmus, úzko vymedzený hranicami vlastného „ja“ a ešte hranicami toho, čo má k tomuto nášmu „ja“ ten najbezprostrednejší vzťah.

Bytostná schopnosť prežívania lásky k sebe samému a k našim najbližším nám totiž nebola daná na to, aby sme v nej uviazli natrvalo. Má to byť určitý živý názorný príklad, nabádajúci nás k realizácii presne rovnakej miery úcty, lásky a ohľadu ku všetkým ľuďom okolo nás. Až týmto sa stávame skutočne ľuďmi!

Žiaľ, väčšina z nás berie vo svojom živote ohľad iba na tri veci: Na seba, na svojich najbližších a  ešte na záujmy svojho pracovného postu, zamestnania, alebo firmy. Tieto tri činitele predstavujú pevné mantinely, v ktorých sa pohybuje všetko naše cítenie a myslenie. V týchto hraniciach je človek schopný prejaviť a aj prejavuje určité porozumenie, súcit, podporu, pomoc, ohľad, ľudskosť nezištnosť a lásku.

Za týmito hranicami sa však všetko radikálne mení. Porozumenie sa mení na nevšímavosť, súcit sa mení na necitlivosť, podpora na využívanie iných, ohľad na bezohľadnosť, ľudskosť na rôzne stupne a druhy neľudskosti, nezištnosť na vypočítavosť a láska na ľahostajnosť.

Žiaľ, takto a nie inak žijú ľudia na našej planéte. Takáto a nie iná je smutná pravda o obyvateľoch zeme, ktorých duševný obzor zväčša nikdy neprekračuje hranicu vlastného egoizmu. Takáto je smutná pravda o ľuďoch, ktorí sa nikdy nenaučili mať tak rád ostatných a brať na nich presne taký istý ohľad, aký berú sami na seba a svojich najbližších.

Takéto konanie však nemožno nazvať inak, ako egoizmom! Pravá ľudskosť totiž začína až za touto magickou, väčšinou ľudí doposiaľ neprekročenou hranicou. Za hranicou prospechu vlastného ja a prospechu mne najbližších.

Pravá ľudskosť je schopnosť brať ohľad na všetkých ľudí! Takéto niečo ale chýba úplne všade! Preto našu civilizáciu nemožno nazvať ľudskou! Naša civilizácia je civilizáciou egoistov! Egoistov, ktorých jedného dňa vlastný egoizmus zničí!

Aby sa tak nestalo, aby veci nedospeli až tak ďaleko, aby sa ľudia stali konečne ľuďmi a dokázali prekonať úzke hranice vlastného sebectva bolo im ako to najpodstatnejšie pre ich vývoj a jestvovanie celej tejto civilizácie darované ponaučenie, ktoré znie: Maj rád ostatných ľudí tak, ako máš rád seba samého! Maj rád ostatných v tej miere, v akej máš rád seba samého a svojich najbližších!

Tieto slová sú rozhodujúcim kritériom a základom ľudskosti! Sú základným kritériom pre mieru ľudskosti osobnej a individuálnej, ale i pre mieru posúdenia ľudskosti celej civilizácie. Nerealizovaním tejto dobrej rady, nezohľadňovaním a zanedbávaním tohto kritéria totiž automaticky otvárame bránu k hrôzam, akou bol napríklad spomínaný fašizmus a akou bude musieť byť nakoniec i apokalyptické seba zničenie pozemskej civilizácie egoistov.

Môže tomu zabrániť iba jediné: prebudenie schopnosti mať rád a brať ohľad na iných ľudí v takej miere, v akej máme radi a berieme ohľad na seba a svojich blízkych. Jednoducho a geniálne povedané: V schopnosti milovať svojho blížneho, ako seba samého!

V pochopení, realizovaní a žití týchto slov je cesta k prežitiu a ďalšiemu jestvovaniu našej civilizácie, avšak v ich nepochopení, nerealizovaní a odmietaní je skryté naše vlastné odsúdenie, naša záhuba a sebazničenie. Čo si vyberieme?

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml Dabilor :: 11.06.2011 11:21:52

duša na kole mňa tento.. sere je furt píchlá či čosi také...

image/svg+xml smilan :: 09.06.2011 17:12:24

Čo je to duša?


Ak chceme tento zásadný pojem správne pochopiť, musíme získať aspoň určité základné znalosti stavby stvorenia. Musíme byť ochotní vyvinúť v tomto smere aspoň trošku námahy, pretože aj tu platí, že bez práce nie sú žiadne koláče. Bez vážnej snahy o nadobudnutie základných súvislostí o stavbe stvorenia nemôže byť teda vôbec nijakej znalosti o tom, čo to vlastne duša je. Bez tejto snahy môže byť iba nevedomosť, tápanie, domnienky a dohady, absolútne nedôstojné človeka súčasnej doby, ktorý už dávno mal byť v týchto vážnych veciach plne vedomým.

V tom najzákladnejšom členení si môžeme stvorenie rozdeliť na dve časti – na časť hmotnú a časť duchovnú. Časť hmotnú treba však ešte rozdeliť na jemnohmotnosť a hrubohmotnosť.

Stvorenie:

Duchovná časť

Hmotná časť – jemnohmotnosť
– hrubohmotnosť

Hrubohmotnosť je úroveň stvorenia, v ktorej žijeme práve v tejto chvíli a jemnohmotnosť je úroveň stvorenia, do ktorej odchádzame po našej pozemskej smrti.

Náš pôvod, naša najvnútornejšia podstata a jadro našej bytosti však pochádza z duchovnej časti stvorenia, čiže z duchovnej ríše. Tam sme sa kedysi dávno nachádzali ako nevedomé duchovné zárodky, prejavujúce túžbu po sebauvedomení.

Aby sme ale mohli dospieť v zrelé duchovné osobnosti, schopné plnohodnotného života v duchovnej ríši, bolo nám umožnené ponoriť sa do hmotnosti. Život v hmotnosti je totiž pre nevedomý duchovný zárodok akousi školou, v ktorej má postupne dozrieť k už spomínanej zrelosti.

Na vlastnú žiadosť sa teda duchovný zárodok ponoril do hmotného sveta, avšak spočiatku iba do jemnohmotnosti, ktorá je duchovnej časti stvorenia bližšie. Aby sa tu mohol plne prejavovať a pôsobiť, prijal na seba jemnohmotný plášť, čiže jemnohmotné telo. Potom však nasledovala jeho cesta až do hmotnosti a aby aj v nej mohol plne pôsobiť nasledoval ďalší, hrubohmotný plášť, teda naše pozemské telo.

Je to presne ako pri ruských matrioškách. Sú to figúrky – bábiky, skryté jedna v druhej. Základ tvorí tá úplne najmenšia, ktorá je skrytá vo väčšej a tá väčšia v ešte väčšej. Najmenšia bábika predstavuje naše vnútorné – duchovné jadro, väčšia naše jemnohmotné telo – náš jemnohmotný obal, ktorý nazývame dušou a najväčšia, vonkajšia a najvrchnejšia matrioška predstavuje náš najhutnejší obal, čiže fyzické telo.

Takže z pohľadu z hora nadol tu máme ducha, dušu a telo. Tieto zodpovedajú trom úrovniam stvorenia: duchovnej, jemnohmotnej a hrubohmotnej.

Z nášho ľudského pohľadu, čiže z pohľadu zdola nahor to znamená, že ak zomrieme, iba jednoducho odložíme náš hrubohmotný obal, čiže našu najvrchnejšiu matriošku a staneme sa dušou, žijúcou v jemnohmotnosti, ktorá v sebe ešte nesie duchovné jadro.

Takto sa teda človek rodí a zomiera, čiže strieda jemnohmotnosť s hrubohmotnosťou, čím však postupne dozrieva jeho duchovné jadro až sa napokon stane, že toto jadro – naša duchovná osobnosť je už natoľko zrelá, že okrem hrubohmotného obalu, čiže fyzického tela bude môcť napokon odložiť i telo jemnohmotné – náš duševný obal a vstúpiť do svojej domoviny – do duchovnej ríše ako plne zrelá duchovná osobnosť.

Na tejto zemi teda nežijeme iba raz, ale vraciame sa na ňu dovtedy, kým plne duchovne nedozrejeme. Dovtedy sa nachádzame stále v hmotnosti, prechádzajúc z jej jemnohmotnej časti do hrubohmotnej a zase naopak. Raz teda žijeme ako ľudia na zemi a raz ako duše na takzvanom druhom svete.

Tento vyučovací proces, alebo proces dozrievania však nie je nekonečný. Je ohraničený časovým rozmedzím trvania hmotnosti, pretože všetko hmotné podlieha nevyhnutnému vzniku a zániku. A to nie len naše fyzické telo, ale aj naša planéta, ktorá ako kedysi dávno vznikla, tak aj postupne zanikne. Procesu vzniku a zániku je však podrobená úplne celá hmotnosť, čiže i jemnohmotné úrovne, v ktorých žijú ľudské duše po fyzickej smrti.

Čas príchodu nevyhnutného rozkladu všetkého hmotného teda určuje čas trvania školy života, v ktorej máme duchovne dozrieť tak, aby sme boli schopní napokon odložiť i naše jemnohmotné telo skôr, ako začne spomínaný nevyhnutný hmotný rozkladný proces. Človek sa jednoducho musí dostať včas z dosahu všetkého hmotného do bezpečia svojej domoviny – duchovnej ríše. Ak to totiž nestihne a jeho duchovné jadro nebude dosť zrelé na to, aby okrem tela hrubohmotného mohlo odložiť i telo jemnohmotné, potom bude musieť byť strhnutý do rozkladu všetkého hmotného, v ktorom bude zničená jeho doposiaľ ešte nezrelá osobnosť – jeho dlhým vývojom v hmotnosti nadobudnuté ja. Je to najstrašenejšie, čo sa vôbec môže človeku prihodiť. Je to takzvané večné zatratenie!

Avšak nakoľko duchové jadro v nás je večné a nezničiteľné, pretože pochádza z duchovnej ríše, po veľmi bolestivom procese rozkladu dovtedy nadobudnutej, avšak nedostatočne zrelej osobnosti sa vznesie naspäť ako nevedomý duchovný zárodok tam, odkiaľ kedysi dávno vyšlo. Na a potom, po nesmierne dlhej dobe, keď sa hmotný svet po predchádzajúcom rozklade začne opäť nanovo formovať a vznikať, potom sa tento duchovný zárodok môže opäť vnoriť do hmotnosti a pokúsiť sa dospieť k plnej duchovnej zrelosti, ktorá mu umožní včas odložiť všetky hmotné obaly a vstúpiť do plnohodnotného a večného života v duchovnej ríši.

Do duchovnej ríše, z ktorej sme kedysi ako nevedomé duchovné zárodky vstúpili do hmotnosti sa teda môžeme vrátiť dvojakým spôsobom. Buď ako víťazi, alebo ako porazení. Buď ako zrelé duchovné osobnosti, alebo ako nezrelé duchovné zárodky, ktoré neuspeli v škole hmotnosti a nestihli včas ukončiť svoj vývoj. To je však potom sprevádzané nesmiernym utrpením súvisiacim s nevyhnutným rozkladom všetkého hmotného, do ktorého bude musieť byť takáto nezrelá osobnosť spolu strhnutá.

No a na celkom na záver bude určite vhodné povedať si, čo je onou učebnou látkou, ktorú sa má človek v hmotnosti naučiť. Lepšie povedané, podľa ktorej sa má naučiť žiť.

Ide o poznanie Zákonov stvorenia a život súlade s nimi. Ide o poznanie Vôle Najvyššieho a život podľa nej. Aká je táto Vôľa a aké sú tieto Zákony, o tom nám už kedysi dávno hovoril Kristus. Jeho slová však nestačí iba poznať, ale treba podľa nich aj žiť. Žiť tak, že nám to prejde do krvi a stane sa to súčasťou nášho myslenia. Jedine takýmto spôsobom môžeme potom správne dozrievať a napokon aj včas ukončiť vlastný duchovný vývoj.

A toho času na to, aby sme sa stali schopnými odložiť nie len svoje hrubohmotné telo, ale aj svoje telo jemnohmotné nám už žiaľ v dnešnej dobe nezostáva až tak veľa. Skôr naopak! Je ho už málo! Tak málo, že neodbytne vyvstáva veľká otázka, koľko ľudí to vôbec ešte stihne.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 01.06.2011 16:59:39

Boj proti nemravnosti


Vážení správcovia domény atlas.sk. Patrím medzi dlhoročných užívateľov emailovej schránky na Vašej doméne a s jej využívaním som bol doteraz spokojný.

Avšak to, čo vidím takmer vždy po otvorení svojej schránky v poslednej dobe mi jednoducho nedá, aby som nereagoval. A som presvedčený o tom, že s mojimi slovami by určite súhlasili i mnohí súdni a slušní ľudia, ktorí Vám snáď doposiaľ nenapísali iba preto, lebo sú zavalení rôznymi vlastnými povinnosťami a nenašli si na to čas.

Možno už tušíte o čo ide. Áno, ide o oplzlé a nemravné fotografie, ktoré človek uvidí takmer vždy po otvorení svojho emailu. A niekedy to zachádza naozaj až do takých extrémov, že som začal uvažovať o zriadení novej emailovej schránky na inej doméne.

Avšak aj keď si túto schránku vytvorím niekde inde, kde ma už nebude otravovať zvrhlá a nemravná oplzlosť, nie je to riešenie, pretože ak budete pokračovať v spomínanom trende, budete naďalej touto nízkosťou zamorovať a deformovať iných, možno i mladých a nedospelých ľudí.

Prosím Vás preto o zamyslenie sa nad tým, čo robíte a o prehodnotenie obsahovej stránky fotografií, ktoré užívateľ uvidí po otvorení svojej emailovej schránky. Lebo ak Vám ide o určitú úroveň domény atlas.sk, podobné jednanie je naopak skôr cestou pod úroveň. Bežný, priemerný, štandardný a slušný užívateľ totiž nemá záujem o podobné zvrhlosti, objavujúce sa pri čítaní jeho emailovej pošty. No a tí, ktorí o takéto niečo záujem majú, tí si nájdu na internete naozaj dostatok iných príležitostí, kde sa môžu v tomto smere plne realizovať. Tu naozaj nejde o žiadne moralizovanie, ale o elementárne základy slušnosti a úcty k ľuďom.

A okrem toho mi nedá nespomenúť ešte jednu dôležitú vec. Je ňou osobná zodpovednosť. Osobná zodpovednosť za všetko, čo konáme. Myslím tým však teraz na zodpovednosť pred Zákonmi vyššími a nie pred zákonmi pozemskými, ktoré v súčasnosti ľuďom dovoľujú jednať i zlým a nesprávnym spôsobom bez toho, že by sa z toho človek musel zodpovedať.

V chode tohto univerza však platí: Čo kto zaseje, to aj zožne! Skôr, alebo neskôr, ale bezpodmienečne.

Ak niekto seje dobro, jeho žatvou bude dobro. Ak však niekto seje zvrhlosť a nemravnosť, čo asi bude jeho žatvou? Žatvou, ktorá ho v nijakom prípade nemôže minúť? Odpovedať na to nie je potrebné, pretože to každý jasne tuší.

Každý z nás chce prežiť šťastný a spokojný život na tejto zemi. Ak to však naozaj chce, musí sám podľa toho aj jednať. Musí siať dobro, ak chce dobro žať. Inak to nejde. Naozaj to nie je také ťažké pochopiť.

Nie len v mene svojom, ale aj v mene všetkých ostatných súdnych a slušných ľudí Vás preto prosím o zváženie a prehodnotenie svojho jednania.

M.Š. Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk/
kusvetlu.blog.cz/

image/svg+xml milca :: 20.05.2011 07:54:42

smilan :: smilane,smilane,už nějak stárneš,zapomněl jsi si ten článek co je na diskuzi nakopčit sem hele co kdyby jsi si to kopčil jen sem a na diskuzi nám dal pokoj!!!!!!

image/svg+xml Dabilor :: 18.05.2011 10:49:38

milca :: tak tak.... hele dlouho tu nebyl ten pravej smilan co je s ním??

image/svg+xml milca :: 17.05.2011 21:44:32

a hlavně nečíst

image/svg+xml Dabilor :: 16.05.2011 09:42:15

a rozmazat...

image/svg+xml Dabilor :: 16.05.2011 09:42:00

nasrat...

image/svg+xml smilan :: 12.05.2011 18:21:32

Vyvracanie ateistických téz – evolúcia


Evolučná teória patrí k jedným zo základných pilierov, o ktoré sa opiera ateistický svetonázor a materialistický pohľad na svet. Je však paradoxné, že práve hlboké pochopenie podstaty evolučného procesu potvrdzuje existenciu Vyššej Inteligencie, ktorou bol tento proces riadený.

Materialistický pohľad na evolúciu totiž predpokladá, že ide o vývoj od najjednoduchších foriem života až k tým najzložitejším a to prostredníctvom slepého a náhodného výberu. Celé si to môžeme pripodobniť ku nepripravenému žiakovi, ktorý rieši test. Na každú otázku v teste je daných desať odpovedí – desať možností. No a keďže žiak je nepripravený, krúžkuje svoje odpovede iba systémom náhodného výberu.

Presne takýmto spôsobom si teda materialisti a ateisti predstavujú i evolučný proces. Podľa nich aj príroda postupovala práve takýmto spôsobom čo znamená, že ak sa vývoj nachádzal na určitom nižšom stupni, iba čisto slepým a náhodným výberom sa hľadali ďalšie vývojové možnosti, pričom napokon úplne náhodne, prostredníctvom pokusov a omylov sa takáto možnosť napokon našla a vývoj mohol postúpiť o krôčik dopredu.

Takáto je teda podstata materialistickej predstavy evolučného vývoja, ktorá predpokladá, že vedomie sa vyvíjalo spolu s vývojom hmoty a to sériou náhodných pokusov, omylov a náhodne nachádzaných riešení.

Takáto úvahy však majú jeden háčik! Už dávnejšie som totiž čítal istú vedeckú teóriu dokazujúcu, že ak zoberieme do úvahy celkový čas vývoja života na našej planéte od jeho prazákladných počiatočných foriem až ku človeku súčasného typu, toto obdobie je jednoducho príliš krátke na to, aby ho príroda stihla uskutočniť prostredníctvom slepého výberu čisto náhodných možností. Ak by sa to totiž dialo práve takýmto spôsobom, evolučný vývoj na zemi by musel byť omnoho, omnoho dlhší, než v skutočnosti reálne bol.

Z tohto faktu teda vyplýva, že príroda sa vo svojom vývoji od najjednoduchších foriem k najdokonalejším vôbec nesprávala ako nepripravený žiak, náhodným spôsobom krúžkujúci odpovede v teste. Evolúcia v skutočnosti prebiehala úplne inak! Správala sa ako žiak, ktorý sa na test dobre pripravil a preto už dopredu pozná správne odpovede. Jednotlivé kroky v evolučnom procese na našej planéte boli uskutočňované VEDOME! S plným vedomím toho, ktorá vývojová možnosť je správna!

Evolučný proces bol preto procesom vedomým a nie náhodným! Jedine ak zoberieme do úvahy túto skutočnosť je totiž možné vtesnať evolučný vývoj na našej planéte do toho vymedzeného časového obdobia, v ktorom podľa vedeckých poznatkov v skutočnosti prebehol. Iba ak pripustíme túto možnosť môže všetko súhlasiť. Inak nie!

Inak, čiže tak, ako sú o tom presvedčení materialisti a ateisti, to znamená prostredníctvom čisto náhodného výberu by tento vývoj nebolo možné v danom čase stihnúť.

Skutočné, hlboké pochopenie podstaty evolučného procesu je teda potvrdením existencie Stvoriteľa. Potvrdením existencie Vyššieho Princípu, ktorý posúval vývoj na našej planéte vedomým spôsobom. Evolučný proces je teda príbehom dobre pripraveného žiaka, ktorý s prehľadom zakrúžkovával správne odpovede v teste a práve preto, že a nemýlil a nepochyboval mohol stihnúť tento test úspešne vypracovať v presne stanovenom čase, ktorý bol naň určený.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 05.05.2011 17:21:31

Radosť a bolesť – dve cesty nahor


Niet vari na svete človeka, ktorý by aspoň raz vo svojom živote neprežil radosť, či šťastie, alebo naopak, bolesť a utrpenie. Ide o dve úplne protichodné prežívania, ktoré však majú niečo spoločného. Obe svojou intenzitou dokážu zasiahnuť najvnútornejšie jadro našej osobnosti – nášho ducha.

No a prostredníctvom hlbokého vnútorného rozochvenia, sa človek práve vtedy stáva schopným povzniesť vo svojich čistých, vrúcnych citoch vysoko nahor, až k stupňom Božieho trónu. Pri prežívaní bolesti a utrpenia k tomu dochádza prostredníctvom vrúcnej prosby o pomoc a pri prežívaní šťastia a radosti prejavením hlbokej vďaky za všetko krásne, čoho sa mu dostalo.

Cesta k vnútornému prežitiu blízkosti Božej nie je teda iba výsadou dávnych mystikov, askétov a svätcov, ktorí sa utiahli do samoty, aby hľadali Najvyššieho. Cesta k prežitiu blízkosti Božej je vo svojej prostej prirodzenosti prístupná úplne každému, pretože každý z nás sa vo svojom živote stretáva so silnými citmi šťastia, alebo bolesti.

Mocné prežitie radosti, alebo bolesti dokáže teda silne rozochvieť nášho ducha a prostredníctvom tohto intenzívneho vnútorného prežívania človek získava schopnosť vzletu do výšin, schopnosť priblížiť sa v zlomku sekundy do blízkosti Stvoriteľa, k jeho Duchu, z ktorého malé ľudské duchovné „ja“ pochádza. Je to však možné iba vtedy, ak svoje silné city človek dokáže pretransformovať či už na vrúcnu prosbu, alebo na modlitbu vďaky.

No a takáto chvíľa sa potom môže stať výnimočným okamihom prežitia podpory, posily a ochrany niekoho Veľkého, vše objímajúceho a všetko presahujúceho. Dá sa to len veľmi ťažko vyjadriť slovami a u každého človeka to býva vždy individuálne a osobité. Takéto prežitie, ktorých nebýva až tak veľa, je potom prežitím súcnosti a blízkosti Božej! V každej ľudskej duši to zanechá hlbokú stopu v podobe pokoja a vnútorného mieru. Mnohokrát je človeku ukázaná určitá cesta v jeho ďalšom životnom smerovaní, či spôsob riešenia daného problému, ktorý ho trápi.

Určite bude teda stáť za to, keď sa na celú vec pozrieme trochu bližšie a vezmime si na rad ako prvé utrpenie.

Človek, ktorému sa v živote všetko darí a všetko mu vychádza nechce zväčša vôbec nič počuť o nejakom Stvoriteľovi. Veď si vystačí aj sám, tak načo sa zaoberať „výmyslami“.

Situácia sa ale radikálne mení ak je dotyčný znenazdajky vystavený nečakanému nešťastiu, ak sa mu zrazu z nejakých dôvodov zrúti všetko to, čo doteraz tak dobre fungovalo. A čím býva situácia tragickejšou a neriešiteľnejšou, tým rýchlejšie sa ľudia zvyknú rozpomenúť na Stvoriteľa. A neraz bývajú medzi nimi i bývalí zarytí ateisti.

V bolesti a utrpení zrazu človek, ktorému už možno nemôže nikto a nič pomôcť, vo svojom hlbokom citovom rozochvení a túžbe po pomoci nachádza Stvoriteľa a určitým, ťažko definovateľným spôsobom prežíva nespochybniteľnú realitu jeho jestvovania. Zrazu sa začne úplne inak pozerať na celý svoj predchádzajúci život a na hodnoty, ktoré uznával a ktoré vo väčšine prípadov po tomto prežití vníma ako nesprávne. Neraz práve utrpenie urobí z materialistu človeka presvedčeného o jestvovaní Stvoriteľa a o nevyhnutnosti života v súlade s jeho Vôľou.

Týmto spôsobom nám teda môže prekliesniť utrpenie cestu k Najvyššiemu, cestu k zmene nášho osobného života nie podľa našej vlastnej, nedokonalej vôle, ako tomu bolo doteraz, ale k postupnému prispôsobovaniu sa Vôli Najvyššieho.

Celkom inak to býva pri šťastí. I šťastie hlboko citovo rozochvieva naše najvnútornejšie ja a ak by pri prežívaní citu šťastia dokázal človek zároveň prežiť i vďaku za to, že mu niečo takéhoto krásneho bolo dopriate, mohlo by sa mu to stať bránou k nebesám. Bránou k nebesám a cestou k blízkosti Božej, do ktorej nás môže priviesť naša vrúcna vďaka za šťastie a za nádherný dar bytia, ktorý nám poskytuje tak veľa najrôznejších radostí.

Takýmto spôsobom by sa nám teda mohlo stať prežívanie šťastia našim vzletom k Výšinám. Zmienenú cestu, cestu vďačnosti za všetko krásne však ľudia vôbec nepoznajú a nevyužívajú. Svoje šťastie si totiž zvykli brať ako samozrejmosť a za všetko to pekné a krásne, čo im život prináša nemajú potrebu nikomu ďakovať. Nemajú potrebu byť za to niekomu vďační.

Ľudia už totiž nedokážu pozdvihnúť svoj zrak od hmoty, ku ktorej sa pripútali, lebo sa pre nich stala absolútne všetkým. Nepociťujú nijakú vďačnosť voči Tvorcovi, skutočnému Darcovi všetkých darov, ktoré môžu ľudia požívať. Nepotrebujú byť vďační, pretože neveria v Boha, hoci práve svojou vďačnosťou pri prežívaní šťastia by mohli prežiť jeho blízkosť.

Týmto spôsobom však premárňujú veľkú príležitosť! Príležitosť využiť vďačnosť za svoje šťastie ako bránu do blízkosti Najvyššieho.

Ak ju však nevyužijú, bude im k poznaniu Stvoriteľa daná iná príležitosť! Bude ňou ...utrpenie! Utrpenie, ktoré ľudí privádza k pokore, k spoznaniu pravých životných hodnôt, k spoznaniu nevyhnutnosti usilovania sa k dobru, k čistote a ušľachtilosti, k poznaniu Stvoriteľa a jeho Vôle.

Šťastie a bolesť sú teda dvomi cestami k jednému cieľu. Jednou z nich sa môžeme priblížiť k nášmu Otcovi dobrovoľne, radostne a bezbolestne, prejavovaním vďaky za šťastie, ktoré nám poskytuje.

Druhou cestou sa k nemu približujeme nedobrovoľne a to vtedy, keď sme odmietli cestu prvú a keď sme ho potom nútení hľadať v našom utrpení, bolesti a strádaní.

Jedna z nich je lepšia, druhá horšia. Obe nás však môžu a majú priviesť k jednému cieľu: K prežitiu blízkosti a súcnosti Najvyššieho a k životu podľa jeho Vôle. Ktorú z nich si pre seba vyberieme?

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml milca :: 28.04.2011 19:51:40

.smilan ::

image/svg+xml smilan :: 28.04.2011 16:54:00

Japonsko – skúška tajných zbraní USA?


Prednedávnom som zverejnil článok, pojednávajúci o skutočnej príčine katastrofy v Japonsku. Je ňou nesprávne myslenie a jednanie ľudí jednak vo vzťahu k prírode a jednak vo vzťahu sebe samým. No a čo kto zaseje, to aj potom musí celkom zákonite žať. V súčasnosti prebiehajúce prírodné katastrofy a nešťastia nie sú teda nijakým dielom náhody ale naopak, zákonitou odozvou, zodpovedajúcou vnútornému a vonkajšiemu stavu ľudskej civilizácie. Je to nastavené zrkadlo, v ktorom máme možnosť uvidieť svoju vlastnú tvár a to bez príkras a úplne pravdivo.

Ak sa teda chceme v budúcnosti vyvarovať podobných, alebo ešte väčších katastrof, ako bola tá v Japonsku, neostáva nám nič iného, ako zmeniť svoje myslenie a jednanie! Zmeniť ho k lepšiemu! Musíme sa naučiť uvažovať čisto a ušľachtilo a konať iba dobro, aby sme následne mohli iba dobro žať. Lebo podľa dôsledného Zákona tohto univerza môžeme vždy zožať iba to, čo zasejeme.

Kto sa chce oboznámiť s celým obsahom môjho predchádzajúceho článku o tejto problematike, môže tak urobiť na: kusvetlu.blog.cz/1103/zasadne-vyjadrenie-ku-katastrofe-v-japonsku

Určitá nevyhnutnosť opätovne otvoriť túto tému však vyvstala preto, lebo internetom sa začal šíriť aj iný názor na to, v čom sa skrývajú skutočné príčiny katastrofy v Japonsku. Ide vraj použitie tajných zbraní, vyvíjaných v USA, ktoré dokážu vyvolávať zemetrasenia a podľa potreby ovplyvňovať počasie. Ten článok, napísaný v duchu konšpiračných teórií nájdete na: www.prvnizpravy.cz/sloupky/japonsko-ve-sparech-haarpyji/

Ak by to však bolo naozaj tak, ako sa opisuje v tomto texte, dalo by sa povedať, že žijeme v dobe vojnového konfliktu, prejavujúceho sa prostredníctvo zbraní, schopných vyvolávať prírodné katastrofy. Zanedlho po nešťastí v Japonsku totiž postihla viacero štátov USA séria mimoriadne silných a početných tornád. Bolo ich až okolo 250 a spôsobili veľké materiálne škody, pričom počet obetí na životoch sa pohyboval okolo štyridsiatky. Že by japonská odveta?

Povedzme si teraz otvorene, v čom spočíva najpodstatnejšie negatívum šírenia podobných konšpiračných teórií. Spočíva v tom, že pozornosť ľudí je odvádzaná od skutočných príčin prírodných katastrof a od nevyhnutnej zmeny seba samého, ktorou ako jedinou môžeme v budúcnosti zabrániť podobným tragédiám. Pozornosť je teda odvádzaná od životnej nevyhnutnosti zmeny vlastného myslenia a jednania k lepšiemu, ku ktorej sa nás snaží dotlačiť prebiehajúce prírodné dianie.

Povrchným ľuďom dnešnej doby je však omnoho ľahšie uveriť niečomu, čo znie tajomne a zaujímavo, čo príjemne mrazí v chrbte, ale hlavne, čo od nikoho nič nepožaduje. To je to najdôležitejšie! Preto ľudia veľmi radi ochotne uveria čomukoľvek, len aby nemuseli pracovať na pozitívnej zmene seba samého. Je totiž veľmi ľahké a pohodlné uveriť, že vinníkom je niekto úplne iný. Niekto, kto nesie zodpovednosť za všetko zlo, ktoré sa udeje. Je veľmi pohodlné uveriť, že v tom nemáme prsty my samotní – náš vlastný nesprávny a zlý spôsob myslenia a jednania, ktorý by bolo treba zmeniť.

To by ale vyžadovalo určitú námahu, avšak ľudia dnešnej doby nie sú ochotní „zbytočne“ sa namáhať. Dnešný človek sa chce hlavne pobaviť, oddýchnuť si, prečítať si, alebo si pozrieť niečo zaujímavého. A preto mu je bližšie hoci aj klamstvo, znejúce nevšedne a tajomne, ako pravda, vyžadujúca zmenu jeho myslenia jednania.

Vzchopme sa už raz konečne a pozrime sa pravde do očí! Majme odvahu vidieť veci takými, aké naozaj sú a nie takými, ako ich vo svojej navyknutej povrchnosti a pohodlnosti vidieť chceme. Zamerajme svoju pozornosť na nevyhnutnú zmenu vlastného myslenia a jednania k lepšiemu. Buďme ohľaduplnejšími voči prírode a ľudskejšími voči ľuďom. Usilujme o skutočné a trvalé hodnoty, akými sú spravodlivosť, česť, ušľachtilosť, vnútorná čistota a úsilie o všeobecné dobro. Naučme sa umenšovať svoje ego, ktoré si zvyklo jednať vo svoj prospech i na úkor ostatných.

Ak to ale budeme trvalo ignorovať, prírodné dianie nám to bude pripomínať čoraz silnejšie, čoraz intenzívnejšie a to až k neznesiteľnosti. Jednoducho až dovtedy, kým to nepochopíme a nezmeníme sa. Avšak pochopenie a zmena, ku ktorej sa budeme musieť dopracovať takýmto násilným spôsobom nás bude stáť kopu zbytočného utrpenia, ktoré by vôbec nebolo potrebné.

PS. Ak pripustíme, že na spomínaných konšpiračných teóriách môže byť niečo pravdy, je to v konečnom dôsledku iba potvrdením toho, že kvalita ľudského vnútorného života, čiže kvalita myslenia a cítenia a z toho vyplývajúceho jednania väčšiny ľudí na tejto zemi je zlá. Je to pôda, plná tej najrozličnejšej a najfantastickejšej buriny, z ktorej vyrastajú jedovaté rastliny, prinášajúce svoje zlé a skazené ovocie.

No a snahy niektorých jednotlivcov o podrobenie a ovládnutie ľudstva sú práve takýmto jedovatým ovocím, ktoré nám prináša zaburinená pôda vnútorného života ľudstva na tejto planéte.

Ak by sa však táto pôda začala zušľachťovať, kultivovať a čistiť, ak by sa dbalo, aby na pôde nášho vnútorného života rástli iba pekné, dobré a ušľachtilé rastliny v podobe našich myšlienok a citov, potom by došlo k zlepšeniu vo všetkých oblastiach života a časom by napokon zmizli i všetky choromyseľné snahy niektorých jednotlivcov po ovládaní ľudstva, ktoré by už viac nenachádzali žiadnej vnútornej opory. Zachovávaním čistoty a ušľachtilosti vlastného vnútorného života môžeme teda bojovať proti zlu a budovať mier a šťastie na tejto planéte.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml .smilan :: 28.04.2011 07:08:08

no pozrite sa na to.. něni su já somár?? už aj slovenčinu som zabudol nuž čo taraz.. a pozrite sa zasa taram somáriny budem muset ísť k lekárovi.. zdá sa mi že mám tůů ako sa to volá.. demenciu?? nu to nie aj vlastne aj to je možne ale mal som na mysli rozdvojenie osobitosti.. prepáčte mi snad sa časom vyspravím a vyliečim sa

image/svg+xml milca :: 24.04.2011 07:20:35

.smilan :: jůůů duh smilana hezky jsi to na něho vykecal

image/svg+xml smilan :: 22.04.2011 16:57:24

Ako ďalej? Nie len v genetike!


Pokúsim sa voľne pretlmočiť jeden zaujímavý rozhovor, ktorý odznel v slovenskom rozhlase. Prizvaný odborník povedal asi toto: V oblasti genetického výskumu sme zaznamenali nevšedné úspechy. Bolo dešifrovaných všetkých 20 000 génov, ktoré obsahuje ľudská DNA a u väčšiny z nich sa podarilo zistiť aj ich funkciu.

Prakticky by sa toto poznanie dalo uplatniť tak, že v prípade konkrétnych ochorení by sa gény zasiahnuté chorobou jednoducho vymenili za zdravé a všetko by bolo opäť v poriadku.

Ku koncu rozhovoru o súčasných úspechoch tohto vedného odboru a jeho budúcich perspektívach však prišlo na rad jedno veľké ALE. Aby sa totiž nadobudnuté poznatky mohli aj prakticky využiť, niečo nám k tomu predsa len ešte chýba. Nejaké zásadné poznanie, ktorým by sme ako kľúčom otvorili bránu k praktickému využitiu všetkých doterajších výskumov v oblasti genetiky. Vedci však vôbec nevedia, čo to vlastne je a kde to hľadať, pričom tušia, že ide o niečo, bez čoho sa nemôžu pohnúť ďalej.

Genetika má teda pred sebou obrovské perspektívy, ale zatiaľ sme sa v nej dostali iba po určitú hranicu, pričom až poznanie za touto hranicou nám môže priniesť praktické využitie doteraz nadobudnutých poznatkov.

Veľkou otázkou teda zostáva, ako prekročiť túto hranicu a kde ju vôbec hľadať? Ako a kde nájsť ono tušené, neznáme, ale zásadné poznanie, ktoré by nám otvorilo neuveriteľné možnosti liečenia mnohých, ak nie všetkých chorôb?

I keď vedecký svet v tomto smere tápe, riešenie danej otázky je v podstate veľmi jednoduché. Toto riešenie však nespočíva v ďalších miliardách, vložených do vedeckého výskumu, ale v niečom úplne inom: V morálnom a duchovnom vzostupe ľudstva! Etický, morálny a duchovný vzostup ľudstva totiž vždy podmieňoval ďalší a teda aj vedecký a technický rozvoj našej civilizácie. Lebo jedine v tej miere, v akej sa postupne rozvíjala morálka a duchovnosť, jedine priamo úmerne tomu bola ľuďom dávaná možnosť vnikať do poznania tajomstiev hmoty. To je Zákonitosť! Vyššia Zákonitosť!

Veľké poznanie, poznanie zásadného významu totiž nemôže byť dané do nehodných rúk, pretože by namiesto úžitku spôsobilo tragédiu. Veď si len skúsme predstaviť, aké katastrofálne by asi boli dôsledky toho, keby ľudia v stredoveku, kedy boli doslova na dennom poriadku vojny medzi jednotlivými mestami, vojvodcami a kráľmi mali k dispozícii vojenskú techniku súčasného typu. Avšak úroveň morálky, etiky a duchovnej zrelosti, na ktorej sa nachádzali, im prirodzeným a zákonitým spôsobom znemožňovala dôjsť k takémuto druhu poznania, čo bolo v skutočnosti ich šťastím a ich ochranou. Ochranou pred sebou samými a pred zhubnými dôsledkami vlastnej nezrelosti.

No a nie inak je tomu i dnes! Stále ide o tú istú Zákonitosť! Aj dnes sa nachádzame na určitej úrovni morálky a miery duchovnosti, na základe ktorej sa nám dostáva zodpovedajúcej miery prieniku do tajomstiev hmoty, pričom zároveň tušíme a vnímame hranice, ktoré sú pevne stanovené nášmu poznaniu. Hranice, ktoré nemožno prekročiť ďalším úsilím v rozumovo vedeckom bádaní. Tadiaľto cesta nevedie.

No a keďže medzi schopnosťou prieniku do tajomstiev hmoty a rozvojom morálky, etiky a duchovnosti je priama úmernosť, celkom logicky z toho vyplýva iba jediné: Ďalší pokrok, a to i v oblasti vedeckého poznávania je možný a podmienený práve pokrokom v oblasti etiky a duchovnosti. Len týmto spôsobom môžeme prekročiť hranicu, ktorá nás v súčasnosti brzdí a obmedzuje. Jedine v tomto je skrytý ďalší vzostup a pokrok našej civilizácie! Ide o Vyššiu Zákonitosť, ktorú nemožno obísť! Ničím! Ani vzdelanosťou, ani vedeckým bádaním.

Aká je však reálna situácia? Žiaľ, úplne opačná! Súčasná doba je dobou úpadku. Čoraz viacej rastie amorálnosť a materializmus! Obrovským spôsobom bujnie ľudská chamtivosť a túžba mať, vlastniť a užívať si. Svet sa iba egoisticky štve za hmotou.

Miera duchovnej zrelosti našej civilizácie dosahovala svojho kulminačného bodu v 30. rokoch minulého storočia, čo sa v tom období priamo úmerne prejavilo zásadnými objavmi v oblasti vedy a techniky. V tomto vrcholnom období sa rozhodovalo o tom, či sa dokážeme odraziť ešte ďalej a ešte omnoho vyššie, alebo naopak dôjde k pádu smerom nadol a to so všetkými zodpovedajúcimi negatívnymi dôsledkami.

Žiaľ, ľudstvo nevyužilo neopakovateľnú a jedinečnú príležitosť k nevídanému duchovnému, ale aj hmotnému vzostupu ale naopak, krivka jeho duchovnosti začala prudko klesať, čo sa okamžite prejavilo tak, že všetky tie veľké vynálezy a objavy, ktoré nám boli dané ku podpore a posilneniu nášho celkového vzostupu boli nakoniec zneužité a vyústilo to do vojnovej katastrofy, aká nemala obdobu v dejinách našej civilizácie. /druhá svetová vojna/

Od tohto tragického bodu zlomu však žiaľ duchovnosť stále klesá a ani ďalšie a nové vedecké objavy nedokážu zastaviť, či eliminovať celkový a teda aj materiálny úpadok ľudstva, ktoré kráča od jednej krízy ku druhej smerom k vlastnej záhube a seba zničeniu. Zastaviť túto cestu do pekla a nasmerovať našu civilizáciu k ďalšiemu hmotnému vzostupu bez kríz, konfliktov a zbytočného utrpenia, nasmerovať ju k ďalším nevídaným objavom so zásadným vplyvom na náš každodenný život môže iba jediné – vzostup duchovnosti obyvateľstva našej planéty! Nie je tým samozrejme myslená nejaká formálna príslušnosť k rôznym náboženským, alebo duchovným organizáciám, ale reálny život podľa skutočných duchovných hodnôt, ktorými sa bude riadiť naše cítenie a myslenie i naša reč a jednanie a to úplne všade, či už doma, v práci, pri odpočinku, alebo kdekoľvek inde.

Ľudia, ktorí chcú spoznať tieto hodnoty, riadiť sa nimi a týmto spôsobom vlastným dielom prispieť nielen k svojmu osobnému vzostupu, ale aj k vzostupu celej našej civilizácie nájdu viac informácií na: ao-institut.cz/dopisov/324-zakladni-principy-fungovani-nove-spolecno

image/svg+xml Johana :: 22.04.2011 15:54:14

.smilan :: a kde je tvoje slovenština?ty hřešíš i na mateřský jazyk

image/svg+xml .smilan :: 22.04.2011 09:58:59

lidi musím se Vám přiznat.. vše co tady píšu jsou nesmysly.. hrozě hřeším. Pořád.. skoro každý týden jinak.. podvádím svou ženu.. s ženami.. muži.. ano jednou sjem to zkoušel už se zvířaty.. pora´dte mi.. co mám dělat?? snažím se tady těma textama.. ale nepomáhá to...

image/svg+xml marylin :: 21.04.2011 07:58:10

no milcoooooooo

image/svg+xml milca :: 14.04.2011 17:29:06

Smilan znásilní jeptišku a když se obléká,tak mu jí je najednou líto a tak se jí ptá,co bude dělat. A ona na to úplně v klidu odpovídá, že nic moc, jen že půjde za matkou představenou a řekne jí, že jí třikrát znásilnil Smilan.
A Smilan říká: "Ale jak to třikrát, vždyť to bylo jen jednou!"
A ona zklamaně: "A ty už nemůžeš?"

image/svg+xml smilan :: 14.04.2011 16:56:47

Ovládanie ľudí cez devalváciu slova!


Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.

„Vaša reč nech je áno, alebo nie. Všetko ostatné je od zlého!“ Túto veľkú múdrosť sme vôbec nepochopili a nedržali sa jej, čoho dôsledkom, ak sa to nezmení, bude musieť byť duchovná záhuba miliónov duší, ktoré sa utopia v nesmiernom oceáne balastu vytvoreného a neustále vytváraného ľudským slovným prejavom.

„Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie! Všetko ostatné, čo je nad to, je od zlého!“ Čo znamenajú tieto slová? Neznamenajú strojovú úsečnosť, alebo zúženie reči iba na slová áno a nie. Toto odporučenie je nabádaním k stručnosti, k vecnosti a k jednoduchosti vo vyjadrovaní. Nabádaním k tomu, aby sme vždy hovorili iba to, čo je naozaj podstatné a má zmysel a význam.

Takýmto spôsobom by malo potom každé vyslovené, alebo napísané slovo svoju vážnosť, hlbokú výpovednú hodnotu a skutočnú cenu. Každé takéto slovo by bolo potom slovom, za ktorým sa dá stáť, o ktoré sa dá oprieť a na ktoré sa dá spoľahnúť.

„Čo je nad to, je od zlého!“ Tárajstvo, bezobsažnsoť a bezmyšlienkovité rečnenie je zlom! Zlom, ktoré otrávilo ľudský rečový prejav a znehodnotilo ho!

Akou zbraňou však kto zachádza, takou nakoniec zahynie! Bezobsažnosť, bezmyšlienkovitosť, povrchnosť, plytkosť, nevecnosť a prázdnota v reči formuje povrchných, plytkých, prázdnych, nevecných a stádovitých ľudí. Používanie znehodnotenej reči duševne znehodnocuje tých, ktorí ju používajú!

Akým spôsobom však hovoríme, takými sa nakoniec aj staneme! Reč formuje ľudí! Nesprávny a zlý spôsob reči nás formuje nesprávnym a zlým spôsobom!

No a v dnešnej dobe informačného nadbytku to dosahuje svojho vrcholu. Zo všadiaľ sa na nás valí lavína slov, z ktorých možno až 99 percent nemá nijaký hlbší význam ani zmysel. Je to iba bezobsažná prázdnota, neraz účelovo fabrikovaná práve preto, aby prostredníctvom jej každodenného pretlaku ľudia otupeli a stali sa povrchnou, nemysliacou a ľahko ovládateľnou masou. Zámerom a účelom šírenia prázdnoty v reči je vytváranie prázdnych ľudí! Je ním degradácia ľudskej osobnosti, ktorej konečným cieľom je vytvorenie stáda nemysliacich, tupých a ľahko ovládateľných bytostí.

Kto nájde silu vystúpiť z tohto kolotoča? Kto ešte v sebe nájde silu a dokáže sa vzoprieť všadeprítomnej prázdnote a povrchnosti? Kto dokáže od seba nekompromisne odvrhnúť všetok balast a akoby ostrým mečom oddeliť hodnotné od nehodnotného?

Takéto niečo je v dnešnej dobe naozaj veľmi ťažké, avšak kto toho nebude schopný, ten príde o svoje človečenstvo! Duševne a duchovne bude totiž musieť zahynúť v oceáne balastu, vytvoreného bezobsažnosťou a prázdnotou ľudského rečového prejavu.

Ak sa vraví, že menej je niekedy viac, tak v tomto prípade, v prípade nášho vzťahu k informáciám to platí dvojnásobne. Radšej teda menej, omnoho menej, ale hodnotnejšieho, hlbšieho a duchovne kvalitnejšieho. A mnohokrát je dokonca zotrvávanie v tichom premýšľaní ďaleko cennejšie, hodnotnejšie a užitočnejšie, ako mnohé z toho, čo sa na nás hlučne a vtieravo valí zvonka. V skutočnosti totiž sú to práve chvíľky tichého uvažovania, v ktorých dozrieva naša osobnosť. Ticho teda nie len že lieči, ale rozvíja, utvára a formuje našu samostatnú osobnosť. A my ako ľudia máme byť predsa osobnosťami a nie iba nejakými humanoidmi, neschopnými samostatne myslieť. Humanoidmi, ktorí kráčajú svojim životom nesamostatne, tupo a iba podľa chcenia iných.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml Dabilor :: 22.03.2011 11:16:19

smilan :: hele ty jsi fakt debil.... normálně za vším vidíš ty svoje pomatené cosi nesmysly a odvoláváš se na boha.. jdi se vycpat burane.. teda japonsko.. tohle si vzít do huby že tě hanba není...

image/svg+xml smilan :: 21.03.2011 19:40:01

Zásadné vyjadrenie ku katastrofe v Japonsku


Svetom otriasa obrovská tragédia, ktorá sa udiala v Japonsku. K tisícom obetí na životoch a k obrovským materiálnym škodám, spôsobených zemetrasením a následne vyvolanou vlnou tsunami a sa ešte navyše pridružilo poškodenie jadrovej elektrárne, z ktorej uniká radiácia. Ide o katastrofu takmer apokalyptických rozmerov, aká nemá v dejinách Japonska obdobu od druhej svetovej vojny.

Málokoho nechávajú tieto udalosti ľahostajným a okrem mnohých otázok, ktoré si ľudia v tejto súvislosti kladú sa medzi nimi nachádza i otázka: Prečo? Prečo k takémuto niečomu dochádza? Nedalo by sa tomu zabrániť? Jestvuje vôbec nejaká uspokojivá odpoveď, ktorá by nám umožnila pochopiť skrytú podstatu podobných javov a ich skutočné príčiny a tým sa v budúcnosti vyvarovať, ak už aj nie materiálnych, tak aspoň obrovských obetí na ľudských životoch? Túto odpoveď by sme sa mali snažiť nástojčivo hľadať už len preto, aby sa podobné tragédie a utrpenie ľudí viac neopakovali. Prečo teda?

Železný zákon, ktorý sa neustále a do bodky napĺňa v samočinnom chode tohto univerza znie: Každej akcii zodpovedá primeraná reakcia! Alebo inak povedané: Čo kto zaseje, to aj zožne!

Preto platí, že presne v takej miere, v akej ľudia ničia, utláčajú a drancujú prírodu, presne v rovnakej miere im to raz ona vráti naspäť. Prírodné katastrofy s veľkým množstvom obetí nie sú teda ničím iným, ako odpoveďou Matky prírody na zlé jednanie ľudí. Prostredníctvom nich sa nám snaží ukázať, že niečo nie je v poriadku a že ľudstvo by malo zmeniť svoje zmýšľanie a jednanie.

Ľudia však nechcú v prírodných katastrofách vidieť to, čím v skutočnosti sú. Nechcú v nich vidieť napomenutie a bolestivý impulz k nevyhnutnosti zmeny seba samých. Ľudia zostávajú slepí a hluchí!

K týmto hluchým a slepým však znie volanie Matky prírody:

„Zo mňa ste vyšli a obrátili ste sa proti mne. Ničíte vodu, vzduch i zem, utláčate a trápite zvieratá i rastliny. V skutočnosti ste však povinní brať na mňa ohľad a žiť so mnou v súlade. V skutočnosti máme vzájomne spolu pôsobiť.

Vy ste sa však obrátili proti mne preto, lebo sa ženiete za nesprávnymi hodnotami. Chcete iba mať, vlastniť a užívať si. Vaše chcenie je iba nízkeho druhu a vaše túžby sú zamerané iba na hmotné a na niečo, z môjho pohľadu tak absurdného ako peniaze.

Človek má však usilovať a túžiť po niečom úplne inom! Má usilovať o dobro, čistotu a spravodlivosť. Má sa usilovať byť čoraz lepším človekom a potom sa mu dostane všetkého, čo potrebuje. To sú pravé hodnoty, hodné vášho úsilia.

Tieto nádherné, veľké a nehynúce hodnoty vám neustále pripomínam čistotou svojich zurčiacich vôd, sviežosťou ranného vzduchu, majestátnou nádherou hôr, nevinnosťou zvierať, krehkou krásou kvetov, hrejivým jasom slnka a zdravým zimným chladom. Stále sa vás ticho snažím nabádať k dobru a úcte ku všetkému, čo jestvuje okolo vás. A v nemalej miere aj k vďačnosti a úcte k Tomu, z ktorého rúk to všetko pochádza.

Vy však nepočúvate môj tichý hlas, hlas Matky prírody. Nemáte na to čas, pretože sa ženiete za svojimi pomýlenými hodnotami a namiesto toho, aby ste brali ohľad nie len na mňa, ale i na ľudí okolo seba, namiesto toho ma iba ničíte a spôsobujete mi utrpenie.

Dlho, veľmi dlho som toto všetko mlčky znášala a trpezlivo čakala, že raz predsa len precitnete a spamätáte sa. Teraz však, keď pohár mojej trpezlivosti preteká sa budem musieť ku vám začať prihovárať inak. Pozdvihnem svoj hlas tak, aby ste ho už nedokázali prepočuť. Aby sa vás bytostne, i keď žiaľ aj bolestne dotýkal.

Preto sa vám teraz prihovorím vo veternej smršti, v nekonečných požiaroch, v hukote zemetrasení a v ničivej skaze vodného živlu.

Ja, Matka príroda budem a zostanem vždy silnejšia, ako ste vy. Zo mňa ste vyšli a musíte sa ma naučiť rešpektovať. Musíte sa naučiť úcte a láske nie len ku mne, ale i k sebe samým navzájom. Musíte obrátiť svoj pomýlený rebríček hodnôt. A to buď dobrovoľne sami od seba, alebo žiaľ nasilu a pod tlakom.

Nechcem vám ubližovať a spôsobovať utrpenie. Avšak v sebaobrane vám teraz musím začať vracať presne to, čo mi vy samotní už dlho spôsobujete. Tým nastavujem zrkadlo vášmu vlastnému, zlému jednaniu. Tomu, akí naozaj ste. Pochopte to, uvedomte si to a zmeňte sa! Zmeňte sa k lepšiemu, aby na vás nemuseli dopadať ďalšie bolestivé rany z mojich rúk.“

PS. V súvislosti s pôsobením Zákona „Čo kto zaseje, to aj zožne“ mi napadla jedna asociácia: Kedysi, bolo to už naozaj veľmi dávno, ma dosť pobúrila jedna informácia. Všetci vieme, že v Japonsku jedia ľudia paličkami a istého času tam vraj vládol trend jednorazových drevených paličiek. No a keďže Japonsko je bohatou krajinou a svoju prírodu sa snaží chrániť, kupovalo za týmto účelom lacné drevo z chudobných ázijských a latinskoamerických štátov. A nakoľko pre tieto chudobné krajiny išlo o jeden z mála možných a istých príjmov, vraj kvôli jednorazovým dreveným japonským paličkám boli vtedy vyrúbané doslova celé lesy.

Príroda však nerozlišuje medzi pojmami moje a cudzie. Príroda je jeden jednoliaty celok a skôr, alebo neskôr každému vráti presne to, ako sa on sám ku nej chová.

Týmto samozrejme nechcem tvrdiť, že k súčasnej katastrofe v Japonsku došlo práve z tohto dôvodu. To isto nie! Uvádzam to len ako určitú indíciu, umožňujúcu pochopenie hlbších súvislostí.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 14.03.2011 18:11:29

Vážne slová o poslednom súde


Ako môžete hovoriť o úcte a láske k ľudom, keď v mnohých svojich článkoch píšete o ich nízkosti, povrchnosti, plytkosti, egoizme, skazenosti a vnútornej nečistote? Vari ľudí nenávidíte?

A keď píšete o súde, vyzerá to ako vyhrážanie a vzbudzovanie strachu z toho, že neprežijeme. Dá sa však strachom vynútiť cesta k láske, spokojnosti a k šťastiu?

Čo znamená byť „čistým“ človekom? Čo znamená duchovná záhuba?

Odpoveď:

Svoje texty píšem predovšetkým preto, lebo mám ľudí rád. Snažím sa v nich poukazovať na súčasný duchovný stav našej civilizácie, ktorý nie je veľmi lichotivý a usilujem sa presne pomenovať a označiť to, čo je nesprávne a v čom robíme chyby. Čo je nesprávne a v čom robíme chyby podľa Zákonov vyšších – podľa Zákonov stvorenia.

Na druhej strane sa však vždy zároveň snažím ukázať možné východisko z daného stavu. Východisko, ktoré spočíva jedine v zohľadnení a rešpektovaní spomínaných Zákonov stvorenia.

Ak teda niekto poukazuje na rôzne chyby a omyly, ktorým holduje pozemské ľudstvo neznamená to, že takýto človek nemá ľudí rád. Takýto človek iba jedná v duchu zásady, že ten, kto sa zlu neprotiví, ten sa previňuje.

A mimochodom, ak už hovoríme o nedostatku lásky k ľuďom, ktorý mi vytýkate, vaše tvrdenie sa s veľkou pravdepodobnosťou opiera o všeobecne nesprávne chápaný a skrivený pojem Láska. Vesmírny princíp univerzálnej Lásky si totiž ľudia predstavujú iba ako nekonečné odpúšťanie a až slabošskú zmäkčilosť.

Skutočná Láska Božia je však úplne iná, ako to, čo z nej urobili a ako ju vnímajú ľudia.

Veď si len napríklad vezmime Krista, ktorý bol stelesnením tejto Lásky a predstavme si ho, ako s bičom v ruke vyháňa z chrámu priekupníkov a prevracia im stoly. Nie je to vôbec tá slabošská zmäkčilosť a nekonečné odpúšťanie! A tento iný, skutočný Kristus hovoril taktiež o poslednom súde a o dňoch veľkého účtovania. Hovoril o tom, že raz príde čas, keď bude na pozemskej pláni zožatá úroda ľudských duší, pričom zrno bude zhromaždené v sýpkach, kým plevy a burina spálené v ohni.

Kto chce, môže nájsť v evanjeliách ešte aj ďalšie a iné opisy dní veľkého účtovania, ktoré sa taktiež vôbec nezhodujú so všeobecne zaužívaným, sladkastým a slabošským vnímaním Božej Lásky.

Hovoriť ľuďom o týchto vážnych veciach nie je žiadnou snahou o vyvolávanie strachu. Je to realita, ktorá jedného dňa príde a na ktorú by sme sa mali zodpovedne pripraviť tak, aby náš osud nebol osudom neužitočných pliev.

Osobne preto považujem za veľmi škodlivé všetky snahy o zamlčiavanie, utajovanie a ututlávanie týchto skutočností. Zamlčiavanie a ututlávanie, ktoré ľudí iba podporuje v ich duchovnej lenivosti a vo falošnej domnienke, že všetko pôjde aj naďalej a donekonečna tak, ako to išlo doposiaľ.

Kto však v ilúzii bezpečia a falošnej istoty premárni posledný drahocenný čas, ktorý mal využiť k zmene seba samého a to do takej miery, aby bol schopný prestáť spravodlivý súd nad celým ľudstvom, ten príde o celé svoje bytie.

To, či prejdeme, alebo neprejdeme súdom nie je v rukách nikoho z ľudí. Je to jedine v rukách Božích, ktorého železná Spravodlivosť presne zváži mieru dobra a zla nachádzajúcu sa v každom jednotlivcovi. Čo preváži, to sa stane naším osudom.

Čistý človek je ten, kto sa snaží udržiavať v čistote svoj vnútorný život, čiže svoje cítenie a myslenie. Naše cítenie a myslenie je totiž základom našej osobnosti a ak si ich dokážeme udržať v čistote, stane sa čistým nie len naše vnútro ale všetko, čo z nás bude vychádzať, to znamená aj naše slová a všetko naše vonkajšie jednanie.

Čo je duchovná záhuba? Človeku bolo dopriate duchovne rásť a vyvíjať sa. Ak by sa učil poznávať Vôľu Najvyššieho a podľa nej žiť, dospel by na samom konci vyučovacieho procesu – v deň spravodlivého súdu v zrelú duchovnú osobnosť, podporujúcu všetko vo stvorení. Týmto spôsobom by sa stal jedným z užitočných a upotrebiteľných malých kamienkov v mozaike nádherného a veľkolepého stvorenia. Malým kamienkom, podporujúcim celok a celkom podporovaným.

Kto však myslel stále iba na seba, kto sa nesnažil poznávať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej žiť, ten bude v súde označený ako nepotrebný a celku škodiaci. No a takémuto človeku práve pre jeho neupotrebiteľnosť, pre jeho vnášanie disharmónie do stvorenia a pre jeho trvalú neochotu poznávať a podriadiť sa Zákonom Najvyššieho bude vzatá možnosť ďalšieho bytia, rovnajúca sa večnému zatrateniu.

Aj toto však bude aktom Lásky! Skutočnej, pravej, prísnej a spravodlivej Lásky, ktorá napokon odstráni všetko zlo a spolu s ním i všetkých jeho prisluhovačov, aby konečne tí, ktorí chcú žiť podľa Vôle Najvyššieho, mohli žiť na zemi v mieri, šťastí a harmónii.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml Dabilor :: 09.03.2011 09:02:22

milca :: téééda... 100 bodů...

image/svg+xml milca :: 07.03.2011 18:48:36

Veze takhle smilan pěknou jeptišku a říká:
"Víte jak na Vás tak koukám tak bych mel jednu takovou prosbu, ale je to asi nesplnitelný"
"Jen se ptejte" povídá jeptiška.
"No já bych si chtěl nechat vykouřit od jeptišky."
Jeptiška chvilku mlčí a pak říká "To by nebyl takovej problém, ale musel by jste být věřící a a neotravovat lidi na fifty.
A smilan na to "No to já právě jsem" a na fifty nikdy nic nekopčím.
Tak slovo dalo slovo a smilan zajel do lesa.
Když mu ho jeptiška zrovna kouřila tak se najednou smilan rozbrečí a jeptiška se ho ptá proč brečí.
A smilan povídá "Víte sestro já jsem Vám lhal. Já nejsem věřící a na fifty stále kopčím blbosti!!!!!
Jeptiška mu povídá "To nevadí já jsem Karel a jedu na maškarní".

image/svg+xml smilan :: 07.03.2011 16:46:43

Primitivizmus materializmu ženie svet do záhuby!


Predstavme si obrovskú ľadovú kryhu, mohutne sa týčiacu v oceáne. Avšak aj napriek jej veľkej, bielej, ľadovej majestátnosti, ktorú vidíme nad hladinou ide len o jednu tretinu z jej skutočnej veľkosti. Dve tretiny, omnoho väčšie, mohutnejšie a majestátnejšie sa skrývajú pod hladinou.

Tento obraz je vhodným príkladom nášho vlastného bytia. Jeho vonkajšia, viditeľná, hmotná a hmatateľná časť je všetok život okolo nás. Avšak hmotnosť, i napriek jej mnohorakosti a rozmanitosti tvorí v skutočnosti iba menšiu časť nášho bytia, kým tá druhá, dvojtretinová a nám neznáma sa skrýva pod onou pomyselnou hladinou.

To, čo nie je vidieť, ale čo nás doslova zásadným spôsobom ovplyvňuje sú obrovské svety, vytvárané naším cítením a myslením. Svety, vytvárané kvalitou, alebo nekvalitou nášho cítenia a myslenia! No a tieto skryté, neprejavené, ale reálne existujúce svety sú riadené určitými objektívnymi Zákonitosťami presne tak, ako je i hmotný život okolo nás riadený zákonmi prírodnými.

Počas celej histórie našej civilizácie boli vždy na zemi ľudia, ktorí sa snažili poukazovať na toto hlboké vzájomné prepojenie sveta prejaveného a neprejaveného a zároveň na nevyhnutnosť poznania a rešpektovania Zákonitostí, pôsobiacich v neviditeľných oblastiach citového a myšlienkového života. Ak totiž človek nepozná a nezohľadňuje tieto Zákonitosti, jeho život to nemôže ovplyvňovať inak, ako negatívne. A že práve k takémuto negatívnemu ovplyvňovaniu aj reálne dochádza, tomu predsa až príliš očividne nasvedčuje všetko okolo nás. Náš život je plný nespokojnosti, prázdnoty, nenaplnenia, strádania, utrpenia, konfliktov a zlých medziľudských vzťahov. Plný expanzie tých najhorších ľudských vlastností akými sú chamtivosť, nenávisť, nespravodlivosť, klamstvo, zvrhlosť a mnoho, mnoho iného.

Ľudia uznávajú iba hmotu a o Zákonitostiach oblastí neviditeľných, formovaných našimi citmi a myšlienkami, ktoré hmotný svet zásadným spôsobom ovplyvňujú nechcú nič vedieť. Práve v tomto však spočíva vrchol materialistickej obmedzenosti! Táto materialistická obmedzenosť totiž zredukovala celkové bytie človeka na poznanie a poznávanie iba jeho pomyselnej jednej tretiny. A to je naozaj málo.

No a svet, vo svojom poznaní života obmedzeným iba na „tretinu“ sa vo svojej slepote rúti do záhuby. Rúti sa do skazy preto, lebo nepozná a nerešpektuje Zákonitosti sveta neviditeľného a neprejaveného, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú náš život. Práve pre toto nie sú ľudia šťastnými a spokojnými a za týchto podmienok ani nikdy nebudú. Materialistické poznanie, materialistická inteligencia, či schopnosť šikovne sa obracať vo svete, všetko toto, bez poznania a rešpektovania Zákonitostí onoho neprejaveného nebude nikdy postačovať k šťastiu a plnej spokojnosti.

No a celkom nakoniec, ako neodvratné finále prichádza smrť! Prichádza záver pobabraného života žitého v nevedomosti a osobnosť človeka je smrťou vtiahnutá zo sveta viditeľného a prejaveného do sveta neviditeľného neprejaveného. Lebo v konečnom dôsledku je náš terajší život, naše narodenie sa na tejto zemi pomerne krátkym časovým obdobím, v ktorom sa práve z neprejavenej, neviditeľnej, ale ťažiskovej podoby nášho bytia, spočívajúcej „pod hladinou“ na chvíľu, na malý okamžik, trvajúci niekoľko desiatok pozemských rokov vynoríme nad hladinu, aby sme sa potom, po krátkom čase opäť pod ňu ponorili.

Smrťou teda nezanikáme, iba sa opäť „ponoríme“ do sveta, z ktorého sme vyšli a ktorý nás napokon opäť plne obopne svojimi Zákonitosťami. Potom sa práve táto realita stane pre nás realitou viditeľnou a prejavenou. Realita, ktorej existenciu sme odmietali a ktorej Zákonitosti sme sa nesnažili poznávať a podľa nich žiť, pretože sme sa zameriavali len a len na to hmotné a viditeľné.

Niektoré národy, nachádzajúce sa na nižšom stupni vývoja zvykne takzvaný civilizovaný svet nazývať národmi prírodnými, alebo primitívnymi. Primitívnymi preto, lebo dosahujú veľmi nízku úroveň poznania a chápania reality.

Ale presne rovnako je to aj s materializmom! Aj tu ide o určitý druh obmedzenosti a primitivizmu v kontexte poznania komplexnosti bytia. Súčasný človek žije odtrhnutý od reality, pretože z nej vytrhol a berie do úvahy iba to hmotné, materiálne, viditeľné a prejavené. Súčasný človek je z hľadiska skutočného poznania reality primitívom! Primitívom z vlastnej vôle! Primitívom nie preto, že by nemohol, alebo nemal schopnosti obsiahnuť ucelené poznanie života, ale preto, že jednoducho nechce!

Aby k tomu tak nebolo, aby ľudstvo už raz prekonalo vlastnú obmedzenosť, aby sa medzi nami už konečne rozšírilo poznanie o Zákonitostiach života a fungovaní celku, aby sme na základe tohto poznania mohli žiť plnohodnotne a naozaj tak, ako žiť máme, neostáva nám nič iného, ako naučiť sa vnímať a rešpektovať skutočnosť takú, akou ona naozaj je.

Existujú dve možnosti. Pre tých, ktorí chcú poznať predovšetkým jednoduché a jasné pravidlá, podľa ktorých sa dá žiť na zemi správnym spôsobom, pre tých je tu knižka s názvom : „Zákony pre život na zemi“. Viac sa o nej dozviete na: ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

No a pre tých, ktorí chcú spoznať všetky súvislosti nášho bytia v celej jeho komplexnosti a celistvosti, pre tých je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml Dabilor :: 02.03.2011 14:51:56

to je blbost teda.. fuj.. mělo tam být

niečo o ozajstnom a farizjestva zbavenom živote

image/svg+xml Dabilor :: 02.03.2011 10:05:16

niečo o ozajstnom a živote zbaveného farizejstva..

V lyžiarskom stredisku sa rúti dolu svahom lyžiar, vtom nabehne na kameň,
spadne, kotúľa so dolu svahom, zastane v záveji.
Obzerá sa okolo seba, palice dolámené, z lyží triesky, nohavice roztrhané,
hlava rozbitá.
Usmeje sa a vraví: "Kurva, aj tak je tu lepšie ako v robote!"

image/svg+xml smilan :: 28.02.2011 16:39:50

O mužovi jediacom párky. Poučné!


Istý muž si kúpil v bufete párky a odniesol si ich ku stolíku. Ako si ich naň kládol uvedomil si, že si chcel kúpiť ešte i niečo na pitie. Vrátil sa teda po nápoj. Ako však ide nazad ku stolíku vidí, že pri ňom sedí inteligentne vyzerajúci a dobre oblečený bradatý pán a konzumuje jeho párky. Muž prišiel ku stolíku, nič nepovedal, sadol si, vzal si druhú, zvyšnú párku a začal jesť. Bradáč sa chvíľu naňho pozeral, ale ani on nič nepovedal a tak spolu mlčky jedli.

Keď bradatý pán dojedol, odišiel. Muž dojedol svoju párku, dopil pohár, vstal a mimovoľne sa pozrel na vedľajší stolík a čo nevidí? Boli na ňom jeho vlastné, nedotknuté párky.

Poučenie: Ak sme presvedčení o tom, že niekomu prejavujeme milosrdenstvo a láskavosť, môže to byť niekedy úplne inak. Tá láskavosť a to milosrdenstvo môže byť preukazované nám samotným.

V niektorých krajinách s budhistickou tradíciou je zvykom, že muži strávia určitú časť svojho života ako mnísi. V tomto období svojho života, podľa osobnej voľby môže ísť aj o niekoľko rokov, je celým majetkom dotyčného iba jeho odev, ktorý má na sebe a miska, do ktorej mu ľudia dávajú potravu na každodenné prežitie.

Ráno zvyknú stáť mnísi pri ceste a čakať na potravu, ktorú im ľudia podarujú, aby sa v ten deň stala ich obživou. Najzaujímavejšie na celej veci však je, že pri darovaní daru mníchom neďakujú oni ale tí, ktorí ich obdarovávajú. Neďakuje teda prijímateľ, ale darca. Ďakuje za to, že smel a mohol darovať.

Poučenie: Ak darujeme niečo iným, v skutočnosti tým obdarúvame sami seba, za čo by sme tým iným mali byť vďační.

Vysvetlenie: Jedine to, čo sme dokázali nezištne darovať druhým zostane našim trvalým majetkom, kým o všetko to, čo sme si ponechali sami pre seba aj tak jedného dňa prídeme.

Darom však nemusí byť vždy iba dar hmotný. Môže to byť i dobrosrdečnosť, láskavosť, úsmev, alebo prejavenie úcty či ohľadu k druhým ľuďom.

Ak totiž takýmto spôsobom nezištne dávame, svoje bohatstvo si zhromažďujeme tam, kde „hrdza neničí, moľ nerozožiera a zlodej nekradne“. Tam, kde jedného dňa všetci aj tak odídeme. No a tam potom nájdeme všetky činy nami prejaveného, nezištného dobra k iným ako bankový vklad na účet našej vlastnej osoby. Len človek, ktorý prejavuje dobro, ktorý dáva dobro iným je skutočne bohatý! Bohatý pravým a nepominuteľným spôsobom!

Cudzo znejú tieto slová v našom svete. Cudzo znejú tieto slová vo svete, kde každý zhŕňa iba sám pre seba a stredobodom všetkých snáh je iba prospech vlastného ja. A ešte snáď prospech ľudí, s nami osobne úzko spriaznenými.

Cudzo znejú slová o nezištnom dávaní ľuďom majetným a ľuďom dobre zabezpečeným všetkými hmotnými vecami. Oni sú však v skutočnosti žobrákmi a chudákmi, pretože všetko, čo majú a čo neraz nadobudli na úkor iných, všetko toto budú musieť jedného dňa zanechať tu a odísť tam, kde si prezieravo nenazhromaždili žiaden kapitál. Tam sa potom ocitnú s úplne „prázdnymi vreckami“ a teda naozaj ako najposlednejší chudáci a žobráci. Tam sa zrazu z tých prvých stanú poslední!

A zase naopak, z tých posledných a bláznov, ktorí v tomto sebeckom a materialistickom svete nepochopiteľným spôsobom uprednostňovali hodnoty dobra a úcty k ľuďom, z týchto sa tam stanú prví. Lebo tam platia iné hodnoty a iná „mena“!

Ak teda budeme v našom živote nezištne prejavovať úctu, dobro, milosrdenstvo a láskavosť voči druhým pamätajme, že v skutočnosti je všetko inak. V skutočnosti bude napokon táto úcta, dobro, milosrdenstvo a láskavosť prejavená nám samotným.

A ak budeme mať niekedy pocit, že obdarovávame iných a pomáhame im, v skutočnosti sme tým obdarovávaní iba my samotní a je tým pomáhané práve nám. Všetko je totiž úplne inak, ako sa zdá nášmu, hmotou obmedzenému vnímaniu tu na zemi.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 19.02.2011 17:47:05

O vnútornom stave ľudstva

Jestliže se člověk rozhlédne v těchto dnech jen s trochou pozornosti po světě, pak nebude pro něho těžké vidět to, jak pod zdánlivě klidným povrchem každodenního života miliard lidí zesiluje se ona duševní vrstva, obsahující v sobě v rozporu se vším vnějším stále silnější neklid a napětí.

Tato vrstva stává se stále těkavější a výbušnější, reagujíc na sebemenší podněty neúměrně přecitlivělým způsobem. Tento stav napětí skrytý pod vnější kulisou stereotypního běhu věcí zesiluje se na všech rovinách. Mezi jednotlivci, v rodinách, v zaměstnání narůstá napětí a nepohoda stejně tak jako na úrovni sociálního napětí mezi jednotlivými společenskými vrstvami.

To vše má přitom svůj vysvětlitelný původ. Závist, ješitnost, neukojitelná touha manipulovat druhými, stejně tak jako pomlouvání, neupřímnost, nepřátelství, to vše jsou semena, která jsou stále znovu a znovu zasévána mnohými lidmi do půdy v myšlenkovém a citovém světě. Tyto dva světy obklopují na neviditelné rovině každého z lidí, nacházejícího se v pozemském těle na Zemi. Nekonečný zdroj neutrální energie, proudící Stvořením, jež přitéká také i do těchto světů, nutí vyrůst z půdy, do níž jsou zasévána semena myšlenek a citového chtění každého z lidí, šlahounovité výhonky s květy a následně s plody, které se vracejí nakonec ke svým zasévatelům.

Plody nesou v sobě stejný druh, jako byla ona prvotní semena přání a myšlenek člověka. Jsou však zmíněnou energií zesíleny ve svém účinku, jímž zpětně zasahují na citové rovině své vlastní tvůrce.

To vše zde účinkuje již po celý čas, co se nachází lidstvo na Zemi.

Jaký je tedy rozdíl dnešního stavu oproti dávnějším staletím a tisíciletím?

Rozdíl spočívá v nesmírně vážném přelomovém období, v němž se zde nyní v současnosti na Zemi nacházíme. Toto období přináší významný předěl mezi minulostí a budoucností lidského způsobu života na Zemi.

A tento předěl můžeme nazvat soudícím splňováním Pravěčné Boží Vůle, působící ve Stvoření, která nyní uzavírá vše, co vzniklo a ještě i vzniká.

Soudící splňování projevuje se pak právě v nebývale zvýšeném tlaku také na vše, co se nachází v této části díla Stvoření.

Proto tedy vše, co je lidmi nyní zaséváno, zrychleně a nebývale mnohonásobně, stonásobně, ba tisíceronásobně zesíleně vrací se ke všem původcům semen myšlenek a citů, jež také klíčí a rostou daleko rychleji, než tomu bylo doposud. Tím stále rychleji přinášejí zpětné ovoce, obsahující druh, jenž byl vložen do samotných semen.

Co kdo zasévá, to také sklízí!

Tato slova přichází nyní ve stále zrychlenějším ději k naplnění.

Zatím děje se toto naplnění jen na rovině podvědomého napětí a neklidu, prožívaných mnohými lidmi v každodenním životě.

Avšak to jest přitom jen začátek velkého dění ve vesmíru, které se začíná naplňovat!

Toto dění již v nedaleké době vyvolá veliké změny v celém lidském životě jednotlivce i v celé společnosti.

Nyní tak výrazně se probouzející neklid zřejmě povede ke stále větším sociálním bouřím, jež na mnoha místech přerostou v násilí a boj. Stejně tak tento neklid vyvolá mnohé chyby, vzniklé z nepozornosti jednotlivců, jejichž výsledkem mohou pak být nenadálé nehody a katastrofy.

Lavina dnes ještě nepochopitelného vyšinutého jednání jednotlivců i davů se pod zvyšujícím se tlakem dá již brzy do nezvladatelného pohybu.

Je možné přitom tomu všemu předejít?

Ano! A to dokonce zcela jednoduše!

Zaséváním čistých, tvůrčích, budujících myšlenek, jež ponesou v sobě přirozeně soucit, ohleduplnost, úctu a respekt, věcnost a spravedlnost vůči ostatním lidem v jakémkoliv okamžiku dne, je možné mnohé z výše zmíněného odklonit či dokonce proměnit v dobro, které pak bude, posilováno úplně stejnou silou proudící Stvořením, pomáhat všem lidem. Myšlenky dobra a vstřícnosti, klidu a harmonie mohou tak přinášet pomoc a požehnání celé Zemi s téměř zázračným účinkem.

Tento postup, na jehož naléhavou potřebu u každého z nás upozorňoval již před dvěma tisíciletími Syn Boží Ježíš jako na jedinou cestu ke spasení, takováto proměna, začínající se přitom u každého jednotlivého člověka samostatně, může přinést změnu, a tím odklon událostí, které jsou nyní již na začátku velikého pohybu, ať již se dají očekávat ve společenském dění, v dění přírodním, či v událostech, jež přinesou nečekané změny v samotném hmotném vesmíru.

Je to tak, že jedině tato cesta, obsahující v sobě poznání díla Stvoření i samotného Boha, jeho Tvůrce a Udržovatele, může přinést spolu s nalezením správného vřazení se člověka do Zákonů Stvoření mír a pokoj pro všechen následující čas trvání Země.

Ao-institut o hlubších souvislostech zde popisovaného stavu dění hovoří blíže ve svých pojednáních, shrnutých do jednotlivých seriálů, které je možné nalézt v obsahu stránek (zde).

Všechny tyto seriály pak vedou dále k samotnému východisku vědění o Stvoření, o smyslu lidského bytí, jež je obsaženo v díle Ve Světle Pravdy, které bylo lidstvu přineseno jako záchranné lano pro čas velikých proměn, které s sebou přinese završení jednoho úseku života lidského pokolení na Zemi.

Přestože výhledy na nedalekou dobu nejsou z pohledu dnešního duchovního stavu lidstva, žel, příliš radostné, přesto je možné jít životem s plnou radostí a pozitivním výhledem, jenž k člověku přichází vždy, když se on sám nachází v čistém a tvořivém naladění a když si dokáže v sobě udržet skrze modlitbu spojení se světlými úrovněmi Stvoření.

Požehnání Boží Vůle se k němu bude pak sklánět v moudrosti velikých Zákonů přirozeně úplně stejně tak, jako právě dnes vyvolávají tyto Zákony u mnohých lidí v jejich nedobrém myšlenkovém a citovém naladění jen neklid a napětí.

Žel, lidí, podléhajících nedobrému, nečistému chtění ve svých myšlenkách, je na Zemi většina. Události dnešních, stejně tak jako budoucích dní nám to jen dokazují a ještě více to budou dokazovat v dalších měsících a letech.

ao-institut.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml milca :: 15.02.2011 23:22:09

smilan :: jo???A proč si potajnu prohlížíš tady tohle? www.fiftyfifty.cz/akty/

image/svg+xml smilan :: 13.02.2011 17:57:50

Pozor! Nemravnosť na internete!


Mnohé veci, ktoré ľudia vytvorili a vymysleli pôsobia ako dvojsečná zbraň. Okrem úžitku im totiž prinášajú i veľa zla. A toho zla býva niekedy naozaj až tak veľa, že preváži to dobré. Určité vynálezy teda ľuďom v konečnom dôsledku prinášajú viac škody, ako úžitku. A to nie pre to, že by boli sami o sebe zlé, ale preto, že samotní ľudia ich používajú a zneužívajú viac na zlé, ako na dobré.

No a nejako takto podobne je to aj s internetom, ktorý nám v mnohom napomáha, či uľahčuje a spestruje život. Ale ak máme byť k sebe a k spôsobu nášho využitia internetu úprimní, tak musíme jednoznačne skonštatovať, že v skutočnosti nám prináša viacej škody, ako prospechu, pričom chyba nie je v internete, ale hlavne v našom nesprávnom spôsobe jeho využitia.

Na internete je všetko! Dobré aj zlé! No a človek, ktorý nie je pevne a neochvejne zakotvený v dobrom, takýto človek, trebárs len z obyčajnej zvedavosti skĺzne zvyčajne skôr k tomu zlému. Veď je to také ľahké! Stačí nám iba kliknúť a môžeme vidieť, alebo čítať o veciach, za ktoré sa tí, ešte menej skazení, sami pred sebou neraz hanbia a ktoré potom vo svojom počítači radšej vymažú z histórie, aby nikto nezistil, na čo sa pozerali.

Áno, mám tým na mysli to ľudsky telesné a zmyslené, to vyzdvihovanie tela, sexuality a pudov, ktorého je na internete neúrekom a to v rôznych formách a škálach. Začína to od článkov, obrázkov a videí zdanlivo neškodných a ako sa vraví, iba mierne šteklivých a postupuje to až ku veciam najnechutnejším a najzvrhlejším. A toto je iba jeden z mnohých druhov prejavov zla, nachádzajúcich sa na internete.

Dostupnosť týchto vecí je tak jednoduchá a prostá, že je to až desivé. Pár kliknutiami sa v okamžiku dostaneme bez problémov k niečomu, o čom v skutočnosti ani len netušíme, aké to má pre našu osobnosť katastrofálne dôsledky.

Ak by človek spadol do kanalizácie, jeho vzhľad i jeho vôňa by bola určite nevábna. Ak sa ale niekto zaoberá ľudskou telesnosťou a sexualitou nečistým spôsobom tak, ako je to v súčasnosti všeobecne zvykom, v takomto prípade sa vnútorne špiní a znečisťuje presne rovnakým spôsobom, ako keby spadol do kanalizácie. Iba že to nevidíme a nevnímame. To však nič nemení na realite.

Na Slovensku, ale aj vo svete existujú tisícky ľudí, ktorí v niečo veria. V niečo Vyššie. V Stvoriteľa, v Boha, alebo trebárs len v nejaký Vyšší Princíp, ktorý to tu všetko riadi. Nech to už ľudia nazvú akokoľvek, základnými atribútmi toho, čo je nad nami, čoho jestvovanie mnohí vyciťujú, alebo jasnejšie, či len veľmi nejasne tušia, tromi základnými atribútmi toho nedefinovateľného a neuchopiteľného, z čoho všetko povstalo a čím je všetko udržiavané sú Láska, Spravodlivosť a Čistota. My sa v súvislosti s našou témou zameriame iba na jeden z nich a síce, na Čistotu.

Zasnežená, mrazivá, trblietajúca sa a slnkom zaliata zimná krajina sa nám môže stať obrazom Čistoty, ktorá panuje vo vysokých sférach. A presne tak, ako je na bielej zasneženej pláni ľahko rozpoznateľný každý tmavý bod, nachádzajúci sa trebárs aj vo veľkej diaľke, presne rovnako je tomu i vo vyšších oblastiach chladnej a krištáľovo jasnej Čistoty. Ľahko a ihneď je tu rozpoznaná akákoľvek, čo i len malá nečistota, ktorej je tom v momente okamžite zamedzený prístup a to preto, aby nepoškvrnila bielo skvúcu, ušľachtilú nádheru. Nič, čo je hoci len trochu nečisté nemá absolútne nijakú šancu priblížiť sa k Čistote, pretože je to okamžite rozpoznané a ihneď zatlačené späť.

Takto je to vo vyšších sférach a čím vyššie a bližšie k východisku, k Stvoriteľovi, z ktorého všetko povstalo, tým je tam Čistota jasnejšou a priezračnejšou.

A teraz sa pozrime na ľudí, ktorí o sebe vravia, že veria v niečo Vyššie. Pozrime sa na kresťanov, ktorých je podľa štatistík na Slovensku až 80 percent. Len sa pozrime na ich ľahkomyseľnosť, s akou klikajú na internete, alebo s akou podliehajú súčasným trendom nemravnej módy. Pozrime sa na to, aké filmy sledujú, aké knihy a časopisy čítajú. Len si vypočujme, na akých vtipoch sa smejú vo chvíľach voľna a rôznych zábav, stretnutí či večierkov. Práve v uvoľnenej atmosfére rôznych neviazaných stretnutí ujdú mnohokrát ľuďom, o ktorých sme mali vysokú mienku, z úst slová, devalvujúce túto mienku a úctu voči ich osobe. Ja sám som bol napríklad dosť v pomykove, keď som sa od jedného pána dozvedel, na akom vtipe sa zo srdca zasmial istý vysoký cirkevný hodnostár. Všetko toto nemožno ani zďaleka charakterizovať pojmom čistota. Práve naopak, skôr pojmom nečistota a zvrhlosť!

Nič však z toho, čo som spomínal sa nesmie a ani len nikdy nepriblíži do blízkosti hraníc vyšších úrovní stvorenia, ktoré sa skvejú chladným jasom nepoškvrnenej Čistoty, kde je, ako už bolo povedané, všetko nečisté okamžite rozpoznané a odtlačené späť. Nič nečistého nemôže nájsť cestu nahor! Márna je viera, márne sú modlitby, márne sú prosby! Bez čistoty, bez vnútornej čistoty niet nijakého spojenia smerom k Svetlu! A bez spojenia so Svetlom niet pre nikoho pomoci, podpory a posily! Človek zostáva vnútorne sám, odvrhnutý a opustený, bokom vo svojej nečistote. Človek sa stáva úbožiakom, vydaným napospas vlastnému, temnému osudu. Úbožiakom, kráčajúcim do jedného utrpenia k druhému. Úbožiakom, smerujúcim ku svojej konečnej záhube a zničeniu! Lebo jedine v Čistote je život! Život hodný pravého človečenstva! Všetko ostatné je iba živorenie bez vyhliadky na dlhé trvanie.

Akýkoľvek formalizmus vo viere v Stvoriteľa, alebo v nejaký Vyšší Princíp nie je teda človeku vôbec nič platný, ak sa jeho vnútro bezpodmienečne nezachvieva v čistote. Jedine čistota nášho vnútra, jedine bdelosť nad čistotou nášho vnútorného života, to znamená vážna snaha o udržiavanie čistoty myslenia a cítenia nám môže vo svojej rovnorodosti otvoriť cestu k Výšinám. Nič iného! Jedine rovnaké môže byť pritiahnuté k rovnakému!

Čistota je teda bránou k Svetlu! Bránou k Bohu! Otvorenou bránou, cez ktorú k nám, ak sa o čistotu snažíme, môže v spätnom účinku prúdiť pomoc, podpora a posila. Toto je jediná cesta k nášmu šťastiu, mieru a spokojnosti na zemi. A nie len na nej!

Akákoľvek, čo i len drobná a ľahkovážna nečistota nás však okamžite odsúva bokom a odstriháva od všetkej pomoci. Ľuďom na zemi bolo preto povedané: Udržujte krb svojich myšlienok čistý, lebo jedine takto môžete dospieť k mieru a šťastiu!

Úzkostlivo sa preto stráňme každej nečistoty! Lebo nečistota je prekliatím tejto civilizácie a ak sa to nezmení, stane sa nakoniec aj jej záhubou!

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 06.02.2011 16:27:09

Význam práce s čakrami pre náš duchovný vzostup


Pripomeňme si staré, známe úslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto úslovie platí okrem iného aj v duchovnej oblasti. Existuje totiž obrovské množstvo rôznych duchovných poznatkov a praktík, ktoré nás môžu na prvý pohľad zaujať a zdať sa nám hodnotné, ale žiaľ, ktoré v skutočnosti nemajú takmer žiadnu cenu. Ba čo viac, môžu neraz skôr odvádzať od správneho smeru a spôsobovať veľké prekážky.

Z tohto uhľa pohľadu sa pozrime na problematiku energetických centier ľudského tela – takzvaných čakier. Nemožno si nevšimnúť, že v kresťanstve, konkrétne v Biblii a najmä v evanjeliách a ani v tom najzásadnejšom diele, podávajúcom ucelený výklad všetkých Zákonitostí vo stvorení a síce, v diele „Vo Svetle Pravdy“ sa zmienka o čakrách nenachádza. Pritom ale zostáva faktom, že energetické body, nazývané čakry, v našom tele naozaj reálne existujú.

Ak ale vezmeme na zreteľ vyššie zmienenú skutočnosť, že v zásadných textoch, týkajúcich sa kresťanstva i v zásadnom diele, komplexným spôsobom pojednávajúcom o Pravde vo stvorení niet nijakých zmienok o čakrách, svedčí to o jednom jedinom a síce o tom, že z hľadiska reálneho duchovného vývoja nemá nateraz toto poznanie pre náš skutočný vzostup nijaký význam. Pravá cesta k Svetlu je totiž podmienená prirodzeným zachovávaním základných noriem, zhrnutých do Mojžišovho Desatora a do evanjelií.

Ak sa teda človek v reálnom živote riadi týmito princípmi, spontánnym, nenásilným a prirodzeným spôsobom sa harmonizujú, očisťujú a vyvíjajú i eneregetické centrá v jeho tele, nazývané východnými učeniami čakrami. Dochádza k tomu samočinne a prirodzene bez toho, že by sme o tom museli niečo vedieť. A práve táto cesta absolútnej prirodzenosti je z hľadiska Zákonitostí vo stvorení jedine správna a chcená.

Náuka o čakrách a o ich stimulácii k nám prišla z východných náboženstiev a býva automaticky spájaná s pojmom meditácia. Existuje množstvo meditačných techník, ktoré učia, ako sa koncentrovať na tieto energetické body, ako ich stimulovať a ovplyvňovať. Treba však čo najostrejšie zdôrazniť, že z hľadiska zdravého duševného a duchovného vývoja ide o niečo úplne neprirodzeného. Ide o umelý zásah do duševno – psychických zložiek našej osobnosti za účelom takzvaného urýchlenia duchovného vývoja. Ten však v skutočnosti nemožno nijako umelo urýchliť žiadnou z meditačných techník. K pravému duchovnému rozvoju dochádza jedine prostredníctvom prostého, každodenného života, žitého podľa Vôle Stvoriteľa.

Ale mnohí ľudia, ktorí skĺznu k podobným praktikám získavajú klamlivý dojem, že tým duchovne rastú. Obzvlášť, ak sa im na základe prepracovanej, ale neprirodzenej stimulácie energetických centier uvoľní vstup do jemnejších úrovní bytia. Človek však týmto spôsobom iba predčasne otvára brány, ktoré, z hľadiska jeho skutočnej duchovnej zrelosti, mali pre neho zostať ešte zatvorené. Takéto niečo nevyhnutne spôsobuje ďalekosiahle a doposiaľ nedocenené škody.

Ak by totiž človek dospel k získaniu určitých vnútorných schopností prirodzeným spôsobom, čiže životom podľa Vôle Stvoriteľa, úplne samovoľne by sa mu otvoril vstup do jemnejších úrovní, bližších Svetlu, kde sa už netreba obávať negatívnych vplyvov takzvaného záhrobného sveta, schopných privodiť poškodenie duševného tela.

Avšak neprirodzeným stimulovaním energetických centier, bez ohľadu na skutočnú duchovnú zrelosť osobnosti, sa človek úplne bez ochrany otvára vplyvom nízkych záhrobných úrovní, čo môže a neraz i vedie k ťažkým poškodeniam psychiky dotyčného.

Na záver treba preto zvlášť zdôrazniť, že iba to, čo je prirodzené je aj zdravé a správne. Vo východných učeniach, ktoré k nám v súčasnosti prichádzajú je určite mnoho pozitívneho, dobrého a užitočného. Ale treba byť veľmi opatrným, pretože je tam i veľa ľuďmi vnesených falošných predstáv a skreslení, ktoré nemajú so skutočným duchovným vzostupom nič spoločného. Ba práve naopak, prostredníctvom týchto mylných praktík a pokrivenín sa otvárajú brány temnu a pod klamlivou ilúziou duchovného vzostupu býva práve temnote vydávané napospas vnútro nevedomých a dôverčivých ľudí.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 06.02.2011 16:26:45

Pripomeňme si staré, známe úslovie, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto úslovie platí okrem iného aj v duchovnej oblasti. Existuje totiž obrovské množstvo rôznych duchovných poznatkov a praktík, ktoré nás môžu na prvý pohľad zaujať a zdať sa nám hodnotné, ale žiaľ, ktoré v skutočnosti nemajú takmer žiadnu cenu. Ba čo viac, môžu neraz skôr odvádzať od správneho smeru a spôsobovať veľké prekážky.

image/svg+xml smilan :: 30.01.2011 16:17:00

Dni veľkého účtovania!


Kristus kedysi hovoril o príchode Syna Človeka, kresťania očakávajú druhý príchod Krista a židia zase svojho Mesiáša. Hovorí sa o transformačnom procese, o Mayskom kalendári a o roku 2012, o veľkej očiste a poslednom súde, o príchode planéty Nibiru a tak ďalej a tak ďalej. Vo všetkých týchto prípadoch však ide iba o rozdielne pomenovania a rozdielne zrelé pohľady na jedno a to isté. Na dianie, v ktorom na zemi zvíťazí Božia Vôľa!

Kto pozná túto Vôľu a svojim životom ju aj napĺňa, ten sa nemá čoho obávať. Ak totiž napríklad v predpovedi počasia hlásia, že bude pršať, nemusíme mať z dažďa žiadne obavy, ak si so sebou vezmeme dáždnik. No a úplne rovnaké je to aj s prevratnými udalosťami, ktoré sa blížia k našej zemi a už sa aj začínajú prejavovať extrémnym prírodným dianím, či už záplavami, požiarmi, suchami, zemetraseniami, veternými smršťami, či inými udalosťami, ktorých počet a aktivita sa priam enormne stupňuje. Niečo výnimočného sa naozaj začína diať! Ale v skutočnosti sa netreba vôbec ničoho obávať, ak sa človek dobre pripraví a vezme si do nadchádzajúceho, predpovedaného nečasu onen pomyslený dáždnik.

Pozemské ľudstvo vie už celé stáročia o tom, že na zemi raz bude vládnuť Vôľa Najvyššieho a z tohto dôvodu budú na nej môcť zostať iba tí, ktorí jeho Vôľu poznajú a snažia sa podľa nej aj žiť. Ostatní, ktorí boli v tomto smere ľahostajnými a vôbec im na tom nezáležalo, tí budú, ako trvalo nepoučiteľní a preto už ďalej nepotrební zo zeme odstránení, pretože by iba naďalej všetkému a všetkým škodili tak, ako škodili doteraz.

Ak sa v súčasnosti z rôznych strán, rôznymi formami a spôsobmi šíria správy o blízkosti príchodu dní veľkého účtovania, nemalo by to byť pre nás dôvodom k strachu a úzkosti. Tieto informácie treba zobrať vyslovene prakticky, čiže presne tak, ako keď v predpovedi počasia upozorňujú na dážď. Aj túto predpoveď treba zobrať, ako upozornenie na to, čo príde a čomu sa bez ujmy vyhneme iba tak, že si jednoducho vezmeme dáždnik.

V prípade príchodu spomínaných prevratných udalostí, súvisiacich s veľkým účtovaním je oným pomyselným dáždnikom urýchlená snaha o dosiahnutie toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho v našom živote – poznania skutočnej Vôle Najvyššieho! Dosiahnutie poznania Vôle Najvyššieho a súladu nášho myslenia, cítenia, reči a jednania s ňou! Kto sa už teraz práve o toto úprimne snaží, ten sa nemá čoho obávať, nech by sa dialo čokoľvek.

Rôzne správy z rôznych strán, hovoriace o blížiacich sa prevratných udalostiach treba teda vnímať prakticky. Prakticky v tom zmysle, aby sme sa na ne dobre pripravili a to zmenou nášho vnútra i zmenou nášho vonkajšieho, viditeľného jednania. Jednoznačnou zmenou k lepšiemu! Ako základný ukazovateľ tejto zmeny nám má slúžiť nadčasová zásada, požadujúca prejavovanie úcty a dobra voči iným ľuďom presne v takej miere, v akej si ctíme a máme radi samých seba. Tento najvyšší a najdôležitejší princíp vo stvorení sa má stať neoddeliteľnou súčasťou nášho myslenia, cítenia, reči a jednania. Musí sa stať neoddeliteľnou časťou našej osobnosti! Kto toho dosiahne, ten sa naozaj nemá čoho obávať.

Ak sa ale ľudia boja a majú strach z toho, čo príde, ak cítia úzkosť pri zmienke o prichádzajúcom, veľkom účtovaní, tento ich strach pramení z vnútorného tušenia toho, že v blížiacej sa veľkej búrke nemajú nijaký dáždnik, ktorý by ich ochránil. Ľudia sa boja preto, lebo cítia, že nemajú v rukách ničoho, čo by ich uchránilo v ťažkých chvíľach, ktoré zanedlho udrú na obyvateľov zeme. Podvedome cítia, že tvárou v tvár voči sile vševládneho Boha im nepomôže ani technika, ani vzdelanie, ani peniaze, ani moc, ani vojenská sila, ani nič iného, čomu doteraz tak verili, čomu obetovali a na čo doslova nezmyselne vyplytvali svoje životy. Cítia, že toto všetko je ničím a bude to musieť padnúť, ak sa to nezachvievalo vo Vôli Toho, komu tu v skutočnosti všetko patrí a vždy patrilo.

Keďže sa však ľudia nikdy vážne nesnažili spoznať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej aj žiť, keďže iba nezmyslene a v honbe za hmotou premárnili drahocenný čas práve na tento účel určený, bude musieť byť život na zemi podľa Vôle Stvorteľa vynútený násilím! Násilím a to prostredníctvom zmeny vesmírneho žiarenia, ktoré podporí, povzbudí a povznesie iba tých, ktorí stoja v tejto Vôli a naopak, zničí všetkých, ktorí túto Vôľu odmietajú a vždy odmietali rešpektovať.

Reálne a praktické východisko v danej situácii je iba jediné: Využiť zostávajúci čas k spoznaniu Vôle Najvyššieho a jeho Zákonov! Využiť ho k zmene svojej osobnosti, k zmene svojho, myslenia, cítenia, reči a jednania, ktoré dobrovoľne a vedome podriadime Božej Vôli. Takto jednoducho, prakticky a bez strachu sa treba pozrieť na celú vec.

Vedieť ako presne a celkom konkrétne k spomínaným udalostiam dôjde je nepodstatné. Takáto túžba totiž ľudí často krát iba zvádza k honbe za senzáciami podobného druhu, ktoré nás ale v skutočnosti odvádzajú od toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho – od nevyhnutnej zmeny seba samého!

Žiaľ, ľudia však vždy radi počúvajú o rôznych zaujímavostiach. Majú radi príjemné mrazenie pri rôznych tajomných a mystických záležitostiach a v tomto smere, i v súvislosti s nadchádzajúcimi udalosťami, sa im naozaj ponúka obrovské množstvo rôznych informácií. Informácií, ktoré však uspokojujú iba ich dychtivosť po senzáciách a zaujímavostiach! Informácií, ktoré mnohokrát celkom odvádzajú od toho najpodstatnejšieho – od už raz spomínanej, nevyhnutnej zmeny seba samého!

Nevyhnutná zmena seba samého! To je vždy to najpodstatnejšie, na čo sa je pri tomto druhu informácií treba sústrediť. Tým veľmi jednoducho oddelíme to podstatné od nepodstatného. To podstatné od nepodstatných a prázdnych senzácií, ktoré nám v skutočnosti neprinášajú takmer žiaden duchovný prospech.

kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 24.01.2011 17:48:42

Poohliadnutie za komunálnymi voľbami


Tak sa nám opäť prednedávnom roztočil volebný kolotoč a to na komunálnej úrovni. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov, alebo nezávislých kandidátov boli tak, ako je tomu vždy, iba sľuby smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej úrovne. Všetci svorne totiž vidia práve v tomto jedinom liek na všetky naše problémy. Išlo tu v podstate o veľké, spoločné vyjadrenie presvedčenia, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Jednoducho neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.

Z týchto názorov však cítiť úbohý závan malosti z duší tých, ktorí samých seba považujú za potencionálnych vodcoch, schopných viesť ľudí správnym smerom. Cítiť z nich osobné upnutie sa na druhoradé a fatálnu nevedomosť o fungovaní elementárnych Zákonitostí vo stvorení. Ani jeden z volených kandidátov totiž nezahrnul do svojho programu ani len náznak snahy o duchovné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate odkryl pred ostatnými úzko obmedzený, duševný obzor vlastnej osobnosti.

Lebo v chode tohto stvorenia vždy bude a zostane pravdou skutočnosť, že iba z duchovného pozdvihnutia života, žitého v súlade s univerzálnymi Zákonitosťami môže vyvstať naozaj zdravý materiálny a ekonomický rast a iba táto cesta predstavuje jedinú správnu a plnohodnotnú cestu nahor, k harmónii a spokojnosti všetkých vrstiev spoločnosti.

Žiaľ, opačný princíp, rozšírený vo svete v súčasnosti, spočívajúci v klamlivom presvedčení, že iba čisto materiálny rozvoj nám môže zaručiť spokojnosť a pravé ľudské šťastie je, ako sa očividne všetkým ukazuje, istou cestou k nezdravým vzťahom v spoločnosti, zdrojom ustavičného pnutia medzi ľuďmi, bránou k osobnému i národnému egoizmu a je v podstate príčinou takmer všetkých negatív, ktoré počas celej histórie ľudstva so železnou pravidelnosťou prinášali ničivé a tragické strety vo vnútri národov i medzi nimi navzájom.

Ak sa však v tejto súvislosti bude niekto snažiť upozorniť na vyspelé krajiny západného sveta, na spokojnosť a blahobyt tam panujúci, mal by rozhodne vedieť, že ich blahobyt je budovaný väčšinou vždy na úkor druhých, zväčša ekonomicky slabších. A okrem iného je práve takýto typ konzumného životného štýlu pre všetkých obyvateľov našej planéty trvalo neudržateľným a to z hľadiska jej obmedzených prírodných zdrojov. To znamená, že tak, ako žije západný svet nemôže žiť obyvateľstvo celej planéty, pretože naša zem nemá na kapacity. Ak to nebudeme rešpektovať, znamená to istú cestu k seba zničeniu!

Preto treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov spoločnosti musí byť duchovný vzostup obyvateľstva, založený na znalosti Zákonitostí vo stvorení. A z tejto znalosti sa následne, úplne automaticky začne odvíjať aj zdravý a trvalo udržateľný materiálny rozvoj.

Ale aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si možnú cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa. V súčasnosti sa v rôznych oblastiach spoločnosti využívajú služby takzvaných poradcov. Mnohé podniky a firmy majú svojich právnych, či reklamných konzultantov, politici majú svojich poradcov, asistentov a podobne. Aby sa veci začali uberať správnym smerom, vodcovia, nachádzajúci sa na rôznych úrovniach riadenia štátu by mali mať okrem iných i poradcov, znalých základných Zákonitostí vo stvorení. S nimi by konzultovali všetky svoje závažné rozhodnutia. S úzkostlivosťou a dôslednosťou by sa dbalo na to, či sú jednotlivé zásadné rozhodnutia, ktoré sa vodcovia hodlajú uskutočniť naozaj v súlade so Zákonitosťami vo stvorení, alebo nie. Následná realizácia takýchto projektov by potom musela nevyhnutne priniesť doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom spoločnosti a samozrejme i ľuďom, ktorí sa oň zaslúžili.

Ak ale budeme vysoké duchovné princípy donekonečna oddeľovať od bežného života tak, ako sa to deje doposiaľ, zostanú tieto dve veci od seba navždy na míle vzdialenými. Potom je samozrejme možné, že hoci sa veľmi radi prezentujeme ako národ s duchovnými hodnotami, v reálnom živote kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v ktorom sa duchovné hodnoty vôbec neprejavujú.

Duchovné poznanie však musí mať praktické upotrebenie, musí byť zohľadňované pri všetkých rozhodnutiach vedúcich pracovníkov, či už v štátnom, alebo súkromnom sektore. Keďže v súčasnosti je všeobecné povedomie o Zákonitostiach vo stvorení takmer nulové, dalo by sa to riešiť jednotlivými poradcami, znalými univerzálnych Zákonitostí, za pomoci ktorých by sa všetky vážne rozhodnutia sformovali do konečnej podoby a dotiahli až do štádia praktickej realizácie. Samozrejme, tento spôsob by mal byť iba premostením zo súčasného stavu k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný rozhodovať správnym spôsobom sám, hoci to nie je vôbec také zložité ako sa zdá, pretože ho k tomu už aj teraz nabáda tichý hlas jeho vlastného svedomia. Kto však dnes načúva hlasu svojho svedomia a kto ho poslúcha?

A na záver jedna otázka: Viete v čom spočíva veľká budúcnosť Slovanstva, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder a ešte mnohí iní po ňom? Práve v schopnosti realizácie vyššie spomínaných princípov, pretože Slovania, osobitne však slovanské národy strednej Európy, majú k tomu tie najväčšie vnútorné predpoklady. Majú všetky predpoklady k prekliesneniu jedinej správnej cesty zo súčasných omylov, vedúcej ku skutočnému a pravému rozmachu celej ľudskej civilizácie. Ak to však nedokážu, budú národy zeme aj naďalej kráčať po svojej širokej ceste neporozumenia základných Zákonitostí vo stvorení, na samom konci ktorej môže byť, podľa logiky ich železného fungovania, iba jedno jediné... zničenie!

Praktickú príručku o tom, ako má človek v živote správne jednať tak, aby jednal v súlade so Zákonitosťami vo stvorení nájdete na: ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

M.Š. v spolupráci s kusvetlu.blog.cz/

image/svg+xml smilan :: 16.01.2011 18:13:20

(Ne)šťastný začiatok nového roka!


Opäť máme za sebou honosné a okázalé oslavy začiatku nového roka. Opäť sa veľké svetové metropoly, ale aj malé mestá a mestečká vzájomne pred sebou predháňali v tom, kto bude mať veľkolepejší a krajší ohňostroj. Pre ničotnú parádu tak opäť, vo veľkom celosvetovom meradle, približne za 10 až 20 minút márnotratne vyfučali do vzduchu doslova miliardy. A za ten čas, za tých 10 až 20 minút možno niekde na svete zomrelo od hladu 100, alebo 200 ľudí. Dá sa takéto niečo považovať za normálne a prirodzené?

V rozhlase som začul, že sa blíži plesová sezóna. Opäť sa budú manželky rôznych prominentov vzájomne pred sebou a pred celým národom predvádzať v drahých, dvestotisícových róbach, dokazujúc pyšne ostatným, že na to predsa majú. Takto to býva každý rok na úbohom Slovensku, ktoré patrí medzi najchudobnejšie štáty v únii. A čo potom inde? Tam kde je skutočné bohatstvo a kde sú naozaj veľké peniaze?

A kým sa bude elita u nás i všade vo svete zabávať a užívať si, niekde inde budú ľudia biediť a ako muchy hynúť od hladu v celých stovkách. Je toto možné považovať za normálne a úplne prirodzené?

A takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Do nekonečna by sme mohli uvádzať obrovské kontrasty medzi prepychom, dostatkom, užívaním si a neuveriteľným plytvaním na jednej strane a biedou, strádaním, nedostatkom, či absenciou tých najzákladnejších ľudských potrieb na druhej strane.

Možno ale takéto niečo považovať za normálne a prirodzené, ako sa nám to snaží nahovoriť súčasná spoločnosť a médiá? Možno z nenormálnych, neprirodzených, chorých a nezdravých vecí urobiť prirodzený štandard života spoločnosti a civilizácie?

Koho sa nedotýka utrpenie, bolesť a strádanie iných iba preto, že sú od neho vzdialené a že sa jemu osobne zatiaľ ešte darí, toho nemožno nazvať človekom!

Beda preto všetkým, ktorí sa dnes smejú, lebo budú plakať! Lebo sa zabávali, hýrili a mali svoj úsmev na perách vtedy, keď iní trpeli a zomierali.

Beda všetkým, ktorí sú dnes sýti, lebo budú hladovať! Lebo rozhadzovali, plytvali a užívali si vtedy, keď iní strádali a nemali čo do úst.

Beda egoizmu sveta, ktorý má dosť prostriedkov na to, aby všetci ľudia na zemi mohli žiť ľudsky dôstojným spôsobom. Avšak tieto prostriedky si chamtivo privlastňuje menšina na úkor väčšiny.

Beda egoizmu sveta a jeho prisluhovačom na rôznych stupňoch života spoločnosti, ktorí pokrivili, znetvorili a skrútili život na zemi tak, že sa opláca klamstvo, podvod, nepoctivosť, nespravodlivosť a necitlivé zaobchádzanie s inými ľuďmi.

Ale všetko do času, kým Boh a jeho železná Spravodlivosť naveky! Beda preto všetkým, ktorí takto jednajú! Ich smiech vystrieda plač a ich sýtosť nedostatok a bieda.

Tí, čo sa smiali, keď iní plakali, budú Vyššou Spravodlivosťou sami donútení prežívať to, čo prežívali iní počas ich vlastných sebeckých radovánok. Tí, čo boli sýti a čo márnotratne rozhadzovali budú Vyššou Spravodlivosťou sami donútení prežívať presne to, čo prežívali iní vtedy, keď sa oni sebecky topili v dostatku. Taká je Spravodlivosť! Vyššia Spravodlivosť!

Čo kto totiž zaseje, to aj zožne! A to skôr, alebo neskôr! Ale celkom určite!

A necitlivosť voči strádaniu, bolesti, utrpeniu, nedostatku a biede iných nie je veru dobrou sejbou. Egoistické upínanie sa na seba a svoje vlastné pôžitky, bez ohľadu na to, ako sa žije ostatným nie je dobrou sejbou.

Kto seje tŕnie a bodliaky, to isté aj zožne! A neexistuje na tejto zemi ani jediný človek, ktorý by sa dokázal vyhnúť žatve toho, čo on sám zasieval. Každý z nás bude Vyššou Spravodlivosťou jedného dňa donútený vypiť sebou samým pripravený kalich trpkosti a blenu až do dna.

Úbohí tí, čo sa dnes smejú a úbohí tí, čo sú sýti! Úbohí tí, ktorí žijú v prepychu, dostatku a plytvaní! Úbohí títo všetci a im podobní, lebo už teraz sú spočítané dni ich zotrvávania na výslní. Už totiž nad nimi všetkými hrozivo visí meč veľkej a neúplatne Spravodlivosti Božej, ktorý ich zrazí do prachu! A mnohých z nich až tak, že už nikdy nepovstanú.

Ľudia totiž už dávno mali žiť inak! Už dávno sme sa mali naučiť žiť tak, aby sme mali radi iných presne v takej miere, v akej máme radi sami seba.

Miluj svojho blížneho, ako seba samého! To je základ! To je uhoľný kameň všetkého! Uhoľný kameň, ktorého váha nakoniec rozdrví každého, kto tak nekoná! Každého, koho city a myšlienky sú v rozpore s touto zásadou.

Miluj svojho blížneho, ako seba samého, alebo inak povedané, nerob nikdy iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! Čo vy na to investori, podnikatelia, zamestnávatelia, bankári, majstri, živnostníci, lekári, politici a mnohí ďalší, ktorí v každodennom živote jednajú s inými ľuďmi tak, ako by si nikdy nepriali, aby niekto jednal s nimi samotnými?

Nerob nikdy iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! V týchto slovách je skryté odsúdenie, alebo omilostenie každého jednotlivca, žijúceho na tejto zemi! V týchto slovách je skryté odsúdenie, alebo omilostenie celej tejto civilizácie.

M.Š. v spolupráci s kusvetlu.blog.cz/

image/svg+xml smilan :: 10.01.2011 16:35:46

Nevyhnutnosť odpustenia!

Jen velmi málo je těch lidí, kteří se dokážou ve svých myšlenkách zabývat odpuštěním vůči druhým lidem.

Takových lidí je na Zemi opravdu velmi málo.

Avšak ještě méně je těch, kteří dokážou doopravdy odpustit, a tím se oprostit od sice pozemsky neviditelného, přesto ale duchovně živoucího, svazujícího spojení s mnohými lidmi, kteří jim někdy zkřížili životní cesty.

Odpuštění je přitom něčím zcela zásadním, co bude již brzy ovlivňovat mnohé dění ve společnosti lidí na této Zemi.

Odpuštění je podmínkou pro duchovní vzestup člověka – jednotlivce stejně tak, jako i pro vzestup celých národů či světadílů.

Odpuštění, ve kterém se projeví jasný lesk záře smíření s osudovými cestami člověka na jeho pouti Stvořením. Takové odpuštění bude v sobě nést projev čisté moudrosti a pokory člověka, jenž tak dospěl k poznání velikých zákonů Stvoření a v tichosti šeptá:

„Pane, Tvé pravěčné Moci a Spravedlnosti, Tvému svatému Duchu náleží posouzení a narovnání všeho, co se zformovalo na mých dosavadních cestách. Vědom si toho, mám nyní před sebou jen vůli k odčinění všeho nesprávného, co jsem zformoval, vytvořil a učinil vůči bližním. Všechno jsem nyní připraven napravit. Nevidím před sebou již vůbec viny druhých, ale jen viny svých vlastních pochybení. Tyto jsem rozhodnut s nasazením všech svých sil napravit. Napravím je v modlitbě i v činu!“

Odpuštění a touha po nápravě všeho nedobrého musí být v člověku spojeny v jedno jediné silné hnutí nitra, neboť teprve společně dávají poznat, že dobrá vůle v člověku je opravdová a čistá.

V takovém stavu naladění člověka změní se také ihned šedé vyzařování, které jej doposud obklopovalo a snad jej i částečně prostupovalo. Jemná světlost v jeho nitru stane se pak průkazem pro procházení vším ostatním, co se pro něho ve vláknech zpětného působení ještě řadí k vyžití.

Tento jemný a jasný svit v jeho nitru bude nakonec také oním záchranným lanem, které mu umožní projít vrcholícím soudem, jenž se nyní v letošním roce a dále i v letech následných bude stále viditelněji projevovat ve všech událostech přírodního i společenského dění na Zemi.

Kéž by lidé pochopili, že jediná možná cesta, ukazující se jako životaschopná, je právě cesta, na níž každý sám za sebe změní se k lepšímu, čistšímu, pokornějšímu jednání vůči spolubližním.

Nyní stojíme na prahu období velkého obviňování se lidí navzájem z toho, že druhý může za těžkosti jednoho. Obviňování přeroste ve vydírání, nátlaky, v nepokoje na všech místech a ve všem, co se mezi lidmi nachází.

Vše, co nyní ještě dřímá v lidských myšlenkách, vyrazí nyní vpřed, vybují jako divoké plody toho nejjedovatějšího býlí.

Pronikne to vším, co se stalo součástí lidského života. Jeden bude obviňovat druhého a naopak, až se nade vším rozpoutá bouře zničení všech lidských hodnot. Vše lepší, co je na Zemi, bude zašlapáno daleko do bahna. S vysílením nakonec budou se potácet lidé z místa na místo, aby v bolestném zděšení poznali, že příčinou svých domnělých utrpení jsou jen oni sami se svou zcela ztracenou schopností odpouštět druhým.

Jakkoliv se může zdát, že cesta odpuštění druhým a cesta vlastní proměny k lepšímu jsou dnes ještě holým bláznovstvím, a tím něčím neskutečným, co se nemůže nikdy v dnešním navyklém způsobu jednání uplatnit, nakonec se ukáže, že má-li lidstvo zde na této Zemi přežít a existovat dále, pak není jiné cesty, než cesty odpuštění a nápravy vlastních nedobrých rozhodnutí.

Brána do budoucnosti této Země je pro člověka úzká! Nesmírně úzká! Je tak malá, že bude muset být nejprve odložena každým z nás všechna vlastní pýcha a sebestřednost, domnělost velikosti, a tyto budou muset být nahrazeny pokorou a skromností takového druhu, že o nich dnes musíme číst v pohádkových příbězích, abychom si je vůbec dokázali alespoň zčásti představit. V každodenním životě v jednání lidí nelze je nalézt, staly se již úplně neznámými ve svém obsahu i projevu.

A právě brána, která je ještě otevřena pro člověka směrem k budoucnosti, je tak malá, že největší část dnešních lidí neprošla by jí, ani kdyby se snažili sehnout sebevíce.

Spíše by prošel velbloud uchem jehly, než dnešní lidé, naplnění nespokojeností a obviňováním druhých, touto branou, která je nyní pro ně nachystána směrem k budoucnosti. Proč to nechtějí lidé pochopit, že slova Toho, jenž přišel před dvěma tisíci lety, se nakonec opravdu naplní také i ve směru vůči nim samotným, a ne jen vůči těm druhým?

Proč nechtějí lidé pochopit, že stále častější události ve všech oblastech dnešního života na Zemi ukazují, že proroky dávno ohlašované změny nadcházejí?

Kéž by ještě k duchu mnoha lidí, kteří nejsou samy v sobě špatnými, nýbrž jsou jen vlečenými proudem mas, dolétlo volání o tom, že právě a jen odpuštění druhým a náprava všeho dosavadního nedobrého je cestou vedoucí k dalšímu životu na této Zemi. Že je to ona cesta, podmíněná k této Zemi se sklánějící Boží Láskou.

Stav Země, jaký je dnes, ukazuje, že pro většinu lidí je téměř nemožné odpustit druhému alespoň jedenkráte. Avšak požadováno je nyní odpuštění druhému sedmdesát sedmkráte, aby mohlo být takové odpuštění shledáno jako pravé, poctivě myšlené, skutečně prožité v nitru odpouštějícího.

Jasný lesk záře odpuštění musí naplnit nitro lidstva, aby mohla se vůbec odvíjet jeho cesta k budoucnosti.

Bez probuzení této jemné, tiché pokory nyní více než kdy dříve hrozí na Zemi, že lidé se ve svých vzájemných obviněních navzájem rozsápají, vysílí se navzájem až k vyhynutí.

Žel, takový je stav většiny lidstva, které nyní vstupuje do prožívání dnů, týdnů, měsíců roku, nesoucího v sobě číslo 2011.

Dvojka, stojící proti dvěma jednotkám, zřetelně značí nutnou potřebu nalezení smírného vyrovnání. Nalezení vyrovnání spočívá v naléhavosti odpuštění druhým a současně v dobrovolné ochotě napravení vlastních chyb a vin.

Snad se to podaří alespoň malému počtu lidí.

M.Š. v spolupráci s ao-institut.cz/

image/svg+xml smilan :: 02.01.2011 17:09:55

Niečo vážneho o Pravde!



Ľudia by si mali byť vedomými toho, že svojim vlastným úsilím zdola nahor, nech už by bolo akokoľvek intenzívne a poctivé, sa nikdy oni sami nemôžu dopracovať k poznaniu absolútnej Pravdy. Človek je totiž dieťaťom stvorenia a vždy ním aj zostane. Jeho hranicami zostane preto naveky obmedzený náš obzor.

Ak je však ľudské hľadanie silné a ak je takýchto ľudí viac, je tým vysielaná určitá forma prosby smerujúcej nahor, aby nám mohla byť práve zhora Pravda darovaná. Svojim vážnym hľadaním a úprimnou túžbou môžu teda ľudia spôsobiť, že z Výšin – zo Svetla, nachádzajúceho sa nad stvorením môže prísť nadol Posol, ktorý im Pravdu ukáže a zvestuje. Výklad skutočnej Pravdy im totiž môže dať iba ten, kto prebýva nad stvorením a dokáže ho preto prehliadnuť ako celok.

Ľudia teda majú túžiť po Pravde a toto ich úsilie je potrebné a chcené. Na druhej strane však majú byť pokornými a vedomými si svojich obmedzení a vlastných hraničných možností v schopnosti poznávania. Ich vážne a úprimné úsilie môže byť potom odmenené sprostredkovaním a nájdením absolútnej Pravdy, ku ktorej by sa oni sami, svojim úsilím zdola nahor nemohli nikdy dopracovať a ktorú môžu iba prijať.

Kristus, ktorý bol takýmto Poslom z Výšin, prichádzajúcim na zem ako živé splnenie túžby ľudí po Pravde však videl, že pre ich vtedajšiu vnútornú nezrelosť im ju ako celok, v celej jej komplexnosti ešte nemôže darovať. Ešte by ju totiž neboli schopní pochopiť a tak im, vzhľadom k možnostiam ich chápavosti zatiaľ predovšetkým ukázal aspoň tie najdôležitejšie smernice pre správny život na zemi. Žitím a riadením sa podľa jeho učenia by sa čoraz viacej prehlbovala ľudská duchovná a osobnostná zrelosť, na základe ktorej sme sa napokon mali stať schopnými prijatia úplnej Pravdy.

Z tohto dôvodu nám preto Kristus zasľúbil príchod iného Posla z Výšin, ktorý nám v dobe, keď už budeme na to vnútorne pripravení, sprostredkuje celú a úplnú Pravdu. V tejto súvislosti riekol: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť.“

No a v splnení uvedených Kristových slov nakoniec prišiel na zem i avizovaný Duch Pravdy a priniesol nám poznanie Pravdy v celej jej komplexnosti a celistvosti. Priniesol nám práve to poznanie, ktoré ľuďom svojho času nemohol zvestovať Kristus a to pre ich vtedajšiu nezrelosť.

Vyššie spomínané Kristovo zasľúbenie príchodu Ducha Pravdy nie je teda vôbec totožné s vyliatím Ducha Svätého, ktoré sa udialo na Turíce. Tento výklad cirkví je nesprávny a zavádzajúci! Jeho nesprávnosť potvrdzujú i Pavlove slová, napísané dávno po tejto udalosti: „Teraz poznávame iba z časti a nedokonalo. Ak však príde dokonalosť, pominie všetko nedokonalé.“ Samotní učeníci teda nepovažovali vyliatie Ducha Svätého za splnenie prisľúbenia príchodu Ducha Pravdy, ako tomu neskôr začali mylne učiť kresťanské cirkvi.

Pre každého mysliaceho človeka by malo byť hľadanie Pravdy v jeho živote prvoradým. Hľadanie a nájdenie Pravdy! Pravdy o živote a jeho zmysle, o smrti, o utrpení, o človeku, o stvorení a o Stvoriteľovi. To je veľkou úlohou všetkých ľudí na zemi! Aby k tomu ale mohlo dôjsť, musí po tom človek naozaj vážne túžiť, musí byť správne otvorený, vnútorne pripravený a pokorný. Takýmto ľuďom je teraz, práve v dnešnej dobe oná túžobne hľadaná, absolútna Pravda bližšie, ako na dosah ruky.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml smilan :: 26.12.2010 17:36:37

O Vianociach inak. Pravdivo, prísne a spravodlivo!


Čo pekného povedať o Vianociach, ktoré sa stali oslavou konzumu a spotreby? Ktoré sa stali sviatkami horúčkovitého nakupovania a vysokých ziskov, sviatkami plného brucha a od rána do večera pustenej televízie? Ktoré sa stali sviatkami rodinných, či iných stretnutí, žiaľ väčšinou plných plytkých rozhovorov o malichernostiach? Toto je tá horšia alternatíva, alternatíva iba čisto materialistickým spôsobom strávených sviatkov, svedčiaca o tom, že stredobodom všetkého vesmírneho diania sa pre nás stalo len to hmotné, uchopiteľné a viditeľné.

Čo však pekného povedať o Vianociach, ktoré majú predsa len určitý duchovný rozmer? Ktorých neoddeliteľnou súčasťou sa stali ľudovému folklóru sa rovnajúce návštevy chrámov, z ktorých masy veriacich všetkých kresťanských cirkví vždy opäť odchádzajú s uistením o všetko objímajúcej a všetko odpúšťajúcej Láske? Láske, ktorú sme úmyselne zbavili aspektu Spravodlivosti a urobili ju sladkasto príkrou, ba až slabošsky zmäkčilou len preto, aby čo najviac vyhovovala našej povrchnosti, duchovnej lenivosti a mnohým iným slabostiam?

No a po sviatkoch, strávených jedným, alebo druhým spôsobom, po dobrom jedle a pití, po plytkom odpočinku a zábavách, po dlhých, s povinnosti, ale bezmyšlienkovite strávených hodinách na rôznych slávnostných vianočných pobožnostiach nastane napokon všedný pracovný deň. Deň, v ktorom akoby švihnutím čarovného prútika náhle pominie všetko čaro Vianoc.

Nastáva totiž tvrdá realita a každodenný život! Tisíce ľudí, ktorí cez vianočné sviatky aspoň navonok deklarovali svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám v bežnom a každodennom pracovnom dni šliapu práve po týchto hodnotách hrubou čižmou. Kvôli peniazom, zisku a kariére opäť šikanujú svojich podriadených, opäť ich nútia pracovať v ľudsky nedôstojných podmienkach a za žobrácku mzdu. Opäť je vytváraná atmosféra strachu a boja o holé prežitie, opäť vzniká nenávisť, závisť, zlé a pokrytecké medziľudské vzťahy, opäť sa roztáča kolotoč klamstva, ziskuchtivosti, podvádzania, využívania a zneužívania iných. Zväčša tých slabších, menej šikovných a menej inteligentných.

Pomáhajúca láska a úcta človeka k človeku zostala len krásnou vianočnou rozprávkou, ktorá zmizla skôr, ako prvý sneh. Skutočný život sa totiž riadi úplne inými zásadami! Tu niečo také, ako úcta a pomáhajúca láska k ľuďom nemá miesto! A ak áno iba akože! Iba navonok a nikdy nie skutočne vnútorne a úprimne! Žiaľ, takéto a nie iné je pozemské ľudstvo! Veľká česť tým nemnohým výnimkám.

Vo svojom pachtení za hmotou a s duševným obzorom zúženým iba na pozemské však ľudia netušia a nevyciťujú, že vo stvorení sa každým dňom čoraz viac a viac dostáva do popredia očistný princíp prísnej Spravodlivosti! Toto ľudstvo, ktoré pred 2000 rokmi dohnalo Božiu Lásku na Golgotu a pribilo ju na kríž, toto ľudstvo, ktoré ju každý deň počas svojej dlhej histórie stále znova a znova vraždilo a zabíjalo svojou neláskou, neprajnosťou a nenávisťou voči iným, toto ľudstvo, ktoré si stále odmieta vzájomne pomáhať a podporovať sa, toto skazené a nepolepšiteľné ľudstvo bude pôsobením veľkej Božej Spravodlivosti, ktorá na nás nechá náhle a neočakávane dopadnúť všetky dôsledky celého nášho doterajšieho nesprávneho jednania samo pohnané na Golgotu a pribité na kríž.

Áno, priblížil sa čas odplaty za utrpenie, ktoré sme kedysi spôsobili Synovi Božiemu! Priblížil sa čas odplaty za Golgotu, odplaty za stáročné zneucťovanie, znevažovanie a ignorovanie všeobsiahlého princípu pomáhajúcej Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Priblížil sa čas, keď všetci pochopíme, že Stvoriteľ nie je vôbec onen dobromyseľný, všetko odpúšťajúci senilný starček, voči ktorému si je možné všetko beztrestne dovoľovať. Všetci spoznáme, že Najvyšší nie je vôbec takým, akého si ho vo svojej pokrivenosti predstavujú ľudia.

Áno, Stvoriteľ je skutočne Láskou a táto jeho veľká a nepochopiteľná Láska spočívala v trpezlivom čakaní na to, či predsa len ľudia napokon dobrovoľne nepochopia životnú nevyhnutnosť podriadenia sa Kristom ukázanému, univerzálnemu princípu pomáhajúcej Lásky.

Toto stáročné trpezlivé čakanie na zmenu však bolo ľuďmi považované za slabosť a nemohúcnosť. Toto láskavé a trpezlivé čakanie nebolo využité k tomu, k čomu malo byť a síce, k pochopeniu a podriadeniu vlastného života dávajúcemu a pomáhajúcemu princípu Lásky. Práve naopak! V ľuďoch iba rástla pýcha, domýšľavosť a bezohľadnosť. V hmotnosti tejto zeme sme sa vždy cítili a stále sa cítime byť istými a neohrozenými ako v nedobytnej pevnosti a naša arogancia voči Stvoriteľovi a jeho Zákonom sa stále iba stupňuje.

A pre toto všetko prichádza teraz ku nám náš Pán úplne inak! Prichádza už nie v Láske, ale v Spravodlivosti! Jeho Vôľa nám bola jasne, vecne, priamo, nekompromisne a požadujúco sformulovaná v Posolstve Grálu!

Zásadný rozdiel je však v tom, že kým, Kristovo Posolstvo Lásky možno definovať slovami „môžete a máte“, v novom Posolstve, v Posolstve Vôle a Spravodlivosti je jednoznačne stanovené: Musíte! Ľudstvo, podriaď sa Vôli Božej, alebo zahyň! Buď, alebo!

Novým Posolstvom, Posolstvom Vôle a Spravodlivosti začalo pozemskému ľudstvu plynúť ultimátum! Hodina za hodinou, minúta za minutou a sekunda za sekundou! Lehota do jeho vypršania je dobou poslednej milosti, v ktorej je ešte možná dobrovoľná zmena.

Keď však ultimátum vyprší a ľudia sa dobrovoľne nezmenia, čomu žiaľ zatiaľ všetko nasvedčuje, príde na rad prežívanie.

Ostrie meča Božej Spravodlivosti dopadne do stvrdnutých sŕdc a duší, podobajúcich sa pôde, ležiacej dlhé roky úhorom. Táto, ako skala tvrdá pôda bude rozoraná oceľovým radlom utrpenia. Utrpenia, aké tu ešte nebolo! Utrpenia, ktoré si ľudstvo samé privodí svojou pýchou a ignorovaním Vôle Stvoriteľa.

Bijú vianočné zvony a v ich zvuku možno vycítiť podtón úzkosti! Úzkosti celého stvorenia pred spravodlivým a hrozným hnevom Božím! Spamätaj sa už konečne človeče a zmeň sa! Iba toto jediné môže ešte od teba odvrátiť svištiace ostrie meča Jeho neúprosnej Spravodlivosti!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml smilan :: 20.12.2010 16:53:39

Ne

image/svg+xml smilan :: 13.12.2010 16:22:55

Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve


Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

No a žiaľ, takéto nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa veľmi negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na našich školách a prejavilo sa úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.

Pojem slobody, osobnou nezrelosťou prekrútený v svojvoľnosť a nezdravý demokratizmus má u mládeže všetkých vekových kategórií za následok vzrast neúctivosti, ba niekedy až arogancie k dospelým, ktorí by pre nich mali byť vždy určitou prirodzenou autoritou.

S dospievajúcou mládežou bývali samozrejme problémy stále, v každom spoločenskom systéme, avšak dnes, z hľadiska vyššie uvedených, negatívnych faktorov sa situácia stáva takmer neúnosnou. Prejavuje sa to tak, že vyučovanie vo vyšších ročníkoch základných škôl sa pre mnohých učiteľov stáva doslova utrpením. Rušitelia poriadku a disciplíny sú si totiž veľmi dobre vedomí svojej beztrestnosti a nepostihnuteľnosti a títo jedinci strhnú svojim zlým príkladom mnohokrát i slušných žiakov, ktorí nakoniec robia veci, aké by sami od seba nikdy nerobili. Na školách rastie agresivita, arogancia, neúctivosť a neprístojné chovanie žiakov, ktorí niekedy doslova terorizujú učiteľov. Ide o jav, ktorý pred takými dvadsiatimi, alebo tridsiatimi rokmi vôbec neexistoval. V tých časoch to bolo niečo nemysliteľné.

Žiaľ, honba rodičov i celej spoločnosti iba za peniazmi a hmotným prospechom, rôzne nevhodné modely spoločenského správania s týmto fenoménom súvisiace, ktoré deti vidia a vnímajú v každodennom živote, nevhodné vzory a celkový, prázdny, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je im podsúvaný vo filmoch, na internete a podobne, toto všetko spolu urobilo svoje a veľmi negatívnym spôsobom sa odrazilo na chovaní mladej generácie.

Chýbajú pozitívne vzory, chýba výchova k zodpovednosti – deťom sa až príliš hovorí o ich právach, ale už menej o ich povinnostiach, chýba výchova k prirodzenej úcte k autorite dospelého, ktorú spochybnila nezdravá demokratizácia, chýbajú vysoké hodnoty a ušľachtilé ciele, ku ktorým majú byť deti vedené, jednostranne sa kladie dôraz iba na rozvoj vzdelanosti, pričom sa zabúda na zodpovedajúci rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti dieťaťa a tak ďalej a tak ďalej.

Aké kroky treba urobiť zlepšeniu tejto situácie? Ako na deti správnym spôsobom výchovne pôsobiť tak, aby sa stali opäť deťmi, spontánne a prirodzene cítiacim a prejavujúcimi úctu k autorite dospelého – k autorite rodiča, učiteľa a vychovávateľa?

Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky! No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť.

Pravá láska nedbá na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo mu prosieva. Nezáleží, či to druhému spraví radosť, alebo nie. To je pravá láska a služba.

A ak niekto nemôže dôjsť inak k rozpoznaniu správneho od nesprávneho, treba ho aj pokarhať! Tým mu preukážeme službu. Len pri tom musí vládnuť spravodlivosť a nie svojvoľnosť, lebo pravú lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti.

Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou?

Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna a aj karhá ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí a to nie len na našich školách, ale samozrejme v prvom rade a predovšetkým v rodinách.

Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek.

Z tohto vzorca však vyplýva, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, tieto hodnoty nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie.

Áno, je to tak, práve v chovaní deti a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť svoju vlastnú tvár. Tvár nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej našej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje. Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml smilan :: 05.12.2010 14:58:44

Čo je dobro a čo zlo. Ale naozaj objektívne!


Existujú milióny subjektívnych pohľadov na to, čo je dobré a čo zlé. Cesta k poznaniu však nevedie cez subjektívne názory ľudí! Tadiaľto vedie cesta k chaosu a zmätku!

Avšak aj napriek divokému zmätku, vytvorenému ľuďmi okolo týchto najzákladnejších otázok ich vlastného bytia predsa len existujú určité objektívne, nazvime ich vesmírne Zákonitosti, ktoré tu boli od vekov a ktorých účinkom podlieha každý z nás. A je úplne jedno, či je kresťan, budhista, moslim, alebo neveriaci. Účinky spomínaných, objektívnych vesmírnych Zákonitostí na takéto niečo neberú žiaden zreteľ. Účinky týchto Zákonitostí jednoducho jestvujú a pôsobia!

Ak teda chce človek naozaj objektívne spoznať, čo je dobro a čo zlo – čo je dobro a čo zlo nie podľa ľudských kritérií, ale podľa kritérií vyšších, mal by sa vynasnažiť spoznať a pochopiť spomínané, objektívne Zákonitosti, fungujúce vo stvorení.

Kde ale nájsť ich poznanie? Pred 2000 rokmi ho priniesol Ježiš Kristus, ktorý ľuďom ukázal, akým spôsobom majú myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby vo svojom živote žili v súlade s nimi.

Kristus neprišiel na to, aby dal podnet k vytvoreniu cirkví, či už katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, alebo hocijakej inej. Prišiel preto, aby ľudí vyslovene prakticky informoval o tom, ako majú žiť. Ako majú žiť svoj život v súlade s objektívnymi Zákonmi vo stvorení. V tom spočíva podstata a zmysel jeho učenia! Ak teda je niekto členom nejakej cirkvi, ale pritom nežije v súlade so Zákonmi vo stvorení, v ničom mu to nepomôže.

Ľudstvo dostalo od Tvorcu vesmírnych Zákonitostí veľmi dlhú časovú lehotu na to, aby ich spoznalo a naučilo sa podľa nich žiť. Život v súlade s nimi je oným hľadaným objektívnym dobrom a život v protiklade s nimi zlom! Túto základnú vec sme si mali uvedomiť a zrealizovať ju vo svojom každodennom živote. Bolo nám na to dané naozaj dostatok času a zlo, ktoré sme si sami sebe i vzájomne medzi sebou na základe neznalosti vyšších Zákonitostí spôsobovali sme mohli dokonale a vo všetkých jeho podobách prežiť na vlastnej koži. Mohli a mali sme si pri tom uvedomiť, že takto sa žiť nedá a už takto ďalej žiť nechceme. Že chceme žiť inak a lepšie!

Každé vyučovanie a každá škola však má svoj koniec! A jedného dňa sa skončí i časový limit, určený k dobrovoľnému poznávaniu Zákonov stvorenia. Vyučovací proces bude ukončený zvýšením intenzity vesmírneho žiarenia, ktoré podporí, posilní, pozdvihne a povznesie iba tých, ktorí sa naučili žiť podľa nich. Tí, ktorí podľa týchto Zákonitostí nežijú, ktorí ich nechceli spoznávať, pretože boli príliš povrchnými, lenivými a orientovanými iba na hmotu, tí jednoducho zhoria a zahynú v zvýšenej žiare Svetla z Výšin, ktoré svojim tlakom vynúti rozhodujúcu zmenu na našej planéte. Zmenu, aká doteraz v celej histórii Zeme nemala nikdy obdobu!

Svet bude úplne iný a žiť v ňom budú iba ľudia, ktorí dokázali celé svoje bytie, celé svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie podriadiť Zákonom stvorenia – Zákonom Božím! Ostatní jednoducho neprežijú, lebo neznesú vysoký tlak Svetlého žiarenia, ktorý bude práve túto požiadavku tvrdo od všetkých vynucovať.

Stručný a jasný súhrn vyšších Zákonov, ktoré nevyžadujú príslušnosť k nijakej duchovnej organizácii, ale iba život v súlade s nimi a to tam, kde sa práve nachádzame – ich stručný a jasný výklad môžete nájsť v knižke: „Zákony pre život na zemi“: ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

No a pre toho, kto by chcel spoznať tieto Zákony naozaj vyčerpávajúcim spôsobom, komplexne a ucelene, pre toho je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“. Jeho obsah i celkový jazykový prejav je prispôsobený chápavosti a vnímavosti ľudí dnešnej doby a formou, primeranou súčasnosti pojednáva presne o tých istých Zákonoch, o ktorých nám kedysi hovoril Kristus.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

image/svg+xml smilan :: 22.11.2010 16:48:50

Česko sa stáva krajinou neslobody!


Neuveriteľné veci sa stávajú skutočnosťou a Česká republika urobila veľký krok neslobode, ktorý bude mať za následok ujmu na zdraví jej obyvateľov. Pod tlakom svetovej farmaceutickej loby totiž postavila mimo zákon jeden až neuveriteľne účinný a dá sa povedať, že až zázračný prípravok, schopný vyliečiť mnohé choroby. Pod hrozbou mnohomiliónovej pokuty sa teda už nesmie na území Českej republiky predávať produkt, ktorý sa pre svoju mimoriadnu účinnosť a finančnú dostupnosť stal tŕňom v oku farmaceutickej loby, ktorá v skutočnosti nechce ľudí liečiť, ale chce na nich predovšetkým dobre zarábať.

Všetko bolo to urobené tak, že oficiálne označili tento prípravok za zdraviu škodlivý tým, že vraj naleptáva vnútorné sliznice. Nie je to však vôbec pravda, pretože ak sa presne dodržuje jeho dávkovanie, k nijakej ujme na zdraví a ani k nijakým nepriaznivým vedľajším účinkom nemôže nikdy dôjsť.

Iba pre porovnanie si napríklad skúsme kúpiť hocijaký iný liek v lekárni a ak pri jeho užívaní nebudeme rešpektovať dávkovanie môže nám to taktiež spôsobiť poškodenie zdravia. A ak by sme ho užili celý naraz, môže nás to stáť aj život.

Takýto úbohý a detinský argument bol teda použitý na odstavenie spomínaného prípravku, ktorý, a to zdôrazňujem, nemá žiadne škodlivé vedľajšie účinky na rozdiel od mnohých, alebo lepšie povedané väčšiny liekov, bežne predávaných v lekárňach, ktoré síce môžu pomôcť na jednu vec, ale pri tom zároveň masívnym spôsobom poškodzujú iné vnútorné orgány. O tom sa však mlčí.

Kto sa teda chce dozvedieť viac o mimoriadne účinnom a až zázračnom preparáte, ktorý môže výrazným spôsobom pomôcť mnohým ľuďom v ich zdravotných problémoch a ktorý môže zachrániť mnohé ľudské životy, nech si klikne na nateraz v tomto smere ešte slobodné územie Slovenskej republiky, aby sa o celej veci dozvedel viac na:

milans.blog.sk/detail-vynimocny-preparat-proti-rakovine-a-inym-choro



© 2005 – 2020 Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu provozovatele zakázáno.