Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

(Ne)šťastný začiatok nového roka!


Opäť máme za sebou honosné a okázalé oslavy začiatku nového roka. Opäť sa veľké svetové metropoly, ale aj malé mestá a mestečká vzájomne pred sebou predháňali v tom, kto bude mať veľkolepejší a krajší ohňostroj. Pre ničotnú parádu tak opäť, vo veľkom celosvetovom meradle, približne za 10 až 20 minút márnotratne vyfučali do vzduchu doslova miliardy. A za ten čas, za tých 10 až 20 minút možno niekde na svete zomrelo od hladu 100, alebo 200 ľudí. Dá sa takéto niečo považovať za normálne a prirodzené?

V rozhlase som začul, že sa blíži plesová sezóna. Opäť sa budú manželky rôznych prominentov vzájomne pred sebou a pred celým národom predvádzať v drahých, dvestotisícových róbach, dokazujúc pyšne ostatným, že na to predsa majú. Takto to býva každý rok na úbohom Slovensku, ktoré patrí medzi najchudobnejšie štáty v únii. A čo potom inde? Tam kde je skutočné bohatstvo a kde sú naozaj veľké peniaze?

A kým sa bude elita u nás i všade vo svete zabávať a užívať si, niekde inde budú ľudia biediť a ako muchy hynúť od hladu v celých stovkách. Je toto možné považovať za normálne a úplne prirodzené?

A takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Do nekonečna by sme mohli uvádzať obrovské kontrasty medzi prepychom, dostatkom, užívaním si a neuveriteľným plytvaním na jednej strane a biedou, strádaním, nedostatkom, či absenciou tých najzákladnejších ľudských potrieb na druhej strane.

Možno ale takéto niečo považovať za normálne a prirodzené, ako sa nám to snaží nahovoriť súčasná spoločnosť a médiá? Možno z nenormálnych, neprirodzených, chorých a nezdravých vecí urobiť prirodzený štandard života spoločnosti a civilizácie?

Koho sa nedotýka utrpenie, bolesť a strádanie iných iba preto, že sú od neho vzdialené a že sa jemu osobne zatiaľ ešte darí, toho nemožno nazvať človekom!

Beda preto všetkým, ktorí sa dnes smejú, lebo budú plakať! Lebo sa zabávali, hýrili a mali svoj úsmev na perách vtedy, keď iní trpeli a zomierali.

Beda všetkým, ktorí sú dnes sýti, lebo budú hladovať! Lebo rozhadzovali, plytvali a užívali si vtedy, keď iní strádali a nemali čo do úst.

Beda egoizmu sveta, ktorý má dosť prostriedkov na to, aby všetci ľudia na zemi mohli žiť ľudsky dôstojným spôsobom. Avšak tieto prostriedky si chamtivo privlastňuje menšina na úkor väčšiny.

Beda egoizmu sveta a jeho prisluhovačom na rôznych stupňoch života spoločnosti, ktorí pokrivili, znetvorili a skrútili život na zemi tak, že sa opláca klamstvo, podvod, nepoctivosť, nespravodlivosť a necitlivé zaobchádzanie s inými ľuďmi.

Ale všetko do času, kým Boh a jeho železná Spravodlivosť naveky! Beda preto všetkým, ktorí takto jednajú! Ich smiech vystrieda plač a ich sýtosť nedostatok a bieda.

Tí, čo sa smiali, keď iní plakali, budú Vyššou Spravodlivosťou sami donútení prežívať to, čo prežívali iní počas ich vlastných sebeckých radovánok. Tí, čo boli sýti a čo márnotratne rozhadzovali budú Vyššou Spravodlivosťou sami donútení prežívať presne to, čo prežívali iní vtedy, keď sa oni sebecky topili v dostatku. Taká je Spravodlivosť! Vyššia Spravodlivosť!

Čo kto totiž zaseje, to aj zožne! A to skôr, alebo neskôr! Ale celkom určite!

A necitlivosť voči strádaniu, bolesti, utrpeniu, nedostatku a biede iných nie je veru dobrou sejbou. Egoistické upínanie sa na seba a svoje vlastné pôžitky, bez ohľadu na to, ako sa žije ostatným nie je dobrou sejbou.

Kto seje tŕnie a bodliaky, to isté aj zožne! A neexistuje na tejto zemi ani jediný človek, ktorý by sa dokázal vyhnúť žatve toho, čo on sám zasieval. Každý z nás bude Vyššou Spravodlivosťou jedného dňa donútený vypiť sebou samým pripravený kalich trpkosti a blenu až do dna.

Úbohí tí, čo sa dnes smejú a úbohí tí, čo sú sýti! Úbohí tí, ktorí žijú v prepychu, dostatku a plytvaní! Úbohí títo všetci a im podobní, lebo už teraz sú spočítané dni ich zotrvávania na výslní. Už totiž nad nimi všetkými hrozivo visí meč veľkej a neúplatne Spravodlivosti Božej, ktorý ich zrazí do prachu! A mnohých z nich až tak, že už nikdy nepovstanú.

Ľudia totiž už dávno mali žiť inak! Už dávno sme sa mali naučiť žiť tak, aby sme mali radi iných presne v takej miere, v akej máme radi sami seba.

Miluj svojho blížneho, ako seba samého! To je základ! To je uhoľný kameň všetkého! Uhoľný kameň, ktorého váha nakoniec rozdrví každého, kto tak nekoná! Každého, koho city a myšlienky sú v rozpore s touto zásadou.

Miluj svojho blížneho, ako seba samého, alebo inak povedané, nerob nikdy iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! Čo vy na to investori, podnikatelia, zamestnávatelia, bankári, majstri, živnostníci, lekári, politici a mnohí ďalší, ktorí v každodennom živote jednajú s inými ľuďmi tak, ako by si nikdy nepriali, aby niekto jednal s nimi samotnými?

Nerob nikdy iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! V týchto slovách je skryté odsúdenie, alebo omilostenie každého jednotlivca, žijúceho na tejto zemi! V týchto slovách je skryté odsúdenie, alebo omilostenie celej tejto civilizácie.

M.Š. v spolupráci s kusvetlu.blog.cz/

Nevyhnutnosť odpustenia!

Jen velmi málo je těch lidí, kteří se dokážou ve svých myšlenkách zabývat odpuštěním vůči druhým lidem.

Takových lidí je na Zemi opravdu velmi málo.

Avšak ještě méně je těch, kteří dokážou doopravdy odpustit, a tím se oprostit od sice pozemsky neviditelného, přesto ale duchovně živoucího, svazujícího spojení s mnohými lidmi, kteří jim někdy zkřížili životní cesty.

Odpuštění je přitom něčím zcela zásadním, co bude již brzy ovlivňovat mnohé dění ve společnosti lidí na této Zemi.

Odpuštění je podmínkou pro duchovní vzestup člověka – jednotlivce stejně tak, jako i pro vzestup celých národů či světadílů.

Odpuštění, ve kterém se projeví jasný lesk záře smíření s osudovými cestami člověka na jeho pouti Stvořením. Takové odpuštění bude v sobě nést projev čisté moudrosti a pokory člověka, jenž tak dospěl k poznání velikých zákonů Stvoření a v tichosti šeptá:

„Pane, Tvé pravěčné Moci a Spravedlnosti, Tvému svatému Duchu náleží posouzení a narovnání všeho, co se zformovalo na mých dosavadních cestách. Vědom si toho, mám nyní před sebou jen vůli k odčinění všeho nesprávného, co jsem zformoval, vytvořil a učinil vůči bližním. Všechno jsem nyní připraven napravit. Nevidím před sebou již vůbec viny druhých, ale jen viny svých vlastních pochybení. Tyto jsem rozhodnut s nasazením všech svých sil napravit. Napravím je v modlitbě i v činu!“

Odpuštění a touha po nápravě všeho nedobrého musí být v člověku spojeny v jedno jediné silné hnutí nitra, neboť teprve společně dávají poznat, že dobrá vůle v člověku je opravdová a čistá.

V takovém stavu naladění člověka změní se také ihned šedé vyzařování, které jej doposud obklopovalo a snad jej i částečně prostupovalo. Jemná světlost v jeho nitru stane se pak průkazem pro procházení vším ostatním, co se pro něho ve vláknech zpětného působení ještě řadí k vyžití.

Tento jemný a jasný svit v jeho nitru bude nakonec také oním záchranným lanem, které mu umožní projít vrcholícím soudem, jenž se nyní v letošním roce a dále i v letech následných bude stále viditelněji projevovat ve všech událostech přírodního i společenského dění na Zemi.

Kéž by lidé pochopili, že jediná možná cesta, ukazující se jako životaschopná, je právě cesta, na níž každý sám za sebe změní se k lepšímu, čistšímu, pokornějšímu jednání vůči spolubližním.

Nyní stojíme na prahu období velkého obviňování se lidí navzájem z toho, že druhý může za těžkosti jednoho. Obviňování přeroste ve vydírání, nátlaky, v nepokoje na všech místech a ve všem, co se mezi lidmi nachází.

Vše, co nyní ještě dřímá v lidských myšlenkách, vyrazí nyní vpřed, vybují jako divoké plody toho nejjedovatějšího býlí.

Pronikne to vším, co se stalo součástí lidského života. Jeden bude obviňovat druhého a naopak, až se nade vším rozpoutá bouře zničení všech lidských hodnot. Vše lepší, co je na Zemi, bude zašlapáno daleko do bahna. S vysílením nakonec budou se potácet lidé z místa na místo, aby v bolestném zděšení poznali, že příčinou svých domnělých utrpení jsou jen oni sami se svou zcela ztracenou schopností odpouštět druhým.

Jakkoliv se může zdát, že cesta odpuštění druhým a cesta vlastní proměny k lepšímu jsou dnes ještě holým bláznovstvím, a tím něčím neskutečným, co se nemůže nikdy v dnešním navyklém způsobu jednání uplatnit, nakonec se ukáže, že má-li lidstvo zde na této Zemi přežít a existovat dále, pak není jiné cesty, než cesty odpuštění a nápravy vlastních nedobrých rozhodnutí.

Brána do budoucnosti této Země je pro člověka úzká! Nesmírně úzká! Je tak malá, že bude muset být nejprve odložena každým z nás všechna vlastní pýcha a sebestřednost, domnělost velikosti, a tyto budou muset být nahrazeny pokorou a skromností takového druhu, že o nich dnes musíme číst v pohádkových příbězích, abychom si je vůbec dokázali alespoň zčásti představit. V každodenním životě v jednání lidí nelze je nalézt, staly se již úplně neznámými ve svém obsahu i projevu.

A právě brána, která je ještě otevřena pro člověka směrem k budoucnosti, je tak malá, že největší část dnešních lidí neprošla by jí, ani kdyby se snažili sehnout sebevíce.

Spíše by prošel velbloud uchem jehly, než dnešní lidé, naplnění nespokojeností a obviňováním druhých, touto branou, která je nyní pro ně nachystána směrem k budoucnosti. Proč to nechtějí lidé pochopit, že slova Toho, jenž přišel před dvěma tisíci lety, se nakonec opravdu naplní také i ve směru vůči nim samotným, a ne jen vůči těm druhým?

Proč nechtějí lidé pochopit, že stále častější události ve všech oblastech dnešního života na Zemi ukazují, že proroky dávno ohlašované změny nadcházejí?

Kéž by ještě k duchu mnoha lidí, kteří nejsou samy v sobě špatnými, nýbrž jsou jen vlečenými proudem mas, dolétlo volání o tom, že právě a jen odpuštění druhým a náprava všeho dosavadního nedobrého je cestou vedoucí k dalšímu životu na této Zemi. Že je to ona cesta, podmíněná k této Zemi se sklánějící Boží Láskou.

Stav Země, jaký je dnes, ukazuje, že pro většinu lidí je téměř nemožné odpustit druhému alespoň jedenkráte. Avšak požadováno je nyní odpuštění druhému sedmdesát sedmkráte, aby mohlo být takové odpuštění shledáno jako pravé, poctivě myšlené, skutečně prožité v nitru odpouštějícího.

Jasný lesk záře odpuštění musí naplnit nitro lidstva, aby mohla se vůbec odvíjet jeho cesta k budoucnosti.

Bez probuzení této jemné, tiché pokory nyní více než kdy dříve hrozí na Zemi, že lidé se ve svých vzájemných obviněních navzájem rozsápají, vysílí se navzájem až k vyhynutí.

Žel, takový je stav většiny lidstva, které nyní vstupuje do prožívání dnů, týdnů, měsíců roku, nesoucího v sobě číslo 2011.

Dvojka, stojící proti dvěma jednotkám, zřetelně značí nutnou potřebu nalezení smírného vyrovnání. Nalezení vyrovnání spočívá v naléhavosti odpuštění druhým a současně v dobrovolné ochotě napravení vlastních chyb a vin.

Snad se to podaří alespoň malému počtu lidí.

M.Š. v spolupráci s ao-institut.cz/

Niečo vážneho o Pravde!



Ľudia by si mali byť vedomými toho, že svojim vlastným úsilím zdola nahor, nech už by bolo akokoľvek intenzívne a poctivé, sa nikdy oni sami nemôžu dopracovať k poznaniu absolútnej Pravdy. Človek je totiž dieťaťom stvorenia a vždy ním aj zostane. Jeho hranicami zostane preto naveky obmedzený náš obzor.

Ak je však ľudské hľadanie silné a ak je takýchto ľudí viac, je tým vysielaná určitá forma prosby smerujúcej nahor, aby nám mohla byť práve zhora Pravda darovaná. Svojim vážnym hľadaním a úprimnou túžbou môžu teda ľudia spôsobiť, že z Výšin – zo Svetla, nachádzajúceho sa nad stvorením môže prísť nadol Posol, ktorý im Pravdu ukáže a zvestuje. Výklad skutočnej Pravdy im totiž môže dať iba ten, kto prebýva nad stvorením a dokáže ho preto prehliadnuť ako celok.

Ľudia teda majú túžiť po Pravde a toto ich úsilie je potrebné a chcené. Na druhej strane však majú byť pokornými a vedomými si svojich obmedzení a vlastných hraničných možností v schopnosti poznávania. Ich vážne a úprimné úsilie môže byť potom odmenené sprostredkovaním a nájdením absolútnej Pravdy, ku ktorej by sa oni sami, svojim úsilím zdola nahor nemohli nikdy dopracovať a ktorú môžu iba prijať.

Kristus, ktorý bol takýmto Poslom z Výšin, prichádzajúcim na zem ako živé splnenie túžby ľudí po Pravde však videl, že pre ich vtedajšiu vnútornú nezrelosť im ju ako celok, v celej jej komplexnosti ešte nemôže darovať. Ešte by ju totiž neboli schopní pochopiť a tak im, vzhľadom k možnostiam ich chápavosti zatiaľ predovšetkým ukázal aspoň tie najdôležitejšie smernice pre správny život na zemi. Žitím a riadením sa podľa jeho učenia by sa čoraz viacej prehlbovala ľudská duchovná a osobnostná zrelosť, na základe ktorej sme sa napokon mali stať schopnými prijatia úplnej Pravdy.

Z tohto dôvodu nám preto Kristus zasľúbil príchod iného Posla z Výšin, ktorý nám v dobe, keď už budeme na to vnútorne pripravení, sprostredkuje celú a úplnú Pravdu. V tejto súvislosti riekol: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje a zvestuje vám, čo má prísť.“

No a v splnení uvedených Kristových slov nakoniec prišiel na zem i avizovaný Duch Pravdy a priniesol nám poznanie Pravdy v celej jej komplexnosti a celistvosti. Priniesol nám práve to poznanie, ktoré ľuďom svojho času nemohol zvestovať Kristus a to pre ich vtedajšiu nezrelosť.

Vyššie spomínané Kristovo zasľúbenie príchodu Ducha Pravdy nie je teda vôbec totožné s vyliatím Ducha Svätého, ktoré sa udialo na Turíce. Tento výklad cirkví je nesprávny a zavádzajúci! Jeho nesprávnosť potvrdzujú i Pavlove slová, napísané dávno po tejto udalosti: „Teraz poznávame iba z časti a nedokonalo. Ak však príde dokonalosť, pominie všetko nedokonalé.“ Samotní učeníci teda nepovažovali vyliatie Ducha Svätého za splnenie prisľúbenia príchodu Ducha Pravdy, ako tomu neskôr začali mylne učiť kresťanské cirkvi.

Pre každého mysliaceho človeka by malo byť hľadanie Pravdy v jeho živote prvoradým. Hľadanie a nájdenie Pravdy! Pravdy o živote a jeho zmysle, o smrti, o utrpení, o človeku, o stvorení a o Stvoriteľovi. To je veľkou úlohou všetkých ľudí na zemi! Aby k tomu ale mohlo dôjsť, musí po tom človek naozaj vážne túžiť, musí byť správne otvorený, vnútorne pripravený a pokorný. Takýmto ľuďom je teraz, práve v dnešnej dobe oná túžobne hľadaná, absolútna Pravda bližšie, ako na dosah ruky.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

O Vianociach inak. Pravdivo, prísne a spravodlivo!


Čo pekného povedať o Vianociach, ktoré sa stali oslavou konzumu a spotreby? Ktoré sa stali sviatkami horúčkovitého nakupovania a vysokých ziskov, sviatkami plného brucha a od rána do večera pustenej televízie? Ktoré sa stali sviatkami rodinných, či iných stretnutí, žiaľ väčšinou plných plytkých rozhovorov o malichernostiach? Toto je tá horšia alternatíva, alternatíva iba čisto materialistickým spôsobom strávených sviatkov, svedčiaca o tom, že stredobodom všetkého vesmírneho diania sa pre nás stalo len to hmotné, uchopiteľné a viditeľné.

Čo však pekného povedať o Vianociach, ktoré majú predsa len určitý duchovný rozmer? Ktorých neoddeliteľnou súčasťou sa stali ľudovému folklóru sa rovnajúce návštevy chrámov, z ktorých masy veriacich všetkých kresťanských cirkví vždy opäť odchádzajú s uistením o všetko objímajúcej a všetko odpúšťajúcej Láske? Láske, ktorú sme úmyselne zbavili aspektu Spravodlivosti a urobili ju sladkasto príkrou, ba až slabošsky zmäkčilou len preto, aby čo najviac vyhovovala našej povrchnosti, duchovnej lenivosti a mnohým iným slabostiam?

No a po sviatkoch, strávených jedným, alebo druhým spôsobom, po dobrom jedle a pití, po plytkom odpočinku a zábavách, po dlhých, s povinnosti, ale bezmyšlienkovite strávených hodinách na rôznych slávnostných vianočných pobožnostiach nastane napokon všedný pracovný deň. Deň, v ktorom akoby švihnutím čarovného prútika náhle pominie všetko čaro Vianoc.

Nastáva totiž tvrdá realita a každodenný život! Tisíce ľudí, ktorí cez vianočné sviatky aspoň navonok deklarovali svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám v bežnom a každodennom pracovnom dni šliapu práve po týchto hodnotách hrubou čižmou. Kvôli peniazom, zisku a kariére opäť šikanujú svojich podriadených, opäť ich nútia pracovať v ľudsky nedôstojných podmienkach a za žobrácku mzdu. Opäť je vytváraná atmosféra strachu a boja o holé prežitie, opäť vzniká nenávisť, závisť, zlé a pokrytecké medziľudské vzťahy, opäť sa roztáča kolotoč klamstva, ziskuchtivosti, podvádzania, využívania a zneužívania iných. Zväčša tých slabších, menej šikovných a menej inteligentných.

Pomáhajúca láska a úcta človeka k človeku zostala len krásnou vianočnou rozprávkou, ktorá zmizla skôr, ako prvý sneh. Skutočný život sa totiž riadi úplne inými zásadami! Tu niečo také, ako úcta a pomáhajúca láska k ľuďom nemá miesto! A ak áno iba akože! Iba navonok a nikdy nie skutočne vnútorne a úprimne! Žiaľ, takéto a nie iné je pozemské ľudstvo! Veľká česť tým nemnohým výnimkám.

Vo svojom pachtení za hmotou a s duševným obzorom zúženým iba na pozemské však ľudia netušia a nevyciťujú, že vo stvorení sa každým dňom čoraz viac a viac dostáva do popredia očistný princíp prísnej Spravodlivosti! Toto ľudstvo, ktoré pred 2000 rokmi dohnalo Božiu Lásku na Golgotu a pribilo ju na kríž, toto ľudstvo, ktoré ju každý deň počas svojej dlhej histórie stále znova a znova vraždilo a zabíjalo svojou neláskou, neprajnosťou a nenávisťou voči iným, toto ľudstvo, ktoré si stále odmieta vzájomne pomáhať a podporovať sa, toto skazené a nepolepšiteľné ľudstvo bude pôsobením veľkej Božej Spravodlivosti, ktorá na nás nechá náhle a neočakávane dopadnúť všetky dôsledky celého nášho doterajšieho nesprávneho jednania samo pohnané na Golgotu a pribité na kríž.

Áno, priblížil sa čas odplaty za utrpenie, ktoré sme kedysi spôsobili Synovi Božiemu! Priblížil sa čas odplaty za Golgotu, odplaty za stáročné zneucťovanie, znevažovanie a ignorovanie všeobsiahlého princípu pomáhajúcej Lásky, ktorého poznanie nám priniesol Kristus. Priblížil sa čas, keď všetci pochopíme, že Stvoriteľ nie je vôbec onen dobromyseľný, všetko odpúšťajúci senilný starček, voči ktorému si je možné všetko beztrestne dovoľovať. Všetci spoznáme, že Najvyšší nie je vôbec takým, akého si ho vo svojej pokrivenosti predstavujú ľudia.

Áno, Stvoriteľ je skutočne Láskou a táto jeho veľká a nepochopiteľná Láska spočívala v trpezlivom čakaní na to, či predsa len ľudia napokon dobrovoľne nepochopia životnú nevyhnutnosť podriadenia sa Kristom ukázanému, univerzálnemu princípu pomáhajúcej Lásky.

Toto stáročné trpezlivé čakanie na zmenu však bolo ľuďmi považované za slabosť a nemohúcnosť. Toto láskavé a trpezlivé čakanie nebolo využité k tomu, k čomu malo byť a síce, k pochopeniu a podriadeniu vlastného života dávajúcemu a pomáhajúcemu princípu Lásky. Práve naopak! V ľuďoch iba rástla pýcha, domýšľavosť a bezohľadnosť. V hmotnosti tejto zeme sme sa vždy cítili a stále sa cítime byť istými a neohrozenými ako v nedobytnej pevnosti a naša arogancia voči Stvoriteľovi a jeho Zákonom sa stále iba stupňuje.

A pre toto všetko prichádza teraz ku nám náš Pán úplne inak! Prichádza už nie v Láske, ale v Spravodlivosti! Jeho Vôľa nám bola jasne, vecne, priamo, nekompromisne a požadujúco sformulovaná v Posolstve Grálu!

Zásadný rozdiel je však v tom, že kým, Kristovo Posolstvo Lásky možno definovať slovami „môžete a máte“, v novom Posolstve, v Posolstve Vôle a Spravodlivosti je jednoznačne stanovené: Musíte! Ľudstvo, podriaď sa Vôli Božej, alebo zahyň! Buď, alebo!

Novým Posolstvom, Posolstvom Vôle a Spravodlivosti začalo pozemskému ľudstvu plynúť ultimátum! Hodina za hodinou, minúta za minutou a sekunda za sekundou! Lehota do jeho vypršania je dobou poslednej milosti, v ktorej je ešte možná dobrovoľná zmena.

Keď však ultimátum vyprší a ľudia sa dobrovoľne nezmenia, čomu žiaľ zatiaľ všetko nasvedčuje, príde na rad prežívanie.

Ostrie meča Božej Spravodlivosti dopadne do stvrdnutých sŕdc a duší, podobajúcich sa pôde, ležiacej dlhé roky úhorom. Táto, ako skala tvrdá pôda bude rozoraná oceľovým radlom utrpenia. Utrpenia, aké tu ešte nebolo! Utrpenia, ktoré si ľudstvo samé privodí svojou pýchou a ignorovaním Vôle Stvoriteľa.

Bijú vianočné zvony a v ich zvuku možno vycítiť podtón úzkosti! Úzkosti celého stvorenia pred spravodlivým a hrozným hnevom Božím! Spamätaj sa už konečne človeče a zmeň sa! Iba toto jediné môže ešte od teba odvrátiť svištiace ostrie meča Jeho neúprosnej Spravodlivosti!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Ne

Kríza úcty k autorite v súčasnom školstve


Po rokoch komunistického režimu k nám zavítala sloboda. Veľké problémy v rôznych oblastiach spoločenského života však spôsobuje pokrivené chápanie tohto pojmu, ktorý si mnohí zamenili za svojvoľnosť. Za možnosť robiť si čo chcem.

No a žiaľ, takéto nezrelé a nesprávne uchopenie pojmu sloboda sa veľmi negatívnym spôsobom premietlo i do celkovej atmosféry na našich školách a prejavilo sa úbytkom úcty a rešpektu k autorite učiteľa, vychovávateľa, ale i rodiča.

Pojem slobody, osobnou nezrelosťou prekrútený v svojvoľnosť a nezdravý demokratizmus má u mládeže všetkých vekových kategórií za následok vzrast neúctivosti, ba niekedy až arogancie k dospelým, ktorí by pre nich mali byť vždy určitou prirodzenou autoritou.

S dospievajúcou mládežou bývali samozrejme problémy stále, v každom spoločenskom systéme, avšak dnes, z hľadiska vyššie uvedených, negatívnych faktorov sa situácia stáva takmer neúnosnou. Prejavuje sa to tak, že vyučovanie vo vyšších ročníkoch základných škôl sa pre mnohých učiteľov stáva doslova utrpením. Rušitelia poriadku a disciplíny sú si totiž veľmi dobre vedomí svojej beztrestnosti a nepostihnuteľnosti a títo jedinci strhnú svojim zlým príkladom mnohokrát i slušných žiakov, ktorí nakoniec robia veci, aké by sami od seba nikdy nerobili. Na školách rastie agresivita, arogancia, neúctivosť a neprístojné chovanie žiakov, ktorí niekedy doslova terorizujú učiteľov. Ide o jav, ktorý pred takými dvadsiatimi, alebo tridsiatimi rokmi vôbec neexistoval. V tých časoch to bolo niečo nemysliteľné.

Žiaľ, honba rodičov i celej spoločnosti iba za peniazmi a hmotným prospechom, rôzne nevhodné modely spoločenského správania s týmto fenoménom súvisiace, ktoré deti vidia a vnímajú v každodennom živote, nevhodné vzory a celkový, prázdny, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je im podsúvaný vo filmoch, na internete a podobne, toto všetko spolu urobilo svoje a veľmi negatívnym spôsobom sa odrazilo na chovaní mladej generácie.

Chýbajú pozitívne vzory, chýba výchova k zodpovednosti – deťom sa až príliš hovorí o ich právach, ale už menej o ich povinnostiach, chýba výchova k prirodzenej úcte k autorite dospelého, ktorú spochybnila nezdravá demokratizácia, chýbajú vysoké hodnoty a ušľachtilé ciele, ku ktorým majú byť deti vedené, jednostranne sa kladie dôraz iba na rozvoj vzdelanosti, pričom sa zabúda na zodpovedajúci rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti dieťaťa a tak ďalej a tak ďalej.

Aké kroky treba urobiť zlepšeniu tejto situácie? Ako na deti správnym spôsobom výchovne pôsobiť tak, aby sa stali opäť deťmi, spontánne a prirodzene cítiacim a prejavujúcimi úctu k autorite dospelého – k autorite rodiča, učiteľa a vychovávateľa?

Deti musia byť vedené a vychovávané v duchu pravej lásky! No a najväčšou časťou pravej lásky je prísnosť.

Pravá láska nedbá na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo mu prosieva. Nezáleží, či to druhému spraví radosť, alebo nie. To je pravá láska a služba.

A ak niekto nemôže dôjsť inak k rozpoznaniu správneho od nesprávneho, treba ho aj pokarhať! Tým mu preukážeme službu. Len pri tom musí vládnuť spravodlivosť a nie svojvoľnosť, lebo pravú lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti.

Nemiestna ústupčivosť by totiž znamenala pestovanie chýb a ďalšie klesanie po šikmej ploche. Bolo by takéto niečo naozaj láskou?

Uplatňovanie spravodlivého princípu pravej lásky, ktorá je aj prísna a aj karhá ak je to nevyhnutné, tak práve tento princíp by sa mal stať základným kameňom na ceste k zdravému a správnemu formovaniu osobností detí a to nie len na našich školách, ale samozrejme v prvom rade a predovšetkým v rodinách.

Jednoduchý vzorec pre správnu výchovu detí a mládeže teda znie: Pravá láska + pravé hodnoty = pravý človek.

Z tohto vzorca však vyplýva, že ak rodičia, učitelia a vychovávatelia s deťmi nejednajú v pravej láske a sami nevedia, aké sú pravé hodnoty, tieto hodnoty nerešpektujú a deti k nim nevedú, potom je výsledok práve taký žalostný a biedny, aký nám ukazuje chovanie dnešnej mladej generácie.

Áno, je to tak, práve v chovaní deti a mládeže môžeme ako v zrkadle uvidieť svoju vlastnú tvár. Tvár nás rodičov, učiteľov a vychovávateľov, tvár celej našej spoločnosti, ktorá nežije v skutočnej, spravodlivej láske ľudí k ľuďom, nevie čo sú pravé hodnoty, ani o ne neusiluje. Ak sa to však nezmení, bude naša mládež čoraz horšia a nezvládnuteľnejšia, pretože ona je iba obrazom a zrkadlom nás samotných.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Čo je dobro a čo zlo. Ale naozaj objektívne!


Existujú milióny subjektívnych pohľadov na to, čo je dobré a čo zlé. Cesta k poznaniu však nevedie cez subjektívne názory ľudí! Tadiaľto vedie cesta k chaosu a zmätku!

Avšak aj napriek divokému zmätku, vytvorenému ľuďmi okolo týchto najzákladnejších otázok ich vlastného bytia predsa len existujú určité objektívne, nazvime ich vesmírne Zákonitosti, ktoré tu boli od vekov a ktorých účinkom podlieha každý z nás. A je úplne jedno, či je kresťan, budhista, moslim, alebo neveriaci. Účinky spomínaných, objektívnych vesmírnych Zákonitostí na takéto niečo neberú žiaden zreteľ. Účinky týchto Zákonitostí jednoducho jestvujú a pôsobia!

Ak teda chce človek naozaj objektívne spoznať, čo je dobro a čo zlo – čo je dobro a čo zlo nie podľa ľudských kritérií, ale podľa kritérií vyšších, mal by sa vynasnažiť spoznať a pochopiť spomínané, objektívne Zákonitosti, fungujúce vo stvorení.

Kde ale nájsť ich poznanie? Pred 2000 rokmi ho priniesol Ježiš Kristus, ktorý ľuďom ukázal, akým spôsobom majú myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby vo svojom živote žili v súlade s nimi.

Kristus neprišiel na to, aby dal podnet k vytvoreniu cirkví, či už katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, alebo hocijakej inej. Prišiel preto, aby ľudí vyslovene prakticky informoval o tom, ako majú žiť. Ako majú žiť svoj život v súlade s objektívnymi Zákonmi vo stvorení. V tom spočíva podstata a zmysel jeho učenia! Ak teda je niekto členom nejakej cirkvi, ale pritom nežije v súlade so Zákonmi vo stvorení, v ničom mu to nepomôže.

Ľudstvo dostalo od Tvorcu vesmírnych Zákonitostí veľmi dlhú časovú lehotu na to, aby ich spoznalo a naučilo sa podľa nich žiť. Život v súlade s nimi je oným hľadaným objektívnym dobrom a život v protiklade s nimi zlom! Túto základnú vec sme si mali uvedomiť a zrealizovať ju vo svojom každodennom živote. Bolo nám na to dané naozaj dostatok času a zlo, ktoré sme si sami sebe i vzájomne medzi sebou na základe neznalosti vyšších Zákonitostí spôsobovali sme mohli dokonale a vo všetkých jeho podobách prežiť na vlastnej koži. Mohli a mali sme si pri tom uvedomiť, že takto sa žiť nedá a už takto ďalej žiť nechceme. Že chceme žiť inak a lepšie!

Každé vyučovanie a každá škola však má svoj koniec! A jedného dňa sa skončí i časový limit, určený k dobrovoľnému poznávaniu Zákonov stvorenia. Vyučovací proces bude ukončený zvýšením intenzity vesmírneho žiarenia, ktoré podporí, posilní, pozdvihne a povznesie iba tých, ktorí sa naučili žiť podľa nich. Tí, ktorí podľa týchto Zákonitostí nežijú, ktorí ich nechceli spoznávať, pretože boli príliš povrchnými, lenivými a orientovanými iba na hmotu, tí jednoducho zhoria a zahynú v zvýšenej žiare Svetla z Výšin, ktoré svojim tlakom vynúti rozhodujúcu zmenu na našej planéte. Zmenu, aká doteraz v celej histórii Zeme nemala nikdy obdobu!

Svet bude úplne iný a žiť v ňom budú iba ľudia, ktorí dokázali celé svoje bytie, celé svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie podriadiť Zákonom stvorenia – Zákonom Božím! Ostatní jednoducho neprežijú, lebo neznesú vysoký tlak Svetlého žiarenia, ktorý bude práve túto požiadavku tvrdo od všetkých vynucovať.

Stručný a jasný súhrn vyšších Zákonov, ktoré nevyžadujú príslušnosť k nijakej duchovnej organizácii, ale iba život v súlade s nimi a to tam, kde sa práve nachádzame – ich stručný a jasný výklad môžete nájsť v knižke: „Zákony pre život na zemi“: ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

No a pre toho, kto by chcel spoznať tieto Zákony naozaj vyčerpávajúcim spôsobom, komplexne a ucelene, pre toho je tu dielo „Vo Svetle Pravdy“. Jeho obsah i celkový jazykový prejav je prispôsobený chápavosti a vnímavosti ľudí dnešnej doby a formou, primeranou súčasnosti pojednáva presne o tých istých Zákonoch, o ktorých nám kedysi hovoril Kristus.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

Česko sa stáva krajinou neslobody!


Neuveriteľné veci sa stávajú skutočnosťou a Česká republika urobila veľký krok neslobode, ktorý bude mať za následok ujmu na zdraví jej obyvateľov. Pod tlakom svetovej farmaceutickej loby totiž postavila mimo zákon jeden až neuveriteľne účinný a dá sa povedať, že až zázračný prípravok, schopný vyliečiť mnohé choroby. Pod hrozbou mnohomiliónovej pokuty sa teda už nesmie na území Českej republiky predávať produkt, ktorý sa pre svoju mimoriadnu účinnosť a finančnú dostupnosť stal tŕňom v oku farmaceutickej loby, ktorá v skutočnosti nechce ľudí liečiť, ale chce na nich predovšetkým dobre zarábať.

Všetko bolo to urobené tak, že oficiálne označili tento prípravok za zdraviu škodlivý tým, že vraj naleptáva vnútorné sliznice. Nie je to však vôbec pravda, pretože ak sa presne dodržuje jeho dávkovanie, k nijakej ujme na zdraví a ani k nijakým nepriaznivým vedľajším účinkom nemôže nikdy dôjsť.

Iba pre porovnanie si napríklad skúsme kúpiť hocijaký iný liek v lekárni a ak pri jeho užívaní nebudeme rešpektovať dávkovanie môže nám to taktiež spôsobiť poškodenie zdravia. A ak by sme ho užili celý naraz, môže nás to stáť aj život.

Takýto úbohý a detinský argument bol teda použitý na odstavenie spomínaného prípravku, ktorý, a to zdôrazňujem, nemá žiadne škodlivé vedľajšie účinky na rozdiel od mnohých, alebo lepšie povedané väčšiny liekov, bežne predávaných v lekárňach, ktoré síce môžu pomôcť na jednu vec, ale pri tom zároveň masívnym spôsobom poškodzujú iné vnútorné orgány. O tom sa však mlčí.

Kto sa teda chce dozvedieť viac o mimoriadne účinnom a až zázračnom preparáte, ktorý môže výrazným spôsobom pomôcť mnohým ľuďom v ich zdravotných problémoch a ktorý môže zachrániť mnohé ľudské životy, nech si klikne na nateraz v tomto smere ešte slobodné územie Slovenskej republiky, aby sa o celej veci dozvedel viac na:

milans.blog.sk/detail-vynimocny-preparat-proti-rakovine-a-inym-choro

Nevyhnutnosť kolonizácie vesmíru!


Správa z médií: Ľudstvo musí preč zo Zeme, inak vyhynie! Dve storočia máme vraj na to, aby sme zvládli technológiu, umožňujúcu kolonizovať vesmír. Inak nemáme šancu prežiť. Myslí si to britský astrofyzik Stephen Hawking, podľa ktorého budeme musieť čeliť v najbližších rokoch čoraz väčším hrozbám – či už prírodného, alebo spoločenského charakteru. Hrozbám, ktoré by boli pri našich súčasných technologických a ekonomických možnostiach nezvládnuteľnými.

Za pár desiatok rokov takzvaného vedecko technického pokroku zničilo toto pozemské ľudstvo až neuveriteľným spôsobom celú svoju rodnú planétu. Stali sme sa škodcami a ničiteľmi! To v jadre nesprávne a zlé, čím žila naša civilizácia po celé stáročia predtým dostalo možnosť plného vonkajšieho prejavenia sa práve prostredníctvom éry technického pokroku. V tejto veľmi krátkej dobe, trvajúcej približne sto rokov, naplno rozkvitol a navonok sa plne a všetkým viditeľne prejavil nesprávny spôsob myslenia a jednania, ktorým bolo ľudstvo navyknuté myslieť a jednať po celé stáročia.

Ten nesprávny spôsob myslenia a jednania spočíva v neúcte, neláske, nespolupráci ľudí s ľuďmi. Spočíva v egoizme, sebectve, osobnej zištnosti, v túžbe po moci a peniazoch a to i za cenu utrpenia ostatných. Ľudia si navykli žiť ako škodcovia, škodiaci nie len sami sebe navzájom, ale i všetkému ostatnému okolo seba: zvieratám, rastlinám, vode, vzduchu, pôde, jednoducho celej planéte.

Technické prostriedky súčasnej doby enormným spôsobom urýchlili možnosti ľudského škodcovstva, čo nám v takzvanom „modernom“ 20. storočí prinieslo také nesmierne množstvo zla, aké nemalo doposiaľ obdobu v celých doterajších dejinách tejto civilizácie.

20. storočie sa stalo storočím, v ktorom ľudstvo začalo žať trpké ovocie celého svojho doterajšieho, nesprávneho spôsobu myslenia a jednania! Došlo v ňom k dvom obrovským svetovým vojenským konfliktom, ktorých celkový počet obetí je absolútne neporovnateľný so všetkými minulými vojnami počas celej histórie ľudstva. Obrovské množstvo utrpenia a obetí na životoch mali za následok režimy v Rusku, v Číne, v Kambodži, v Chile a tak ďalej a tak ďalej. V 20.storočí bola vyrobená a použitá atómová bomba a svet sa v ocitol na pokraji jadrovej katastrofy a sebazničenia. Hľa človek! Hľa civilizácia!

V modernej dobe začali ľudia neuveriteľným spôsobom ničiť a drancovať prírodu, čo sa im v súčasnosti začína vracať v podobe zemetrasení, požiarov, záplav, veterných smrští, rôznych ekologických katastrof obrovských rozmerov a v podobe mnohých iných negatívnych spoločenských i prírodných dejov.

Škodlivý ľudský druh, ktorý po celý čas iba škodil a to sebe i všetkým okolo seba si postupne začína uvedomovať, že smeruje k zničeniu života na svojej planéte. Škodlivý ľudský druh sa dostáva do úzkych a preto, keď už vidí, že zničil vlastnú planétu, chcel by expandovať do vesmíru. Škodca si chce zachrániť svoju existenciu, ale v žiadnom prípade sa nechce zrieknuť svojho chorého a škodlivého spôsobu myslenia.

Tomuto nepolepšiteľnému škodcovi, ktorým je pozemské ľudstvo však už nebude umožnené ďalej škodiť! Škodca totiž zostane uväznený na svojej vlastnej planéte a bude donútený plne, sám na sebe a so všetkými dôsledkami prežiť skazené, jedovaté ovocie všetkého svojho doterajšieho nesprávneho spôsobu uvažovania a konania.

Čo kto zaseje, to aj zožne! Taký je jeden z najzásadnejších Zákonov univerza! Je preto klamlivou ilúziou dúfať, že by zločinné ľudstvo mohlo uniknúť dôsledkom svojho zločinného jednania. Zákony stvorenia – Zákony Božie to nedovolia!

Budeme sa musieť, ľudovo povedané, variť vo vlastnej šťave, aby aspoň niekto z celého tohto skazeného ľudstva pochopil, že naša budúcnosť a záchrana nespočíva v expanzii do vesmíru, ale v zmene spôsobu nášho myslenia! V prevrátení hodnotového rebríčka, na ktorého najvyššej priečke stoja v súčasnosti peniaze, zisk a tupý materializmus! Tento pomýlený hodnotový systém je pravou príčinou smrteľnej choroby, ktorej príznaky už začínajú ľudstvom zmietať.

Choromyseľné ľudstvo nevylieči svoju chorobu jej expanziou do vesmíru! Sú to nereálne ilúzie! Je to márne upriamovanie sa a spoliehanie sa na cestu, ktorá nikam nevedie!

To jediné, čo nám v danej situácii môže skutočne pomôcť je zmena myslenia a príklon k skutočným a pravým hodnotám! Z nich na prvom mieste je reálny život, prežívaný vo vzájomnej úcte, podpore a pomoci medzi ľuďmi. Človek sa musí naučiť mať ostatných ľudí rád, mať ich v úcte a rešpektovať ich presne v takej miere, ako má rád a rešpektuje samého seba, či svojich najbližších. Toto je základným kameňom všetkého! Základným kameňom, na ktorom buď zotrvá, alebo padne táto civilizácia!

Človek sa už raz konečne musí naučiť robiť iným a jednať s inými tak, ako chce, aby iní robili jemu a jednali s ním! Okrem tejto elementárnej úcty a lásky k našim spolu ľuďom sa musíme vynasnažiť nájsť, pochopiť a preferovať pravé životné hodnoty, akými sú napríklad poznanie a realizovanie skutočného zmyslu života, ďalej snaha o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti nášho vnútra, čiže nášho cítenia a myslenia, snaha o poznanie Pravdy o človeku, o tom odkiaľ pochádza a kam smeruje, Pravdy o stvorení, o Stvoriteľovi a tak ďalej. Základom všetkého je však naučiť sa mať rád a brať ohľad na iných ľudí v takej miere, v akej máme radi a berieme ohľad sami na seba. Bez tohto základu sa nepohneme ďalej!

Buď to teda dokážeme a budeme už raz toho schopní, alebo to nedokážeme a zničíme sa! Každý jednotlivý človek, ktorý pochopí túto prioritu by mal okamžite začať sám od seba! Lebo o čo viac bude na zemi takýchto ľudí, v o to lepší osud môže dúfať všetko živé na tejto, škodlivým ľudským druhom tak ťažko skúšanej planéte.

M.Š. Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.pre-ludskost.sk/

Sťažnosti poslancov na negatívnu energiu v parlamente


Istého času bol v hlavnej spravodajskej relácii jednej zo slovenských komerčných televízií odvysielaný krátky šot, v ktorom sa niektorí z poslancov sťažovali na prítomnosť negatívnej energie v parlamente. Pociťujú ju tak, že sa v rokovacej miestnosti cítia zle, i keď na chodbách je to už vraj omnoho lepšie. Majú depresie a mnohým z nich sa veľmi výrazne zhoršil zrak.

No a veľmi zaujímavé bolo, aké konkrétne riešenia na odstránenie tohto problému navrhovali. Poslanci KDH odporúčali vysvätiť miestnosť svätenou vodou, kým zase iný poslanec videl jadro problému v tom, že v rokovacej miestnosti je zavesený určitý dekoračný architektonický prvok s veľmi ostrými hranami. A sú to práve tieto ostré hrany, ktoré podľa čínskeho učenia Feng Shui vytvárajú negatívnu energiu. Ak by sa inkriminovaný prvok odstránil, všetko by sa vyriešilo.

Spomínaný, krátky televízny šot mal pravdepodobne poslúžiť iba ako určitá zaujímavosť tak, ako je to u komerčných televízií zvykom. Avšak tento, možno i trošku úsmevný rozhovor mohol nejednému vnímavému divákovi veľa napovedať o poslancoch parlamentu, ktorých úlohou je riešenie problémov slovenského národa a ktorí na takejto malej a bezvýznamnej drobnosti opäť celému národu ukázali mieru vlastnej neschopnosti. Ukázali, že ak majú oni sami nejaký osobný, či vzájomný, kolektívny problém, riešia ho tak, že sa až smiešnym spôsobom zameriavajú na nepodstatnosti a malichernosti, kým skutočná príčina im beznádeje uniká. Avšak bez poznania skutočných príčin nie je možné nájsť ani reálne východiská!

A ak sa podobným spôsobom, akým sa postavili k riešeniu problému negatívnej energie v parlamente stavajú i ku všetkým ostatným problémom, no tak ďakujem pekne! Ale žiaľ, že ich práve takýmto fatálnym spôsobom naozaj riešia, tomu až príliš rukolapne nasvedčuje súčasný stav slovenskej spoločnosti.

Ak totiž ľudia, ktorých úlohou je riešiť problémy národa nie sú schopní postrehnúť podstatu určitej problematiky, ak sa iba snažia tupo potláčať dôsledky bez pochopenia a eliminovania príčin, z ktorých tieto dôsledky plynú, tak takýto spôsob riešenia problémov možno považovať za tragédiu.

Vráťme sa však späť k negatívnej energii v parlamente. Tu nepomôže svätená voda ani Feng Shui. Ak sa veci majú zlepšiť, musí byť eliminovaná skutočná príčina a pôvod tejto zlej energie, ktorý sa nachádza ...v ľuďoch!

V ľuďoch! V ich vzájomnom straníckom nepriateľstve, nevraživosti a neraz i nenávisti, ktoré sa prejavujú neustálym slovným napádaním sa, roztržkami, svármi a osobnými útokmi.

Tu je pravý zdroj všetkej tej negativity! Ak sa má dosiahnuť zlepšenie daného stavu, musí sa v prvom rade zmeniť vzájomný vzťah ľudí k ľuďom! Ak sa nezmení práve toto, potom je vrcholne naivné domnievať sa, že tu pomôže niečo iného. Niečo, čo ľudí pohodlne odbremení od nevyhnutnej práce na zmene svojich vlastných postojov a svojho vlastného správania sa k iným. Niečo, čo im dá klamlivú ilúziu, že problémy možno riešiť aj inak a to hlavne bez toho, aby človek musel v niečom meniť seba samého.

Negatívna energia teda z parlamentu nezmizne dovtedy, kým sa v ňom budú ľudia ku sebe navzájom správať negatívne. Zlepšenie je možné docieliť iba zmenou vzťahov! Zmenou kvality osobného prístupu k ostatným ľuďom!

A tento model treba aplikovať i na celú spoločnosť! I celková negatívna atmosféra v spoločnosti a v celom našom národe sa nezlepší dovtedy, kým ľudia nezmenia svoj osobný postoj k iným ľuďom! Až potom môže zavládnuť porozumie, harmónia, spokojnosť a šťastie! Inak nikdy! Ani vtedy, ak by sa tento národ stal odrazu, zo dňa na deň bohatší dvoj, alebo trojnásobne.

Spokojnosť, harmónia a porozumenie medzi ľuďmi v spoločnosti totiž nezáleží od sily ekonomiky a objemu peňazí! Domnievať sa, že ekonomický vzostup vyrieši absolútne všetko a akosi samočinne ľuďom prinesie to, čo sa nazýva šťastím je omyl! Je to bludná cesta, ktorá nevedie k cieľu!

V skutočnosti človeku netreba veľa, aby bol šťastný. Ani národu netreba veľa, netreba mu nadbytok na to, aby v ňom zavládla spokojnosť a porozumenie. To hlavné totiž nespočíva v peniazoch, ani v ekonomike, ale v zmene myslenia! V radikálnej pozitívnej premene nášho osobného vzťahu k iným ľuďom! V pochopení toho, v čom spočívajú skutočné hodnoty a aký je vlastne zmysel ľudského života!

Nie mať, ale byť! Byť skutočne človekom! Človekom, ktorého človečenstvo sa prejavuje jeho osobným, ľudským prístupom k ostatným ľuďom! Zmena spoločnosti k lepšiemu spočíva v zmene nás samotných! V našej osobnej premene v zmysle ľudského, ústretového a pomáhajúceho prístupu k ostatným ľuďom! Veď človek je preto človekom, že sa k ostatným správa ľudským spôsobom!

Byť ľudský k ľuďom! Tento elementárny základ ľudskosti dnes chýba všade, kde sa len pozrieme! Bez tohto základu sa však nie je možné pohnúť sa ďalej! Ak tohto niet, nepomôže ani bohatstvo, ani ekonomická sila! Ľudia sa budú v spoločnosti cítiť zle, aj keď budú mať dostatok. Viď našich poslancov v parlamente, o ktorých sa predsa nedá povedať, že by sa cítili zle a trpeli depresiami z ekonomickej núdze.

Približne 80 percent Nemcov, ktorých ekonomika patrí medzi najvýkonnejšie na svete by si priala zmenu súčasného kapitalistického systému za nejaký iný. Je to neuveriteľné, ale ani Nemci nie sú spokojní s tým, ako žijú a čo majú, hoci majú mnohonásobne viac, ako iní.

Ľudia nedokážu pochopiť, že tajomstvo spokojnosti a šťastia nie je skryté v peniazoch a nadbytku, ale vo vzájomných, skutočne ľudských vzťahoch medzi nimi samými navzájom.

Ani ľudia na bohatom západe nie sú teda šťastní i keď sa všetci navonok stále usmievajú a sú milí. Je to však len imidž.

Títo ľudia nie sú šťastní z dvoch dôvodov. Za prvé preto, lebo aj napriek milým úsmevom sa v skutočnosti, vo svojom vnútri riadia princípom bezohľadnej konkurencie. Princípom, ktorý možno vyjadriť slovami kto z koho.

No a za druhé sú títo blahobytne žijúci ľudia plní nadradenosti, sami seba považujúc za ľudí prvej kategórie, kým všetci ostatní sú pre nich v podstate menejcennými. Otvorene sa o tom samozrejme nehovorí, ale kto je aspoň trošku vnímavý vyciťuje to. S takýmto vnútorným prístupom k iným ľuďom však nemožno byť šťastnými a spokojnými! A to ani vtedy, keď žijeme v hmotnom blahobyte!

Dnes platí: Človek človeku vlkom! Malo by však platiť: Človek človeku človekom! Ľudia sa musia naučiť byť ľudskí k ľuďom! Ku všetkým a bez rozdielu! V tom je cesta! Cesta k zlepšeniu pomerov v každej spoločnosti! Všetky iné cesty sú cestami bludnými! Všetky iné riešenia úbohými a smiešnymi! Kedy to pochopí tento svet, tento národ a jeho elita v našom parlamente?

A úplne na záver ešte jeden postreh: Mnohé choroby vyvolávajú skryté, vnútorné duševné príčiny. V televíznom šote, spomínanom na začiatku hovorili poslanci o zhoršovaní svojho zraku. Prečo sa im však zhoršuje zrak? Lebo nechcú, alebo nie sú schopní vidieť pravú príčinu všetkých problémov v spoločnosti. Tých problémov, ktoré je ich povinnosťou riešiť! Vyriešiť ich však nemožno bez poznania hlavnej príčiny, ktorú ale oni tvrdošijne odmietajú vidieť a ktorá tkvie v nevyhnutnosti zlepšovania medziľudských vzťahov v spoločnosti. A táto ich neschopnosť vidieť podstatu je práve onou, skrytou, vnútornou duševnou príčinou, spôsobujúcou im postupné zhoršovanie zraku.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

Ako urobí Tvorca poriadok na Zemi?


Veľmi jednoducho! Zmenou intenzity vesmírneho žiarenia! Predstavme si určitý elektrický spotrebič, ktorý funguje na 220 voltov. Čo sa s ním stane, ak ho pripojíme na 320 voltov? Zhorí! Bude zničený!

No a presne toto isté sa stane s pozemským ľudstvom, ktoré až doteraz žilo v určitom nižšom frekvenčnom napätí vesmírneho žiarenia. Nízkofrekvenčnosť tohto typu vesmírneho žiarenia ľuďom dovoľovala jednať v slobodnej vôli a to buď dobrým, alebo zlým spôsobom.

Teraz však dochádza k rozhodujúcej zmene! Celé univerzum bude totiž posunuté na novú, vyššiu úroveň a to tak, že sa zvýši intenzita žiarenia. V praxi to bude znamenať, že všetky pomyselné elektrické spotrebiče, životne závislé na tomto type žiarenia, čiže ľudia, ktorí včas a vedome nepracovali na svojom osobnostnom pretransformovaní sa z 220 voltov na 320, všetky tieto spotrebiče v postupne zvyšujúcom sa tlaku jednoducho zhoria. V zvyšujúcom sa napätí a tlaku začne ako prvá kolabovať a vypovedať tá najjemnejšia a tým najzraniteľnejšia súčasť spomínaných spotrebičov a síce, mozog pozemských ľudí!

Povedzme si to otvorene: Ľudia sa zbláznia! Ich vnútorný život, ich myslenie a cítenie nastavené na doterajší, nižší štandard vesmírne žiarenia skolabuje. Skolabuje, lebo jednoducho nevydrží a neunesie zvýšené nároky na čistotu a ušľachtilosť ľudského vnútorného života! Na čistotu a ušľachtilosť ľudského cítenia a myslenia!

O tejto nevyhnutnosti nám bolo rôznymi spôsobmi a rôznymi formami hovorené po celé tisícročia, takže dnes nemôže nikto povedať, že by nevedel o nárokoch Stvoriteľa na pravé človečenstvo. Lebo odolať novému typu vesmírneho žiarenia a prežiť v nových, zmenených podmienkach na Zemi budú môcť iba praví ľudia! Ľudia čistí, dobrí, nesebeckí a vzájomne si pomáhajúci!

V tejto chvíli je preto ku všetkým volané: Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Bdejte nad ušľachtilosťou a čistotou svojho cítenia a myslenia! Nie je to iba dobrá rada! Nie je to iba tá najlepšia rada, aká len môže v tejto chvíli jestvovať! Je to otázka prežitia!

Ak by ľudia žili v čistote a ušľachtilosti svojho cítenia a myslenia, ak by žili vo vzájomnej úcte, spolupatričnosti, pomoci a podpore tak, ako k tomu boli Stvoriteľom rôznymi formami a spôsobmi po celé tisícročia neustále trpezlivo nabádaní, prijali by to, čo prichádza a o čom už dávno vieme, že to raz muselo prísť s radosťou. S veľkou radosťou, pretože prichádzajúca zvýšená sila by v nich iba posilnila všetko to dobré, krásne a ušľachtilé, čím vnútorne už dávno žili a úplne všetko, v ľudskom vnútri, ale i navonok, v našom každodennom pozemskom živote by rozkvitlo do neuveriteľnej nádhery a dokonalosti. Svet by sa stal rajskou záhradou! Nie obrazne, ale doslovne!

Ľudstvo však nežije v ušľachtilosti svojho cítenia a myslenia! Ľudstvo ignorovalo tisícročné trpezlivé upozorňovanie na túto nevyhnutnosť! Ľudstvo žije stále iba vo vnútornej špine, nízkosti, povrchnosti, plytkosti, egoizme a skazenosti!

Stavu kvality myšlienkového a citového života väčšiny obyvateľov našej planéty plne zodpovedá vonkajší, každodenný život. Život plný lží, povrchnosti, nepoctivosti, nespravodlivosti, chamtivosti, sebectva, závisti, zmyselnosti, neúcty ľudí k ľuďom, ignorovania pravých hodnôt a mnohého iného.

Žiaľ, za takejto situácie bude musieť byť náhle zvýšenie frekvencie vesmírneho žiarenia pre pozemské ľudstvo katastrofou! Bude to jeho súdom! Súdom, v ktorom pod tlakom žiarenia Svetla rozhodne každý sám o sebe a to prostredníctvom kvality svojho súčasného, vnútorného života. Prostredníctvom kvality svojho cítenia a myslenia!

Dobre si preto zapamätajme, že jediná rada, cennejšia nad zlato v tejto situácii znie: Udržujte krb svojich myšlienok čistým! Bdejte nad čistotou a ušľachtilosťou svojho cítenia a myslenia! V nadchádzajúcich dňoch je totiž v tomto jedinom pre každého z nás skryté buď naše ďalšie bytie, alebo naša definitívna záhuba! Záhuba nie len pozemská, ale aj duchovná!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Bola pozemská cirkev Kristovým plánom?


Mal Kristus v záujme vytvoriť cirkev ako pozemskú organizáciu? Neustanovil ju on sám a nepovolal Petra za prvú hlavu svojej cirkvi? Nie je práve myšlienka kresťanskej cirkvi de facto Kristovým plánom? Nie je to vari presne takto uvedené v Biblii?

Odpoveď:

To, čo zvestoval ľuďom Kristus malo predovšetkým hlboký duchovný rozmer. No a práve v tomto duchovnom zmysle treba chápať i jeho slová, týkajúce sa Petrovho výsadného postavenia a založenia cirkvi. Tieto slová boli myslené duchovne a nie pozemsky tak, ako si ich svojim zúženým spôsobom vysvetlili ľudia. Kristus neustanovil Petra za prvého pápeža a nezaložil cirkev, ako pozemskú mocenskú organizáciu v tom zmysle, v akom ju poznáme dnes!

V skutočnosti to bolo takto: Peter, ako úplne prvý človek na zemi spoznal v Ježišovi Syna Božieho a v živom presvedčení tohto zásadného poznania to aj vyslovil. Jeho presvedčenie okamžite sformovalo v jemnejšej – v citovej a myšlienkovej úrovni určitý základný kameň zásadného poznania Božej podstaty Kristovej. Toto Petrom, ako prvým človekom sformované presvedčenie sa teda stalo skalou, stalo sa základným kameňom, na ktorom mohla byť vybudovaná cirkev. Cirkev, čiže spoločenstvo ľudí, pre ktorých sa rovnako ako pre Petra stalo poznanie Božej podstaty Krista presvedčením.

To znamená, že ten, kto je presvedčený o tom, že Kristus je Syn Boží, ktorý nám priniesol Otcovi Vôľu preto, aby sme podľa nej žili, ten kto sa podľa tejto Vôle riadi vo svojom živote, kto tak hovorí, myslí, cíti a jedná, jedine ten je členom jeho cirkvi. Súčasťou Kristovej cirkvi je teda každý, kto verí v Krista a jedná podľa jeho Vôle. Nikto iný!

Cirkev, ako pozemská mocenská organizácia, ktorá usiluje o moc a vplyv, ako každá iná svetská organizácia, cirkev, ktorej členovia sú členmi iba formálnymi a vo svojom živote vôbec nejednajú podľa Vôle Najvyššieho, ktorú nám ukázal Ježiš vo svojom učení, tak takáto, iba čisto pozemská forma cirkvi nebola a nemohla byť nikdy Kristovým plánom.

Mesiáš neprišiel zakladať nijaké pozemské mocenské organizácie! Jeho cirkev je v duchu! Je duchovná a stojí na Petrovom presvedčení o Božej podstate Krista, ako na skale! A každý, kto zdieľa toto živé presvedčenie a jedná podľa Vôle Mesiáša sa stáva súčasťou pravej cirkvi, pričom je úplne jedno, či v nejakej pozemskej cirkevnej organizácii je, alebo nie je.

Kto koná podľa Vôle Najvyššieho je členom Kristovej cirkvi! Kto však podľa jeho Vôle nekoná, nie je ani členom jeho cirkvi a to ani vtedy, keby v nejakej pozemskej cirkevnej organizácii zastával trebárs i veľmi vysoké postavenie.

Krivením duchovných pojmov sa tu na zemi môžu vzájomne klamať iba ľudia a aj to vždy iba na svoju vlastnú škodu. Ale Stvoriteľa a jeho dokonalú Vôľu neoklame nikto!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Ako n

Prečo máme hovoriť spisovne? Duchovný pohľad


Nielen na Slovensku, ale takmer v každom národe existuje množstvo dialektov. Mnohí ľudia, hovoriaci nárečím svojho kraja sa ku nemu neraz hrdo hlásia a nedajú naň dopustiť z akéhosi lokálpatriotizmu. Hovoriť nárečím je však nesprávne! Prečo?

Každý dialekt možno považovať za určitý predstupeň, alebo schod na schodisku národa k vlastnej spisovnej reči. Avšak dialekty majú v každom národe svoje plné opodstatnenie iba dovtedy, kým prostredníctvom kryštalizácie rôznych nárečí nevznikne napokon dokonalý spisovný jazyk. Tento jazyk je potom tou najdokonalejšou formou slovného vyjadrenia toho ktorého národa, kým všetky jeho dialekty sa od tejto chvíle stávajú menej dokonalými formami danej reči.

No a práve v uvedomení si rozdielu medzi tým, čo je dokonalé a čo nedokonalé spočíva pochopenie toho, prečo je dôležité hovoriť spisovnou rečou. Jednoducho preto, lebo človek má vždy usilovať k tej najvyššej možnej dokonalosti! A nie len v reči, ale vo všetkom, čo robí!

Na základe všetkého, čo z nás vychádza vzniká totiž vo stvorení vždy nejaká forma. Naše cítenie vytvára živé formy a vytvára ich i naše myslenie i naša reč.

Pekné, ušľachtilé city, myšlienky a slová vytvárajú pekné a ušľachtilé formy. Nepekné a zlé city, myšlienky a slová zase škaredé a nepekné formy. Vo stvorení týmto spôsobom neustále niečo formujeme a budujeme a to buď niečo pekné a ušľachtilé, alebo škaredé a zlé.

Každý cit, každá myšlienka a každé slovo teda v jemnejšej úrovni stvorenia vytvára vždy nejakú formu. Ak hovoríme spisovnou rečou, ktorá je najdokonalejšou formou reči určitého národa, svojim slovným prejavom vytvárame tie najdokonalejšie formy. Formy, ktoré nás samotných ovplyvňujú v Zákone spätného účinku.

Ak ale používame dialekty, vytvárame tým formy menej pekné a menej dokonalé, ktoré nás taktiež spätne ovplyvňujú. Aká je teda naša reč, presne takými sa stávame aj my samotní! Svojou rečou formujeme sami seba! Napríklad tvrdá reč formuje tvrdých ľudí /západoslovenské nárečie/ a mäkká, ľubozvučná reč formuje mäkkých a dobrosrdečných ľudí /stredoslovenské nárečie – základ spisovnej slovenčiny/.

Každému bude jasné, že bez snahy o dokonalosť nemožno vybudovať nič dokonalého. Platí to i pre náš slovný prejav. Ak teda chceme, aby to, čo našou rečou vytvárame a formujeme bolo skutočne dokonalé, stojí naozaj za trochu námahy donútiť sa hovoriť spisovne a tým budovať a vytvárať krásne a dokonalé formy.

Ak v tom však budeme ľahostajnými a podliehajúcimi rôznym dialektom, určite nebudeme budovať a formovať také dokonalé a krásne veci, aké by sme pri troške námahy a sebaovládania formovať mohli.

Človek má usilovať o krásu a dokonalosť vo všetkých oblastiach svojho života a teda aj vo vyjadrovaní sa v rodnej reči. Človek má mať pred sebou tie najvyššie ciele a má sa snažiť a usilovať o to, aby ich dosiahol. No a táto jeho túžba po dokonalosti ho bude posúvať nestále nahor a on sa nakoniec bude môcť stať dokonalým. Dokonalým človekom!

To je teda dôvod, prečo by sme vo svojom formovaní všetkého, čo z nás vychádza, čiže vo formovaní svojich citov, myšlienok a slovného prejavu mali vždy usilovať a smerovať k tej najvyššej dokonalosti, čistote a k tomu najvyššiemu možnému zušľachteniu. No a tou najvyššou dokonalosťou v oblasti nášho slovného prejavu je bezpochyby práve spisovná reč.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Dabilor :: já už na to došla,on je úchyl který se udělá když mu tu lidi nadávají no to je na tom hooooooodně špatně

Nevyužité pomoci

Ak sa zamýšľame nad možnosťami, ako je možné prepracovať sa ku krajšiemu, zodpovednejšiemu a citovo plnšiemu prežívaniu života, nájdeme celý rad nevyužitých príležitostí. Zamerajme sa teraz aspoň na jednu z nich - schopnosť snívania počas hlbokého nočného spánku.

Aký zmysel majú sny?

Aj keď sa nám to možno nezdá, ľudský sen, prežívaný v stave spánku, má viacero dôležitých fyziologických ale aj psychických významov. Jedným z najvýznamnejších je ten, že práve počas snívania sa môže duša človeka uvoľniť pre dočasný vzlet do jemnejších a krajších úrovní Stvorenia, odkiaľ dokáže načerpávať často až nadpozemsky krásne a dôležité zážitky pre svoju ďalšiu pozemskú púť.

Tieto zážitky, ak sú skutočne hlboko citovo prežité, majú ten veľký prínos, že dokážu dušu uvoľniť aj od ťažkých pozemských väzieb či útrap a dokážu jej doslova „vliať“ novú silu pre úsilie o skutočné dobro, o naplnenie ideálov pravej ľudskosti a cnosti na Zemi.

Je to práve sen, ktorý umožňuje duši človeka prežívať povznášajúce city napríklad pri lietaní, ale i stretnutí sa s inými dušami, ktoré už nežijú v pozemských telách. Zjemneným vnímaním môže od nich neraz prijímať touto cestou dôležité rady, ale aj varovania, ktoré ak sú správne pochopené a spracované, majú cenu „zlata“. Toto všetko môže dušu človeka v stave telesného spánku doslova rozcitlivieť a dojať až k vrúcnym slzám, hoci počas denného vedomia by museli mnohé z týchto cenných prežití ostať nedostupné kvôli všeobecnému zameraniu sa človeka na čisto hmotný rozmer bytia.

Snívanie malo a mohlo byť teda pre človeka chvíľkou, kedy by sa aj počas púte fyzickým životom mohol spojiť s jemnejšími a krajšími úrovňami Stvorenia, aby odtiaľ na určitom stupni zrelosti radostne načerpával v obrazoch podnety pre svoje zdokonalenie a celkové povznesenie svojho okolia.

Ako je možné, že duša človeka dokáže počas snívania intenzívnejšie prežívať a prijímať nadpozemské pomoci?

Odpoveď spočíva v skutočnosti, že duša človeka prežíva v spánku viac emocionálne a citovo , než racionálne. Je to spôsobené najmä tým, že v stave spánku dochádza k výraznému oslabeniu vyžarovania šedej kôry mozgovej a prevahu v sile žiarenia nadobúda tá časť mozgu, ktorá je úzko spojená s vnútrom človeka, s jeho duchovnou podstatou . Vďaka tomu sa duša dokáže od tela, na ktoré bola pevne naviazaná vyžarovaním mozgu, uvoľniť do väčšej vzdialenosti a môže plnšie prežívať účinky nadpozemskej reality.

Teda je to práve zmena vyžarovania mozgu, ktorá umožňuje duši dočasne sa vzdialiť od tela a umožňuje sa jej tým intenzívnejšie a plnšie citové prežívanie.

Samozrejme, platí, že ak je duša človeka príliš zaťažená nízkosťou akéhokoľvek druhu, tak sa ani napriek svojmu dočasnému uvoľneniu od záchvevov telesnosti nemôže vzniesť počas telesného spánku až do úrovní povznášajúcich a krásnych, ale len do úrovní nízkych. Vtedy sa stáva, že sa človek prebúdza v dôsledku strašných a vyčerpávajúcich snov, môže byť aj zapotený od ťažkého prežívania a strachu.

Z jednej z najväčších pomocí robí si človek následne hrozbu, pred ktorou uniká tým, že sa spánku bojí. Vždy je to však človek sám, čo svojim naladením slobodne rozhoduje o miere pomocí, ktoré môže aj v tomto smere pre seba prijať.

Pokiaľ by sme sa príliš nezaplietli do hmotných väzieb a nechali ducha aspoň trošku pootvoreného hlbokým citovým záchvevom, mohli sme všetku krásu nadpozemských úrovní prežívať v súčasnosti nielen v stave snívania, ale dokonca nepretržite pri plnom vedomí počas dňa. Súčasný duchovný stav ľudstva svedčí však o pravom opaku, a preto môžeme schopnosť zdravého snívania považovať za záchrannú brzdu pred úplným citovým vyprahnutím moderného človeka.

Aby však mohol byť sen správne prežitý, na to nie je potrebný príliš dlhý spánok, ktorý dušu len oslabuje a robí ju malátnou. Práve naopak, čím hlbšie dokáže človek využiť spánok, tým menší čas potrebuje na to, aby z neho vyťažil všetky potrebné pomoci.

Zmyslom týchto pomocí pritom nesmie byť iba samotné potešenie sa človeka z duševného naplnenia a blažené rozplývanie sa v dobromyseľnom dojatí, ale snaha pretaviť všetky nadobudnuté citové impulzy do viditeľných foriem správneho života a spolunažívania. Citové predchnutie má byť iba pohnútkou k tomuto cieľu, nie však cieľom samotným. Inak sa stáva zakopanou hrivnou, za ktorú sa človek bude musieť v zložitom rozpoložení svojej duše raz zodpovedať.

Ako je potrebné správne spracovať sen?

Človeku je neraz duchovne umožnené, aby aj napriek svojej prevažne hmotnej orientácii citovo prežil hlboký sen, ktorý mu prináša pomoc, no veľmi často ho v následne celkom oberie o pravú hodnotu a význam. Najčastejšie tým, že sa po prebudení snaží význam sna ihneď analyzovať samotným rozumovým uvažovaním , študovaním snárov, mystických šlabikárov a podobne. Tiež k tomu môže dôjsť aj v dôsledku toho, že sa človek príliš skoro zdôverí s obsahom sna inej osobe a snaží sa ho vnútiť do obmedzených slovných foriem. Týmto všetkým sa oslabuje pôvodný citový náboj sna , ktorý jediný mal v sebe schopnosť duši človeka skutočne priniesť pomoc skrze pôvodne čisté prežitie dojmov, ktoré v duši snívajúceho človeka vyvolal. Význam sna sa následne rozplýva a doslova sa stráca vo všednosti dňa.

Ak napríklad človek prežije počas sna okamih zblúdenia na ceste, ktorou kráčal k želanému cieľu a toto ho už počas snívania veľmi silno bolestne zasiahne, nie je potom potrebné, aby sa tento človek po svojom prebudení snažil tento sen uchopiť svojim rozumovým uvažovaním, aby zistil, „čo mu to má povedať“. Bohato stačí, ak si v sebe iba pevne podrží citový stav , ktorý prežil v okamihu zblúdenia počas sna. Už tento samotný moment môže v ňom vzbudiť taký vysoký stupeň duchovnej bdelosti, že takýto človek bude vždy túžiť počas pozemského života kráčať obozretne len po správnych a bezpečných cestách. Týmto bdelým prístupom sa uchráni pred životným poblúdením a využije varovný význam sna naplno.

Každý človek sa môže počas sna duševne uvoľniť natoľko, aby mohol načerpať posilu pre svoju pozemskú púť. Na to nemusí by hneď vo všetkom dobrým a dokonalým. Stačí, aby sa napríklad dokázal pred spaním aspoň na okamih stíšiť a v tichosti poprosil o dopustenie svojich chýb, ktorých sa počas dňa dopustil. Ak to precíti úprimne s pevnou vôľou všetko napraviť, dostane sa jeho duši ochrany pre ďalší vzostup. Rovnako môže pomôcť i vrúcne precítenie vďaky za prežitie všetkého , čo deň priniesol; radostného i bolestného.

Človek teda nemusí byť hneď vo všetkom bezchybný, aby smel prijať mnohé neviditeľné pomoci, ktoré na neho čakajú, ale musí byť opravdivý v úsilí o vlastnú premenu k lepšiemu. Musí vedieť, kam skutočne smeruje a hľadať stále nové a nové cesty, aby tento správny cieľ cesty napokon dosiahol. Potom prežije aj svoje vrúcne oddanie sa v modlitbe. To bude aj jeden z najkrajších okamihov naplnenia, ktoré môže počas života prežiť.

M.Š. v spolupráci s T.L. a redakciou www.pre-ludskost.sk

jebať na všetko.. odjebať sa z tadialto takový somár čo je tu.... fůjjj hnus.. zdochni...

Téma – nahota! Odpovede na otázky

Prvá otázka: Proč nás Stvořitel chtěl nahé, když je to podle něj prý tak hrozně nemorální?

Odpoveď:

Telo človeka povstalo z evolučného vývoja. Telo je našim nástrojom v hmote a tvorí nižšiu podstatou našej bytosti.

Naše pravé „ja“, čiže naša skutočná osobnosť pochádza z Ducha – z duchovnej ríše a vstupuje do vyvíjajúceho sa tela vždy približne v polovici tehotenstva. Tento dej stvorenia človeka je veľmi pekne symbolicky opísaný v Biblii, kde sa hovorí, že Stvoriteľ vytvoril ľudské telo z hliny a oživil ho svojim dychom – vydýchol doň svojho nesmrteľného ducha. Telo človeka teda vzniklo s prachu zeme, čiže z evolučného vývoja, kým jeho skutočnou, vnútornou podstatou a jadrom jeho osobnosti je duch.

Pozemský človek má teda akési dve základné podstaty – telo, pochádzajúce z hmoty a ducha, pochádzajúceho z duchovnej ríše, nachádzajúcej sa vysoko nad hmotnosťou. Telo teda predstavuje nižšiu súčasť našej bytosti, pretože je to iba určitý nástroj, ktorý v hmotnosti využíva naša pravá podstata, náš duch, ktorý je vyššou časťou našej bytosti, alebo lepšie povedané, jadrom a podstatou našej osobnosti.

Osobnostný rast človeka a jeho duchovný vývoj spočíva v jeho postupnom odpútavaní sa od telesnosti a v jeho prikláňaní sa k duchu a duchovným hodnotám. Takto prebieha správny vývoj – vývoj od hmotného a dočasného k spoznaniu, pochopeniu, prežitiu a stotožneniu sa s nehmotným, nadčasovým a duchovným. K stotožneniu sa s univerzálnymi, vysokými a večnými hodnotami.

Už teda nie telo, ale duch! Už teda nie dôraz na telo a hmotu, ale na vnútornú ušľachtilosť a vysoké hodnoty! Prirodzeným vývojom človek kultivuje svoj vzťah k vlastnému telu a to tak, že upúšťa od vyzývavej telesnosti. Osobnostne a duchovne zrelý človek nebude odhaľovať svoje telo a vyzdvihovať vlastnú telesnosť, pretože vnútorne sa už stotožňuje s vyššou podstatou svojej osobnosti, ktorou je duch a s ním súvisiace, duchovné hodnoty.

Nahotu, telesnosť a odhalené ľudské telo nemožno teda vnímať ako niečo nemorálneho. Je to niečo, čo má vo vývoji človek svoje prirodzené miesto. Treba ale povedať, že na tých najnižších priečkach jeho vývoja! Nahé ľudské telo je totiž základnou východiskovou pozíciou nášho vývoja na tejto zemi a to nie len pri narodení každého ľudského jedinca, ale aj z hľadiska historického vývoja celej ľudskej civilizácie.

Čím je však človek osobnostne zrelší, tým kultivovanejšie pristupuje k svojej telesnosti a tým menší doraz a pozornosť na ňu kladie a to preto, že tento dôraz začína presúvať na niečo úplne iného. Na duchové hodnoty, čiže na čistotu, dobro, ušľachtilosť, spravodlivosť, pravdu, poznanie zmyslu života, poznanie Zákonov stvorenia a podobne.

V súčasnosti má už ľudstvo za sebou veľmi dlhý vývoj. Jeho vnútorná a duchovná zrelosť už dávno mala byť na značnej výške, čo sa malo v prvom rade premietnuť do omnoho kultivovanejšieho vzťahu k vlastnej telesnosti a celkom konkrétne do spôsobu odievania. Do spôsobu odievania, ktorý mal byť viditeľným vonkajším svedectvom vnútornej ušľachtilosti a výšky človeka.

Ak sa však po tisícročiach vývoja ľudského druhu na zemi dáva všade do popredia iba odhalené ľudské telo a v móde prevláda kult nahoty a dráždivého telesného odhaľovania je to očividným signálom niečoho mimoriadne nezdravého, ba až chorobne patologického.

Po tisícročiach vývoja ľudského druhu na tejto zemi už jednoducho nemožno argumentovať tým, že nás predsa Stvoriteľ stvoril nahých, tak prečo by potom mala byť nahota nemravnou? Takéto argumenty a takéto jednanie je totiž, vzhľadom ku všetkému, vyššie uvedenému, návratom vo vývoji o celé tisícročia!

Druhá otázka: Proč Bůh vymylel u lidí rozmnožování, které vyžaduje nahotu a sex, když mohl vymyslet něco elegantního? Není to třeba proto, že chtěl, aby spolu muž a žena měli ten nejintimnější možný vztah, který jim umožní se hluboce milovat a vychovávat potomstvo?

Odpoveď:

S týmto Vašim postrehom sa dá iba súhlasiť. Muž a žena sa musia naozaj hlboko vzájomne duševne spoznať a nadobudnúť k sebe dôveru, na základe ktorej môže napokon medzi nimi dôjsť aj k telesnému spojeniu. Telesné spojenie však vždy bolo a vždy aj zostane aktom, prináležiacim k nižšej podstate našej osobnosti, čiže k telesnosti. Je to telesné dedičstvo nášho evolučného vývoja, z ktorého sme vzišli.

Rozvojom a dôrazom na duchovný rozmer osobnosti človeka a na hodnoty s tým súvisiace však môžeme, ba dokonca máme zušľachtiť a povýšiť i telesný styk dvoch pohlaví na úplne inú, vyššiu úroveň.

Telesné spojenie a rozmnožovanie nie je teda nemravné! Je úplne prirodzené! Jeho kvalita, ako aj kvalita potomstva, ktoré z neho vzíde však záleží na tom, či sa človek vo svojej telesnosti dáme strhávať k živočíšnej zmyselnosti, alebo naopak, či svojim zrelým vnútorným postojom dokážeme tento telesný akt pozdvihnúť na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň – či ho dokážeme zušľachtiť svojou duchovnosťou.

Telesnosť má v živote každého človeka svoje miesto. Je to teda niečo úplne prirodzeného. Od ľudskej bytosti, ktorej podstatou je duch sa však očakáva preduchovnenie a podvihnutie vlastnej telesnosti. Pozdvihnutie, v rámci ktorého sa hlavný dôraz pri láske dvoch milujúcich sa ľudských bytostí nekladie na telo a telesnosť, ale na ducha a hlboké duševné porozumenie.

Neznamená to teda, že duchovní ľudia sa majú vzdať a zrieknuť radosti telesného spojenia. To by bolo nesprávne a takéto niečo je blud! V hmotnosti sa má a môže človek tešiť aj z tohto daru, inak by nám predsa nebol darovaný. Má ho však preduchovniť, pozdvihnúť, povýšiť a zušľachtiť. Ľudská sexualita sa totiž nesmie stať niečím, čo nás strháva do bahna nečistej zmyselnosti a do živočíšnej zvrhlosti. Niečím, v čom klesáme na úroveň zvierat, ba niekedy až pod túto úroveň tak, ako sa tomu žiaľ u dnešných ľudí stalo zvykom.

Náš vnútorný postoj určuje hodnotu všetkým veciam okolo nás. Aby sme to lepšie pochopili, pozrime sa napríklad na ženskú krásu. Vnútorný postoj ženy k svojej kráse určuje jej kvalitu. Ak teda žena kladie vo svojom vnútri dôraz iba na to vonkajšie a hmotné, čiže na nižšiu podstatu svojej bytosti, vo vzťahu k jej ženskému pôvabu sa to premietne do vyzdvihovania tela a to hlavne do rôznych spôsobov módneho a dráždivého telesného odhaľovania. Súčasná móda a jej celkový trend je totiž byť „sexy“.

Celkom inak je to ale u ženy, ktorá vo svojom vnútri kladie dôraz na vyššiu podstatu svojej bytosti a spolu s ňou na vyššie duševné a duchovné hodnoty. Takáto žena upúšťa od módneho zvýrazňovania svojej telesnosti a z jej osobnosti, z jej odievania, reči a vyjadrovania, jednoducho z celého jej zjavu vyžaruje niečo čisté, ušľachtilé a vznešené, čo jej dodáva neopakovateľný, čistý ženský pôvab.

Je naozaj šťastím našej zeme, že na nej takéto ženy ešte existujú. Kto mal možnosť aspoň jednu z nich osobne spoznať, ten určite vie, o čom hovorím. Ten vie, že takáto čistá krása a čistý pôvab je jednoducho kvalitatívne neporovnateľný s vyzývavou krásou takzvanej modernej ženy, zameranej iba na hmotu a súčasné, pochybné módne trendy.

Áno, platí a vždy bude platiť, že kvalita nášho vnútorného postoja k veciam určuje kvalitu týchto vecí! Platí to vo vzťahu ku kráse, vo vzťahu k telesnej láske muža a ženy a platí to i pri všetkom ostatnom, pri úplne všetkých veciach okolo nás, ktorých hodnotu a kvalitu dokážeme určovať svojim hodnotovým zameraním a kvalitou nášho vnútorného postoja k ním.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Neznáme kozmické žiarenie

Prognózy renomovaných klimatológov sa zhodujú na tom, že ustálené počasie, hlavne v období letných mesiacov, bude pre naše podnebné pásmo minulosťou. Globálny nárast teploty v zemskej atmosfére o jeden stupeň Celzia zvyšuje totiž pravdepodobnosť živelných katastrof až o 6%. V prípade zvýšenia globálneho oteplenia o 4 - 5 stupňov bude tisíce ľudí v trvalom ohrození života.

Zamerajme sa však teraz na iný dôležitý jav, s ktorým treba v nastávajúcom období klimatických zvratov počítať. A síce, že na Zem bude prichádzať v zosilnenej miere neviditeľné kozmické žiarenie , ktoré bude zásadne ovplyvňovať psychický stav drvivej väčšiny ľudí. Pritom sa však práve psychický stav jednotlivcov stane kritériom prežitia v nastávajúcich časoch ťažkého prežívania.

Akého pôvodu bude toto žiarenie?

Túto otázku si môže položiť v budúcnosti mnoho ľudí. Nájdenie správnej odpovede však bude vyhradené výlučne tým ľuďom, ktorí budú akceptovať duchovný rozmer ľudského bytia a stali sa vnútorne slobodnými. Spomenuté kozmické žiarenie nebude totiž fyzikálneho pôvodu, ako by sa dalo predpokladať, ale pôvodu nadpozemského , a nebude ho možné stotožniť so žiadnym fyzikálnym javom, ktorý ľudstvo doposiaľ poznalo. Práve preto nedokážu mnohí ľudia akceptovať reálnu prítomnosť tohto žiarenia na svoju vlastnú škodu. K týmto ľuďom môžu patriť aj mnohí uznávaní vedci, ktorí sa natoľko upriamili na analýzu jednotlivostí, že celkom stratili schopnosť vnímať bytie ako viacúrovňový celok. Paradoxom môže byť, že práve jednoduchí, prostí, ba i nevzdelaní ľudia sa ukážu v tomto smere omnoho zrelšími a schopnejšími vysporiadať sa so životom.

Ako sa bude toto žiarenie prejavovať?

Ako bolo spomenuté, účinky kozmického žiarenia sa budú prejavovať hlavne na ľudskej psychike. Preto bude v dôsledku toho zasiahnuté hlavne ľudské myslenie, ktoré je v súčasnosti hlavným nositeľom väčšiny psychických procesov človeka.

Človek, ktorý sa usiluje o povznesenie svojej mysle v každodennom živote a úprimne sa snaží prekonať túžbou po vlastnom zušľachtení všetky myšlienky závisti, žiadostivosti, žiarlivosti či zúfalej skleslosti, bude kozmickým žiarením nesmierne posilnený. Dokonca bude preto uschopnený prežívať stav neopísateľného psychického upevnenia, a môže sa stať veľkou posilou pre svoje okolie. To samozrejme len za predpokladu, že v záťažových životných okolnostiach za žiadnych okolností neklesne na mysli a nebude sa snažiť chápať zmysel života skrze čisto rozumové myšlienkové pochody.

Takýto človek tiež nadobudne vnútorný pokoj, vďaka ktorému môže vnikať hlboko do jadra všetkých podstatných dejov, ktoré sa budú v jeho okolí odohrávať. Tento prehľad mu umožní prenikavo účinkovať v zmysle najčistejšej a najprenikavejšej pomoci blížnym.

Psychika takéhoto človeka je podobná opevnenej nárazníkovej zóne z tvrdej gumy, ktorá dokáže zniesť a rozložiť aj najsilnejšie tlaky doliehajúce zvonku. Ba dokonca ich odrazí späť.

Ľudia temného myšlienkového zamerania budú kozmickým žiarením doslova zahnaní do kúta, a stanú sa psychicky labilnými. A to až do takej miery, že i najmenšie duševné otrasy ich dokážu doslova rozhodiť. Týmto ľuďom sa môžu v dôsledku toho rúcať vzťahy s blízkymi ľuďmi, a môže dôjsť k vážnemu narušeniu sociálnych štruktúr.

Zjednodušene povedané, ľuďmi nepoznané kozmické žiarenie bude výrazne umocňovať ten druh duševného naladenia, ktorý bude u človeka prevažujúci a dominujúci. Je a zostane preto vždy len v rukách každého jednotlivca, ako sa na ňom účinky kozmického žiarenia budú musieť prejavovať. Žiadny sebaklam nepomôže. Rozhodujúce bude samotné duševné naladenie človeka.

Už i v súčasnosti je možné vnímať účinky spomínaného kozmického žiarenia každému, kto vidieť chce. V blízkej dobe sa však bude všetko ešte viac zosilňovať a zostrovať.

Je možné niečo na pôsobení vesmírneho žiarenia zmeniť?

Ani najsilnejšie technológie, ktorými disponuje moderná veda, nedokážu na pôsobení kozmického žiarenia zmeniť vôbec nič. Je však možné, že každý človek premenou svojho vnútra vytvorí v sebe takú pôdu, aby ho účinky žiarenia našli čo najviac pripraveného, a tým mohlo byť zabránené mnohému nešťastiu.

Toto je stále v rukách človeka.

Je to zároveň jeden z najväčších darov, ktorým človek disponuje v otázke svojej budúcnosti a svojho bytia.

Troška dobrého chcenia môže urobiť nevídaný zázrak na ceste k lepšej budúcnosti. Je potrebné, aby sme tomu uverili a dokázali toto dobré chcenie v sebe priviesť k životu vo forme skutku. Nastáva čas, kedy sa nebudú meniť vonkajšie okolnosti pôsobiace na život človeka, ale musí sa zmeniť človek, ak bude chcieť obstáť v nastávajúcom období veľkých zmien.

M.Š. v spolupráci s www.pre-slovensko.sk

Dobrý typ na šetrenie vody i peňazí!

V popoludňajšom vysielaní slovenského rozhlasu ma nedávno zaujal jeden krátky vstup, v ktorom sa hovorilo o čoraz väčšom význame pitnej vody. Pitná voda sa stáva strategickou surovinou 21. storočia. Jej nedostatok začína byť zdrojom rôznych konfliktov, sporov, či dokonca vojen. Uspokojivé zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je už aj na Slovensku čoraz náročnejšie a drahšie, hoci na druhej strane sa u nás kvalitnou vodou doslova plytvá.

Čistá pitná voda sa totiž používa aj na účely, na ktoré by bohato postačila voda úžitková. Celkom konkrétne napríklad na splachovanie. Práve týmto spôsobom sa v celoslovenskom meradle vyplytvá obrovské množstvo kvalitnej vody, čo v celkovom kontexte rastúcich svetových problémov s pitnou vodou možno považovať doslova za hazard.

Odborná verejnosť si uvedomuje tento problém a začína hľadať nejaké riešenia. Napríklad jedným z nich by mohlo byť budovanie rezervoárov na zachytávanie dažďovej vody na strechách panelákov, alebo niekde v ich blízkosti. Zhromaždená úžitková voda by sa potom mohla v domácnostiach využívať na splachovanie. Chcelo by to však určité investície, ktoré v súčasnosti nie sú.

Od jedného môjho známeho mám ale iné riešenie, ktoré by nás nestálo takmer nič. Spočíva v zhromažďovaní všetkej vody v domácnosti, ktorá sa z pitnej stala úžitkovou, čiže vody zo sprchovania, kúpania, umývania a prania. Táto, už raz využitá voda sa potom môže použiť ešte raz a to na splachovanie. Netreba k tomu nijakých veľkých investícií, iba jednu, dve nádoby z umelej hmoty a trochu ochoty.

Môj známy tento spôsob už dlhé roky využíva a robí to z presvedčenia a zo súcitu k prírode, ktorej vodné zdroje nie sú nevyčerpateľné. Okrem toho, že tým ušetrí mnoho pitnej vody to má pre neho i nezanedbateľný finančný efekt, pretože jeho preplatky z ročného vyúčtovania za nájomné sa pohybujú v desiatkach eur. On to však samozrejme nerobí pre peniaze a tento finančný efekt je pre neho iba sprievodnou záležitosťou. Kto teda chce pomôcť sebe i prírode, má túto jednoduchú možnosť, ktorá ho nebude stáť viac námahy, ako napríklad separovanie odpadu a podobne.

Naozaj totiž nastáva čas, v ktorom je treba prehodnotiť a zmeniť náš postoj k prírode, pretože taký blahobyt, také bezuzdné šafárenie a plytvanie jej zdrojmi, aké tu bolo doteraz nie je už jednoducho schopná ďalej zvládať a z tohto dôvodu sa začína obracať proti ľuďom tak, ako sme toho v súčasnosti čoraz častejšími svedkami. Nie len vo svete, ale žiaľ, už aj u nás doma na Slovensku.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

V jednom klášteře jeden církevní činitel vyrušil společnost mnichů při zajímavém obřadu. Všichni mniši stáli nazí v jedné místnosti, kde s nimi byla jedna mladá, pohledná a též nahá dívka. Pouze jeden mnich klečel v rohu čelem ke zdi. Biskup se ptal jednoho z mnichů, co to všechno má znamenat. Mnich mu pověděl toto: "Naše víra nám dovoluje milovat se se ženou, pokud si to náš Pán přeje. A Pánovo přání zjišťujeme podle prastarého obřadu, který funguje velice jednoduše. V této místnosti poletuje jedna moucha. Kterému mnichovi prvnímu sedne na přirození, ten se půjde milovat se sestrou Andělou." "A co tamten bratr, co klečí v koutě?" "To má za trest, on podváděl, namazal si ho medem."

Na papežském koncilu si vzal slovo jeden z kardinálů a říká:
"Drazí bratři, kontaktovala mě firma Coca-cola a nabídla nám tři miliardy
dolarů jako dar pro církev."
V místnosti to radostně zašumí.
Kardinál pokračuje:"Má to ale jeden háček.
Chtějí, abychom v modlitbě Otče náš zaměnili chléb náš vezdejší za Coca-colu
naši vezdejší.
A tak se vás tedy ptám - kdy nám končí smlouva s pekárnami?

Hviezda súdu!


K Zemi sa blíži súd! Jeho priebeh bude závisieť od postoja ľudí. Od toho, nakoľko vo svojom živote stoja alebo nestoja v súlade so Zákonmi stvorenia, čiže v súlade s Božou Vôľou! Čím väčší bude totiž tento súlad, tým menšie negatívne dôsledky bude mať pre našu civilizáciu postupné približovanie sa hviezdy súdu.

Skúsme si teoreticky predstaviť, že by sa na Zemi do doby jej bezprostredného príchodu, čo už mimochodom nie je až tak ďaleko, udiala duchovná revolúcia. Že by ľudia začali dobrovoľne poznávať a prispôsobovať svoj život vyššie spomínaným Zákonom stvorenia. Že by im začali prispôsobovať svoje myslenie, cítenie, reč i jednanie.

Ak by k niečomu takémuto naozaj došlo, prichádzajúce dianie by iba podporilo všetko to dobré, už správne stojace a zachvievajúce sa so Zákonmi stvorenia, čo by muselo vyústiť do doposiaľ nepoznanej harmónie a dokonalosti.

Ak by sa totiž pozemské ľudstvo počas celej svojej histórie duchovne vyvíjalo správne, v dnešnej dobe by už stálo na takej výške a bolo by tak zrelé, že by s jasotom a radosťou vítalo príchod veľkej kométy, hviezdy súdu. Lebo jej príchod by v prípade duchovne zrelého ľudstva žiadnym súdom nebol.

Áno, z neuveriteľných diaľav vesmíru sa už k našej planéte blíži veľká kométa. Prichádza preto, aby svojim žiarením konečne urobila poriadok vo stvorení! Bola k nám poslaná z vysokých duchovných sfér a na svojej dráhe stvorením sa jej duchovné jadro postupne obaľuje hmotou, aby vo chvíli, keď nadíde čas a ona sa priblíži k Zemi, bola všetkým viditeľná aj hrubohmotne.

Silné duchovné žiarenie, ktoré so sebou prináša však nie je ani dobré, ani zlé. Predstavuje iba zvýšený prílev neutrálnej Božej sily, ktorá bude pôsobiť ako obrovský urýchľovač. Jej bezprostrednou blízkosťou sa dostane absolútne všetkému na tejto planéte nesmierneho posilnenia, nech už je to dobré, alebo zlé.

Tento dej môžeme pripodobniť k dianiu v skleníku. Je ňom umelým spôsobom zvýšené teplo a vlhkosť, čím vznikajú podmienky, v ktorých rastliny omnoho rýchlejšie rastú a prinášajú svoje plody.

Podobným skleníkom sa stane aj naša Zem, podrobená žiareniu veľkej kométy. Všetko dobré a správne stojace v súlade so Zákonmi stvorenia, posilnené zvýšenou silou nádherným spôsobom rozkvitne a prinesie svoje dobré ovocie.

Avšak úplne rovnakým spôsobom bude posilnené aj to zlé a nesprávne! Zlé a nesprávne má ale svoju konečnú hranicu, ktorou je ...seba zničenie! Áno, vrcholným vystupňovaním zla a negativity je hrôza, katastrofa a des a to všetko končiace seba zničením, v ktorom zlo pod tlakom žiarenia hviezdy súdu zničí nakoniec samo seba.

Príchod veľkej kométy je neodvratný! Je iba na nás, v akom vnútornom stave nás zastihne. Ak v nás bude prevládať dobro, budeme posilnení v dobre a ak bude prevládať zlo, posilní a rozbujnie sa v nás to zlé, aby nás nakoniec úplne zničilo.

Od vzájomného pomeru medzi dobrom a zlom bude závisieť miera trosiek zrútenia celého doterajšieho spôsobu života na tejto planéte, lebo to zlé v ľuďoch sa vystupňuje až na maximum, aby sa nakoniec obrátilo proti sebe a vzájomne samo seba vymazalo. Žijeme vskutku veľmi vážnu dobu, v ktorej sa rozhoduje o miere zničenia tejto civilizácie!

Buďme si teda vedomí toho, čo sa neodvratne blíži a čo nás v nijakom prípade neminie! Je naozaj najvyšší čas, aby sme sa už konečne priklonili k pravým životným hodnotám! K ich nájdeniu, poznaniu a životu podľa nich! K mysleniu a jednaniu v súlade s nimi, aby vo chvíli príchodu hviezdy súdu v nás mohlo byť posilnené iba dobré a správne, k čomu sme sa sami dokázali dobrovoľne ešte včas prikloniť.

V dnešnej dobe záleží na každom z nás! Na našom duchovnom pozdvihnutí a znovu obnovení všetkého toho dobrého a ušľachtilého, čo sa v nás skrýva. Ak by sme totiž všetci spoločne dokázali na zemi rozpútať duchovnú revolúciu dobra, pomoci a vzájomnej spolupatričnosti medzi ľuďmi, potom by sa naozaj nebolo čoho v blízkej budúcnosti obávať.

Ak sa ale náš vnútorný stav, naše myslenie a cítenie, ale aj náš slovný prejav a jednanie, naše medziľudské vzťahy, pracovné vzťahy i vzťahy medzi národmi budú pohybovať v tých intenciách, ako je tomu dnes, každý uvažujúci človek ľahko pochopí, ako asi môže dopadnúť on sám osobne i celý tento svet v intenzívnom žiarení veľkej kométy, ktorá sa nebude nikoho na nič pýtať a od nikoho prijímať žiadne ospravedlnenia. Jej žiarenie iba v každom človeku posilní a poženie k rozkvetu presne to, čo skrýva vo svojom najhlbšom vnútri! Presne to, akým v skutočnosti je!

To, čo nás čaká a čo nás neminie však nemá byť dôvodom na letargiu, ale naopak, výzvou k činu a k zmene seba samých! K snahe o duchovné pozdvihnutie nás samotných, našej rodiny, nášho blízkeho okolia i celej spoločnosti! Lebo veľká kométa sa nezadržateľne rúti vesmírom a každou sekundou nám na to zostáva čoraz menej času.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

PS. Zvyšujúce sa vesmírne žiarenie, spôsobené približovaním sa veľkej kométy vyvoláva už teraz rôzne prírodné anomálie, ktoré si vedci nevedia vôbec vysvetliť. Vysvetlenie ich príčin totiž spočíva práve v zvyšovaní intenzity spomínaného vesmírneho žiarenia, o ktorom, a o ktorého zdroji ešte súčasní materialistickí vedci vôbec nič nevedia. Ako príklad pripájam jeden článok. Je napísaný vedeckou terminológiou, avšak jeho podstatu možno zhrnúť do jedinej základnej myšlienky. Tá znie: Deje sa niečo, čo nechápeme! Čo nedokážeme vysvetliť!

A dovolím si iba podotknúť, že ničivé požiare, záplavy a iné anomálie, ktoré nás v súčasnosti tak intenzívne postihujú sú spôsobené presne rovnakým činiteľom.



Rekordní kolaps vrchních vrstev atmosféry Země - NASA a vědecká sféra jsou šokováni


15. července 2010 Vrchní vrstva zemské atmosféry nedávno zkolabovala v rámci bezprecedentně velké kontrakce, jejíž velikost samotná vědce přiměla kroutit hlavami, oznámila NASA ve čtvrtek. Vrstvy plynu – zvané termosféra – nyní opět stoupají. Tento typ kolapsu není ojedinělý, ale jeho rozsah vědce šokoval.



„Jde o největší kontrakci termosféry za posledních 43 let,“ řekl John Emmert z Naval Research Lab, hlavní autor studie oznamující toto zjištění ve vydání časopisu Geophysical Research Letters z 19. června, „je to rekord kosmického věku.“



Ke kolapsu došlo během období relativní sluneční neaktivity – zvané solární minimum od r. 2008 do r. 2009. U těchto minim je známo, že atmosféry ochlazují a stahují, nicméně nedávný kolaps byl dva až třikrát větší, než by nízká solární aktivita mohla vysvětlit.



„Děje se něco, co nechápeme,“ řekl Emmert.



Termosféra se nachází nad zemským povrchem, blízko místa, kde se naše planeta setkává s okrajem vesmíru. Její výška sahá od 90 do 600 km nad povrch. V této výšce létají satelity a meteory a svítí polární záře. Termosféra reaguje silně se sluncem, takže je velmi ovlivňována obdobími vysoké nebo nízké solární aktivity. Tato vrstva pohlcuje extrémní ultrafialové záření (EUV) ze slunce dříve, než může dosáhnout země.



Když je sluneční aktivita vysoká, sluneční EUV ohřívá atmosféru, což způsobuje, že se nafoukne jako pěnový bonbon držený nad táborákem. Když je sluneční aktivita nízká, dochází k opaku.



V současné době byla solární aktivita extrémně nízká. V r. 2008 a 2009 byly sluneční skvrny ojedinělé, sluneční erupce téměř neexistovaly a sluneční EUV radiace byla na dolním konci křivky.



Přesto, termosférický kolaps 2008-2009 nebyl pouze větší, než jakýkoliv předešlý kolaps, byl také větší, než by mohla vysvětlit sluneční aktivita samotná.



Aby kolaps vypočítal, Emmert zanalyzoval míru rozpadu více než 5,000 satelitů kroužících nad zemí v letech 1967 až 2010. To mu poskytlo vzorky termosférické hustoty, teplot a tlaku za téměř celý kosmický věk.



Emmert tvrdí, že kysličník uhličitý (CO2) v atmosféře by mohl hrát ve vysvětlení atmosférického kolapsu roli. Tento plyn funguje jako chladivo, snižující teplo prostřednictvím infračerveného záření. Je široce známo, že úroveň CO2 se v zemské atmosféře zvyšovala. Další CO2 v termosféře mohl zesílit ochlazovací působení solárního minima.



„Ale čísla až tak nesouhlasí,“ řekl Emmert. „Dokonce i když vezmeme v úvahu CO2 na základě našich nejlepších znalostí toho, jak funguje jako chladivo, nemůžeme termosférický kolaps plně vysvětlit.“

Čo si musíme neodkladne uvedomiť?


Za posledné mesiace sa nielen v Európe, ale aj iných kontinentoch sveta udialo tak mnoho neočakávaných prírodných katastrof so zničujúcimi následkami, že zaskočili väčšinu ľudskej populácie. Spoločenská atmosféra je napätá. Lejaky sprevádzané prudkými nárazmi vetra a na druhej strane rozsiahle požiare pripravili milióny ľudí o základné istoty. Najhrozivejšia je pritom skutočnosť, že sa podobné katastrofy môžu vrátiť nielen v blízkej dobe, ale i kedykoľvek v budúcnosti a môžu pokračovať vo svojom pustošení aj na územiach, kde dosiaľ po stáročia vládol pokojný život. Potvrdzujú to vedecké výskumy, nakoľko dochádza k nadmernému globálnemu otepľovaniu Zeme, a práve tento hrozivý klimatický jav sa bude význame spolupodieľať na prudkých výkyvoch počasia.


Čo je v tejto pohnutej dobe skutočne podstatné si uvedomiť?

Najpodstatnejšie je uvedomiť si pravú príčinu vzniku katastrof. Teda že prírodné katastrofy majú priamu súvislosť s nízkou úrovňou ľudského myslenia , ktoré je prevažne sebeckého zamerania. Práve ľudské myšlienky sebeckého zamerania, ktoré sú mnohokrát tak bežné, že si ich už ani poriadne neuvedomujeme a nevnímame ich ako zlé, uvoľňujú do sveta obrovskú masu zneužitej energie , ktorá je spúšťacím mechanizmom prírodných katastrof.

Globálne oteplenie zemského povrchu, ktoré v týchto súvislostiach často spomíname, je len fyzikálnym spúšťacím mechanizmom , ktorý dáva neviditeľnej sile sebeckých ľudských myšlienok možnosť zodpovedajúceho uvoľnenia.

Pravá príčina katastrof nespočíva teda len v nedostatočných ekologických opatreniach u väčšiny ľudí, ale predovšetkým v ich myšlienkovom naladení.


Aký je pravý účel tohto deja?

Účelom tohto deja nie je spôsobovanie utrpenia ľuďom, ktorí sebecké myslenie pestujú, ale zákonitá samoregulácia diania vo Stvorení, ktorej cieľom je zachovanie života na Zemi.

V istom zmysle sa jedná o zákonitý dej akcie a reakcie, pri ktorom sa neviditeľné pnutie znehodnotenej energie sebeckých ľudských myšlienok uvoľňuje v podobe viditeľných následkov, ktoré nazývame živelné katastrofy.

Ľudské utrpenie vzniká následkom tejto samočinnej regulácie, nakoľko práve človek je pôvodcom sebeckého myslenia.


Kadiaľ vedie cesta k zlepšeniu tohto stavu?

Cesta k zlepšeniu súčasného stavu vedie cez skutočné duševné precitnutie väčšiny ľudí, ktorí dnes pestujú sebecké myšlienky.

Toto precitnutie bude mať za následok, že sa väčšina ľudí začne viac zaoberať tým, ako zo seba dávať dobro , než jednostranne požadovať a brať . Dávanie sa však nebude vzťahovať výlučne na materiálnu oblasť. Skutočne dávať možno i duševné hodnoty ako je napríklad radosť, nádej, pochopenie, trpezlivosť, či obetavosť v utrpení.

Toto dávanie seba bude tým najpodstatnejším bodom obratu.

Politická, náboženská či národnostná príslušnosť nebude pritom podstatná.

Precitnutie, ktoré by dokázalo uskutočniť túto veľmi dôležitú zmenu v prístupe človeka k životu však podľa všetkých ukazovateľov bude môcť privodiť len prežívanie najťažšieho utrpenia . Žiaľ, utrpenie sa zrejme stane jedinou možnou cestou k premene ľudstva k lepšiemu, a preto hromadiace sa živelné katastrofy budú musieť byť pokorne prijaté ako súčasť obrodenia ľudí na Zemi .


Čo je nevyhnutné urýchlene vykonať?

Každý človek by si mal uvedomiť, že on sám sa má usilovať o vzornosť pri zmene myslenia; inak mu nič neosoží ak bude o vyššie uvedených skutočnostiach vedieť. Sám bude musieť trpieť rovnako.

Táto zmena však nemôže byť vynútená strachom o prežitie, ale všeobsiahlou túžbou po krajšom a ušľachtilejšom prežívaní.

Okrem toho je naliehavo nutné, aby každý človek začal hľadať sebe vlastným spôsobom cestu ako sprístupniť iným ľuďom poznatky o dôležitosti správneho myslenia vo vzťahu k prírodným katastrofám a zachovaniu života na Zemi. Ľudstvo bude toto poznanie nesmierne potrebovať, a s narastajúcim utrpením sa stane pre mnohých záchranným lanom pred najťažším utrpením. Toto poznanie bude mať väčšiu hodnotu než samotné peniaze.

Správna duchovná orientácia a dôvera človeka v Stvoriteľa, ktorá bude oslobodená od náboženského dogmatizmu, môže byť nenahraditeľným zdrojom odhodlania a vytrvalosti v úsilí o premenu ľudstva.

T.L. v spolupráci s M.Š. a redakciou www.pre-ludskost.sk

Johana :: tady kopčí bláboly a stejně čučí každé ženské stejně do výstřihu Ale na hlavní diskuzi by to už kopčit nemusel,když to píše tady....

Mezinárodně o milování


Lepší fórek zatím asi letos nebyl !!!
Na mezinárodním fóru o mravním úpadku lidstva navrhne britský
zástupce omezit milování, protože je to hříšné, nehygienické
a namáhavé.
# Italský zástupce na to reaguje: "Hříšné to není, i Bůh
řekl: Milujte se a množte se.
Německý říká: "Nehygienické to není, dá se to řešit milováním ve
sprše."
A český zástupce to dokončí:
A namáhavé to taky být nemůže, protože u nás to dělají
i cikáni."

smilan :: toš nevím,aj Eva z Adamem běhali po ráji z holým zadkem,tak si ty tvoje okopčený rozumy strč do špic a neoblbuj tu lidi,víra je podle mě uplně o něčem jiným a jinde a vnůtorný život si do kožucha neschováš

Kult nahoty a ľudská civilizácia!


Náš svet vo všeobecnosti, a v teplých letných dňoch zvlášť, úplne podlieha kultu nahoty! Telesné odhaľovanie rôzneho stupňa možno vidieť všade, kde sa len pozrieme: na uliciach, na kúpaliskách, v spoločnosti, ale aj vo filmoch, v časopisoch, na internete a tak ďalej a tak ďalej. Ženy prekračujú v tomto smere takmer všetky hranice, ale ani muži nie sú výnimkou. Morálne bahno a špina, ktoré sa medzi ľuďmi šíria sú nepredstaviteľné!

Ľudia dneška sa budú asi podobným konštatovaniam iba vysmievať a to hlavne preto, lebo sa stali povrchnými a neschopnými vnímať hlbšie a jemnejšie súvislostí bytia. Stali sa neschopnými vnímať a vyciťovať nesmierne skazu, ktorú spôsobuje mor všeobecnej nemravnosti v skrytej, citovej a v mentálnej úrovni. Práve tu totiž neustále vznikajú a bujnejú energetické zhluky neuveriteľnej špiny a nízkosti, zaťažujúce a znečisťujúce vnútorný život väčšiny ľudí na našej zemi.

Lebo žiaľ, ľudia absolútne nič netušia o tom, že povinnosťou každého človeka je dbať o udržiavanie čistoty a ušľachtilosti svojho osobného, vnútorného života, svojho myslenia a cítenia, čím jediným je možné zaručiť skutočne ľudský rozmer bytosti, ktorá sama seba nazýva človekom.

Bez snahy o udržiavanie krbu svojich myšlienok čistým totiž padáme hodnotovo prudko nadol, klesnúc neraz hlbšie, ako zviera. Každé zviera má totiž vo svojom pohlavnom pude určité hranice, kým ľudstvo, nedbajúce na čistotu svojho vnútorného života a samozrejme i na čistotu svojich vonkajších prejavov už v tomto smere takmer žiadne hranice nemá.

Pohlavnou pudovosťou je presiaknuté takmer všetko, čo ľudia vytvárajú, či už móda, literatúra, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudba a piesne, reklama, vtipy, bežné rozhovory, myslenie a mnoho, mnoho iného. To, čo sa deje vôkol nás a čo sme každodenne nútení prežívať však už dávno nie je hodné pravého človečenstva!

Ak ale niekto o týchto, pre nás všetkých tak nedôstojných a ponižujúcich skutočnostiach otvorene a verejne prehovorí, väčšina berie okamžite do rúk pomyselné kamene a doslova zúrivo napádajú toho, kto si ich dovolil vyrušiť z ich slastného váľania sa v morálnom bahne.

Okrem otvoreného napádania a nenávisti sa však nájdu aj takí, ktorí sa snažia veci obhájiť inteligentnejším, či dokonca duchovným spôsobom. Žiaľ, takmer všetko, čím sa budú títo ľudia snažiť argumentovať na obhajobu súčasného stavu v oblasti nemravného odhaľovania ľudského tela, všetky ich argumenty sa stanú svedectvom toho, ako hlboko a nimi samotnými nepoznateľne zasiahol tento mor ich vlastnú osobnosť. A to žiaľ aj vtedy, keď sa ich slová budú zdať na prvý pohľad ako plne opodstatnené, či dokonca duchovne ušľachtilé.

Jedným z podobných, záludných argumentov bývajú slová, že vraj čistému je všetko čisté. Že človek, ktorý je duchovne zrelý a snaží sa udržiavať čistotu svojho cítenia a myslenia, že takýto človek zostáva nedotknutý a čistý i pri pohľade na nahotu a že teda nakoniec nie je vôbec dôležité, ako chodíme oblečení, alebo aké filmy pozeráme a podobne. Celkom postačí, keď sme vnútorne čistými. Zostaneme nimi potom vraj aj vtedy, keby všetci okolo nás chodili nahí. Keď je teda človek čistým vo svojom vnútri, už necíti potrebu meniť svoje okolie a vôbec mu netreba bojovať za zmenu vonkajších pomerov.

Naozaj to znie krásne, duchovne a ušľachtilo, avšak takéto myšlienky sú v skutočnosti jedom! Prečo? Má to viacero dôvodov.

Keď napríklad Kristovi kedysi niekto povedal: „Učiteľu dobrý ...“, on sa voči tomu ohradil slovami, že dobrý je jedine Boh. Kristus, Syn Boží považoval teda nie seba, ale jedine Stvoriteľa samotného za skutočne dobrého. V jeho pokore je neuveriteľná a ľuďom nepochopiteľná veľkosť!

Lebo na rozdiel od Syna Božieho jestvujú mnohí ľudia, ktorí sami seba považujú za dobrých a čistých. A myslia to úplne vážne! Aké velikášstvo, aká domýšľavosť a aká pýcha! Kto z ľudí môže sám seba považovať za naozaj čistého? Za natoľko čistého, že by s ním vnútorne nepohli absolútne nijaké pokušenia?

A predsa sú na zemi takí, ktorí si to o sebe dovolia tvrdiť a podľa názoru ich „vyzretej“ osobnosti je súčasne uctievanie kultu nahoty úplne neškodné. Všetko je podľa nich v absolútnom poriadku, stačí iba, aby bol človek vnútorne čistým.

Tu treba povedať dve veci. Za prvé: Ak si niekto sám o sebe myslí, že na neho odhalená ľudská telesnosť a zmyselnosť nijako negatívne nepôsobí je to klam. Lebo ak by to aj na neho nepôsobilo vedome, veľmi rozkladne a negatívne to na neho pôsobí podvedome a podprahovo, podobne ako pri reklame.

Za druhé: Osvedčením skutočnej duchovnej výšky človeka nie je jeho odolnosť voči vnímaniu nahoty, ale úplne niečo iného! Miera jeho studu!

Čím intenzívnejšie je totiž človekom pociťovaný stud, tým ušľachtilejším a čistejším spôsobom sa stavia voči vlastnej pudovosti a tým v skutočnosti vyššie duchovne stojí. Medzi mierou intenzity studu a reálnou duchovnou zrelosťou človeka je priama úmernosť! Práve toto treba považovať za jedno z rozhodujúcich kritérií pre posúdenie osobnostnej úrovne človeka. Tí, ktorí sami seba považujú za duchovne veľmi vysoko stojacich, ale vnútorne, alebo navonok nespĺňajú toto rozhodujúce kritérium nie sú teda vôbec natoľko vnútorne zrelými, ako sa snažia nahovoriť iným, alebo sami sebe.

Čistému je všetko čisté! Pozrime sa na pláže a kúpaliská, kde kvitne vonkajšia, ale aj vnútorná zmyselnosť a nečistota a skúsme teoreticky pripustiť, že sa tam predsa len nachádzajú aj úplne čistí ľudia, s ktorými takéto niečo vnútorne absolútne nič negatívneho nerobí. Položme si však otázku: Aký počet takýchto ľudí by sme tam naozaj našli? Koľko ľudí vôbec niečo tuší o nevyhnutnosti udržiavania čistoty a ušľachtilosti vlastného cítenia a myslenia? Koľkí ľudia o tom vedia a koľkí ľudia o to naozaj usilujú? Aké percento z celkového počtu kúpajúcich sa na jednej pláži budú tvoriť takýto čistí ľudia?

Ak celú vec posúdime naozaj objektívne, odpoveď bude veľmi jednoduchá: Takýchto ľudí tam takmer vôbec niet a ak by sa tam niekto taký náhodou aj nachádzal, išlo by o celkom mimoriadnu výnimku. Takáto a nie iná je pravda! Pravda o človeku, o jeho vnútornej a vonkajšej čistote i o jeho skutočnej duchovnej zrelosti!

Spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré bolo v minulých dobách vždy prísne oddelené, pretože ľudia minulých dôb mali predsa len ešte stud a teda stáli duchovne vyššie, než je tomu v súčasnosti, toto spoločné kúpanie mužov a žien, ktoré sa stalo výsadou našej „modernej“ doby je v skutočnosti jedným z obrovských zdrojov, vonkajšej a vnútornej nečistej zmyselnosti, prostredníctvom ktorej vznikajú celé mračná negatívnej citovej a mentálnej energie. Táto energia, ako každá energia sa nestráca, ale obaľuje a obklopuje celú našu zem a zase spätne negatívnym spôsobom ovplyvňuje myslenie a cítenie všetkých ľudí na celej našej planéte. A nie je to samozrejme len spoločné kúpanie, ale obrovské množstvo mnohých iných vecí.

Jestvuje veľa ľudí na tejto zemi, ktorí hovoria o Bohu. Boh, nech už ho nazývajú akokoľvek, je však stelesnením dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a ...čistoty! Čistota je jedným zo základných pilierov, na ktorých stojí celé naše stvorenie! Cesta k Bohu, cesta k duchovnému vzostupu, ale čo je pre mnohých treba zvlášť zdôrazniť i cesta k čisto pozemskému pokroku, k šťastiu, mieru a spokojnosti vedie jedine cez dodržiavanie a zachovávanie princípu čistoty! Čistoty vlastného vnútorného života, čistoty cítenia a myslenia! Ak je táto snaha o čistotu v človeku naozaj úprimná a vnútorne živá, musí sa nevyhnutne viditeľne prejaviť aj navonok. Navonok v jednaní a vystupovaní človeka, v jeho odievaní, v tom aké knihy číta, aké filmy pozerá, akú hudbu počúva, čo hovorí a ako koná. Jedine toho, kto sa snaží byť vnútorne čistým a takýmto spôsobom aj jednať, jedine toho možno považovať za plnohodnotného človeka!

Takéto je teda kritérium Stvoriteľa na úroveň pravého človečenstva a treba podotknúť, že blízka, veľmi blízka budúcnosť bude na tejto zemi patriť iba skutočným a pravým ľuďom. Iba čistým ľuďom! Všetkým ostaným sa prostredníctvom Božej Spravodlivosti dostane presne takej odplaty, akú si podľa miery svojho osobného odklonu od vesmírneho princípu Čistoty právom zaslúžia. Boj sa Boha pozemské ľudstvo!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Neuhasiteľný vnútorný nepokoj!


Je v každom človeku a prebúdza sa v nás v období dospievania. Je to určitá túžba po niečom neznámom, po niečom naplňujúcom, čistom a veľkom, čo by dokázalo nasýtiť ten sporadicky vystávajúci vnútorný hlad a uhasiť ten, čas od času prepukajúci, pálčivý vnútorný smäd.

Bez toho, že by ľudia vôbec pochopili, hľadali a skúmali, o čo vlastne ide a k čomu ich to neustále ženie a pudí, namiesto toho sa nevedomky a s vnútorne nevyjasnenými nádejami naplno ponárajú do všetkých radostí života a plnou náručou berú všetko to, čo im život ponúka.

Berú, poznávajú a ochutnávajú tajne dúfajúc, že práve týmto spôsobom nájdu to, čo by uhasilo onen, pre nich neznámy a nedefinovateľný vnútorný nepokoj a do ich vnútra prinieslo šťastie, pokoj, mier a naplnenie.

Jedni to hľadajú v láske, v partnerskom vzťahu a v deťoch, iní v práci, kariére, športe a v rôznych koníčkoch. Ďalší v peniazoch, moci, sláve, majetkoch a zase ďalší v alkohole, v drogách, v neviazaných vzťahoch, v telesnosti a podobne. Tých možností a ciest, ktoré sa nám ponúkajú, je obrovské množstvo. Každá z nich však môže iba na určitú dlhšiu, alebo kratšiu dobu uhasiť, alebo lepšie povedané, iba dočasne umlčať onen nástojčivý vnútorný nepokoj, ktorý sa po čase vždy znova a znova ozýva a to najmä vo chvíľach ticha a samoty.

Mnohí ľudia dnešnej doby však nechcú počuť tento tichý hlas, tú nástojčivú túžbu po nevyhnutnosti hľadania niečoho neznámeho, nechcú, aby ich to stále otravovalo a preto sa snažia unikať pred tichom a samotou. Ponárajú sa do hudby, zábavy, športu, sledovania televízie, do internetu a ešte mnohých iných vecí.

Nič z toho však nemôže natrvalo umlčať tento hlas! V zábavách, alebo pod návalom rôznych povinností, či už pracovných, rodinných, partnerských, alebo iných naň možno iba na čas zabudnúť, ale natrvalo umlčať sa nedá nikdy! Tú moc nemá ani ten najkrajší partnerský vzťah, ani tie najvydarenejšie deti, ani tá najúžasnejšia kariéra, ani to najväčšie bohatstvo, sláva, či čokoľvek iné.

Tento hlas v nás bude neúnavne vyvstávať dovtedy, kým nedospejeme k pochopeniu toho, o čo tu vlastne v skutočnosti ide, čo je od nás požadované a po čom to tak veľmi túžime.

Všetko v tomto stvorení povstalo z Pravdy a z Pravdy povstal i človek. Jej nezmazateľnú pečať nesie ukrytú hlboko v sebe, vo svojom najhlbšom vnútri. V najhlbšom vnútri každého z nás je skrytá drobná, malá iskierka Pravdy, ktorá v nás nástojčivo túži po Pravde. Po Pravde, z ktorej kedysi vyšla a ktorú chce opätovne nájsť a vnútorne sa s ňou zase spojiť. Žiadny človek nemôže a nebude mať pokoj, kým toho nedosiahne!

Áno, to nedefinovateľné nutkanie po niečom neznámom, tajomnom, veľkom, nádhernom, ušľachtilom, čistom, naplňujúcom a oblažujúcom je túžba po Pravde! Túžba po nájdení Pravdy, po znovu spojení sa s Pravdou a po živote podľa Pravdy. Po živote v súlade s jej Zákonitosťami, ktorým nevedome túžime prispôsobiť svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie. Áno, práve po tomto túži malá iskierka Pravdy v nás a túto jej žeravú túžbu nemožno uhasiť ničím iným.

No a skutočná Pravda, ktorá ako jediná je schopná uhasiť náš pálčivý vnútorný smäd, tak táto Pravda na zemi skutočne jestvuje! Tá jediná, veľká, čistá, univerzálna, ušľachtilá a dokonalá Pravda naozaj jestvuje na našej zemi! Je tu medzi nami! Je dostupná všetkým bez rozdielu! Bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva, či politickej príslušnosti! Je tu medzi nami, avšak nájsť ju a dopracovať sa k nej môžu iba vážne hľadajúci! Úprimná, čistá, vážna a pokorná túžba po Pravde sú tými najzákladnejšími predpokladmi pre jej nájdenie.

Vraví sa, že rovnaké priťahuje rovnaké. Ak budeme čisto, vážne a úprimne túžiť po Pravde, touto svojou vnútornou túžbou sa staneme s Pravdou aspoň do určitej miery vnútorne rovnorodými. No a práve na základe tejto rovnorodosti budem potom schopní k Pravde aj reálne dospieť. Kto hľadá, nájde a kto ešte doteraz nenašiel, znamená to, že vážne nehľadal. Zákonitosť vzájomnej príťažlivosti rovnorodého totiž funguje neomylne.

Kto však naozaj vážne hľadá, musí jednoducho nájsť! Inak to ani nie je možné! Po dlhšej, alebo kratšej námahe musí nájsť Pravdu, po ktorej tak nástojčivo túži jeho vnútro a ktorá je skrytou personifikáciou všetkých jeho doterajších túžob. Pravdu, ktorá ho nasýti, oblaží a vnesie do jeho duše vnútorný mier. Až vtedy človek konečne zacíti hlboký pokoj a mier duše, ktorá konečne našla to, čo tak dlho hľadala.

Ak nám samým na sebe naozaj záleží, mali by sme vykročiť na cestu hľadania Pravdy, ku ktorej nás po celý náš doterajší život ustavične nabádala a ďalej bude neúnavne nabádať oná, doposiaľ nedefinovateľná a neznáma vnútorná túžba. Naplňme to, po čom tak nástojčivo túži naše najhlbšie vnútro a nájdime Pravdu, ktorá na tejto zemi vskutku jestvuje.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Pozvánka na veľmi zaujímavé stretnutie (13. – 14.8. 2010)


Uplynul ďalší rok a s naplnením blížiaceho sa leta nás čaká opätovná príležitosť stretnúť sa spolu na V. ročníku Letného popradského stretnutia. Jeho hlavným zmyslom bude slobodné spoločné stretnutie sa všetkých jednotlivcov, ktorých duchovne spája túžba prežívať život v súlade so Zákonmi Stvorenia, v ktorých je zakotvená dokonalá a spravodlivá Božia Vôľa.

Všetkým zúčastneným to má priniesť možnosť vzájomného obohatenia, ktoré si môžeme sprostredkovať, hoci i samotnou tichou prítomnosťou, ak v nás bude skutočne planúť čistá láska a neskonalá túžba po blízkosti Svetla.

Do akej miery sa nám podarí naplniť obsah týchto slov je vždy závislé od prístupu každého jedného účastníka; predovšetkým od toho, čo dokáže každý sám za seba priniesť v sebe ostatným v podobe ušľachtilosti svojho jednania a vystupovania. Tiež od toho, nakoľko dokáže každý hľadať v druhom človeku hodnoty, ktoré vytvárajú a upevňujú pravé priateľstvo.

Máme úprimnú radosť, že dosiaľ sa nám podarilo priniesť na Letné popradské stretnutia prevažne len všetko dobré a povznášajúce čo nás spája a tým sme dali spoločným stretnutiam pravý zmysel.

Aj tento rok prijali pozvanie na naše stretnutie prednášajúci, ktorí sú viac či menej známi svojim úsilím o život podľa spomínaných Zákonov Stvorenia a ktorí sa snažia k takémuto životu pomáhať aj iným ľuďom. Veríme, že prednáška každého prednášajúceho naplní očakávania vysokej duchovnej úrovne a posilní náš vzťah k Pravde, ktorá bola na Zem prinesená pre našu duchovnú záchranu.

Za úplnú správnosť obsahu jednotlivých prednášok programu sa vopred nemôžeme bezvýhradne zaručiť. Preto sa od každého účastníka prednáškového stretnutia očakáva, že bude samostatne a prísne skúmať obsah všetkého počutého, nakoľko len toto skúmanie je meradlom rýdzosti zodpovedného prístupu.

Taktiež chceme upozorniť, že niektorí prednášajúci, ktorí prijali na stretnutie pozvanie, nepatria k členskej základni nášho združenia a pôsobia od neho celkom nezávisle.

Program

13. august 2010 /piatok/

Spoločná výprava do Nízkych Tatier

Náplňou tohto dňa bude snaha obnoviť spojenie ľudí so svetom prírodných bytostí, ktoré poznali naši dávni predkovia. Spoločne sa vydáme za týmto účelom na jeden významný vrch v pohorí Nízkych Tatier, ktorý je právom opradený národnými piesňami a básňami.
Ak budete mať čistú vôľu zúčastniť sa tejto cesty spolu s nami a svet prírodných bytostí Vám nie je ľahostajní, budete srdečne vítaní.

Je však potrebné, aby ste sa za týmto účelom nahlásili na kontaktné údaje, uvedené na konci pozvánky. A to buď telefonicky, alebo e-mailom. Na požiadanie Vám bude pred uskutočnením výpravy poslaný aj bližší časový harmonogram tohto dňa spolu s inými potrebnými pokynmi.

Vnútorná schopnosť nechať sa poučiť prírodou a múdrosťou, ktorá je v nej zakotvená, je samozrejme nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená zo strany každého účastníka našej výpravy.

Svet prírodných bytostí čaká na pravé precitnutie ľudí vo vzťahu k prírode a svoju vôľu prejavuje formovaním krásy prírodných útvarov, ale i ťažkými prírodnými katastrofami. Vždy podľa duchovného stavu ľudí. Dokážme precitnúť, kým je čas a zachráňme mnoho dobrého, čo nám príroda s láskou ponúka.

14. august 2010 /sobota/

Sobota bude prednáškovým dňom, na ktorom odznejú nasledovné prednášky:

Karol Slančík: Božia sila lieči a uzdravuje

Prof. Jozef Sipko: Etnokultúrny základ jazyka

Roman Mišovie: Neviditeľný svet – viditeľné následky

Ing. Milan Igor Chovan: Nové tituly v literárnej tvorbe o bytostných

Eduard Hurta st.: Podnikateľský systém Tomáša Baťu

Mgr. Martin Valentovič: Ľudská spoločnosť v hlbších súvislostiach

MUDr. Ivan Rusnák: Pohyb – Zákon Stvorenia a zdravie

Mgr. Milan Šupa: Nadčasová aktuálnosť zásadných duchovných právd

Tomáš Lajmon: Duchovný stav Zeme a naša budúcnosť



Prihlásenie

Ak máte záujem zúčastniť sa na stretnutí, môžete sa záväzne prihlásiť na:

[email protected]

Tel.: 0944-176 829

Pon-Pia 18:00–20:00 hod.

V záujme dobrej organizácie stretnutia Vás prosíme prihlásiť sa do 31. 07. 2010, ale samozrejme bude sa dať prihlásiť i po tomto termíne.



Vstupné / účasť na prednáškovom dni: 17,00 EUR (vrátane obeda a občerstvenia).

Poplatok treba zaslať až po prihlásení sa poštovou poukážkou na adresu:

SOZ pre posilňovanie mravov a ľudskosti

P. O. Box 21

058 01 Poprad

Možnosť ubytovania

Každý záujemca o ubytovanie sa bude musieť ubytovať individuálne.

Ponúkame Vám nasledovné možnosti:

1. Hotel TATRA

Kontakt na recepciu: 052 787 17 00, 01

2. Hotel Slávia

Kontakt na recepciu: 0918 39 23 03

Uvedené miesta sú dostupné, nachádzajú sa neďaleko centra mesta. Odporúčame Vám, aby ste si v záujme plynulého priebehu stretnutia objednali ubytovanie čo najskôr. V prípade potreby či nejakých ťažkostí sa môžete na nás obrátiť. Radi Vám v rámci možností pomôžeme.

Ďalšie informácie, súvisiace s témami jednotlivých prednášok i prednášajúcimi budú dodatočne doplnené v ďalšej aktualizácii pozvania na našej stránke. Súčasťou bude tiež malá fotogaléria z predchádzajúcich ročníkov.

www.pre-ludskost.sk

Ako môže človek spoznať Stvoriteľa?


Najvyšší Pán všetkých svetov je človeku na jednej strane nesmierne vzdialený, avšak na druhej strane je mu zároveň nesmierne blízky.

Vzdialený je mu preto, lebo človek je tvorom, žijúcim v jeho stvorení. Tvorca osobne sa však nachádza vysoko nad svojim dielom stvorenia. Nachádza sa v nedosiahnuteľných výšinách, vzdialený stvoreniu a vo svojej skutočnej podstate navždy nepoznateľný a nepochopiteľný každému z jeho tvorov.

Z tohto dôvodu mali napríklad židia zakázané vytvárať si o ňom akúkoľvek predstavu, alebo obraz. Tento obraz a táto predstava by totiž, aj pri ich najlepšej vôli, museli byť nesmiernym znížením skutočnej veľkosti Božej, pretože by sa pohybovali iba v rámci ľudských duševných možností, v hraniciach ľudského vnímania a chápania. Človek však nebude nikdy schopný pochopiť skutočnú veľkosť a podstatu Boha! Je to totiž niečo, čo nesmierne vysoko presahuje jeho duševný obzor, jeho vedomie a chápanie.

A predsa je nám Pán všetkých svetov zároveň nesmierne blízko! Naše stvorenie totiž vzniklo z jeho Vôle! Z jeho Vôle vzniklo a jeho Vôľou je neustále udržiavané! No a táto Vôľa sa vo stvorení prejavuje dokonalými Zákonmi, prostredníctvom ktorých stvorenie vzniklo a funguje. Prejavuje sa Zákonmi stvorenia!

Celé stvorenie, či už jeho hmotná a viditeľná časť, alebo jeho nehmotná a voľným okom neviditeľná časť, všetko toto funguje na základe jednotných Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Božiu Vôľu!

Stvoriteľ je teda pre človeka poznateľný iba sprostredkovanej podobe a to vo forme Zákona! Vo forme Zákonov stvorenia, ktoré pôsobia na všetkých tvorov každú minútu a každú sekundu. Všetko, čo sa vo stvorení deje, deje sa iba v rámci týchto Zákonov.

Povinnosťou ľudí, ako detí stvorenia, je poznávať tieto Zákony a naučiť sa žiť v súlade s nimi. Tieto Zákony, pochádzajúce od Stvoriteľa sú totiž dokonalé a ľuďom, ktorí ich poznávajú a prispôsobujú im svoj život môžu prinášať iba šťastie, radosť, spokojnosť a mier.

Ak však ľuďom trvalo chýba šťastie, radosť, spokojnosť a mier, nemôže to znamenať nič iného, ako skutočnosť, že nežijú podľa Zákonov stvorenia – podľa Zákonov Božích!

Stvoriteľ však nenechal svojich tvorov, žijúcich vo stvorení v tomto smere nevedomými a už približne pred 5000 rokmi im ukázal, ako majú správne myslieť, cítiť, hovoriť a jednať tak, aby bol celý ich život v súlade s jeho Vôľou. Za týmto účelom bolo ľudstvu sprostredkované Desatoro prikázaní a neskôr i učenie Ježiša Krista. Ak by ľudia podľa spomínaných zásad žili, už dávno by bolo na zemi iba šťastie, radosť a doslova rajské záhrady. Tieto zásady sa totiž nemali stať popudom k vzniku rôznych náboženstiev a duchovných smerov, ale mali byť ľuďmi chápané len a len ako praktický návod na život.

Žiaľ, ľudia sa ale domnievali a ešte doteraz sa domnievajú, že oni sami vedia všetko lepšie. Preto sa riadia iba svojim vlastným rozumom. Idú svojimi vlastnými cestami, tvoriac si svoje vlastné zákony, čoho dôsledkom je však iba utrpenie, bieda, úbohosť, bezduchosť, prázdnota, permanentné zlyhávanie celých spoločenských systémov a všeobecná skazenosť života, ktorý žijeme.

To, čo tento svet potrebuje ako soľ je poznanie skutočnej Vôle Božej! Čisté, vecné jasné a nenáboženské poznanie Vôle Najvyššieho a to bez nejakých bočných, zištných úmyslov, bez snahy vťahovať ľudí na základe tohto poznania do rôznych duchovných, alebo náboženských organizácií.

Tento svet potrebuje iba čisté, jasné a vecné poznanie Božej Vôle, ktorú by mali ľudia zohľadňovať vo svojom každodennom živote. To je úplne všetko! Nič viac netreba! Iba poznanie Božej Vôle a život podľa nej!

Keďže ale práve takéto čisté, jasné a nezištné poznanie svetu veľmi chýba, z tohto dôvodu vydalo Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti /www.pre-ludskost.sk/ útlu knižku s názvom „Zákony pre život na zemi“. V nej, v pôvodnej prostote a jednoduchosti môžu nájsť ľudia opäť jasný výklad Božej Vôle, ktorú je našou povinnosťou poznať a podľa nej žiť. Poznať ju a žiť podľa nej v bežnom živote práve tam, kde sa nachádzame a to bez akýchkoľvek ďalších postranných záväzkov. Nič viac a nič menej sa od nás zo Svetla neočakáva a nikdy neočakávalo. Všetko ostatné, čo bolo po celé stáročia k týmto dvom základným požiadavkám pridávané navyše, pridávali iba ľudia a to s rôznymi osobnými a neraz žiaľ, i zištnými zámermi, až sa napokon stalo, že to ľudské časom prekrylo onen prapôvodný a jediný základ, spočívajúci v nevyhnutnosti poznania a života podľa Božej Vôle.

Viac informácií o spomínanej knižke sa môžete dozvedieť na: ao-institut.cz/knihy/Zakony_.html

Drsná pravda o odhaľovaní ľudského tela


Opäť prišlo leto a s ním dusné dni. Opäť, akoby na povel, padajú milióny ľudí na kolená pred slizko chlipnou modlou telesnej zmyselnosti, ochotne odhaľujúc svoje telá. Odborne, premyslene a podľa najnovšej módy obnažené ľudské mäso provokuje všade, kde sa len pozrieme. Obnažovanie sa stalo neprehliadnuteľnou realitou dnešných dní. Kult nahoty opäť naplno zavládol svetu!

Takáto je móda, vravia jedni. Práve takto sa v lete najlepšie cítim, vravia druhí. Je to tak príjemné a zdravé, hovoria ďalší. Opäť sa pokocháme peknými ženskými telami, netaja sa iní. Naozaj sa nájde mnoho dôvodov, ako ospravedlniť a odôvodniť onú lepkavú zmyselnosť a vyzývavú telesnosť okolo nás.

Všimnime si ale, že všetky tieto argumenty sú vždy iba hmotného a telesného charakteru. Jednoducho také, aký je celý súčasný život väčšiny: iba hmota a hmotný prospech, iba telo a telesné pôžitky! Mäso, mäso a zase len mäso s jeho potrebami!

Ale čo duša vážení? V dráždivom mámení ľudského tela a jeho nikdy nekončiacich potrieb na ňu už väčšina z nás takmer celkom zabudla. Našou nevšímavosťou k potrebám a prospechu duše, naším ignorovaním jej existencie však predsa len nemožno definitívne vymazať túto časť vlastnej osobnosti. Naša duša jestvuje a potichu trpí!

Ako a čím? Pozrime sa na spomínaný kult nahoty. Každá žena, ktorá sa mu podriaďuje a v súlade s jeho požiadavkami sa v letnej spare telesne odhaľuje, k sebe nevyhnutne priťahuje zmyselné, chlipné a nečisté pohľady mužov. Veď nakoniec módni tvorcovia a ženy samotné sa už ani netaja tým, že chcú, aby vyzerali „sexy“, to znamená, aby čo najviac telesne dráždili mužov a priťahovali k sebe ich pohľady. Áno, módnym trendom dneška je byť sexy!

Čo sa však pri tom deje v duševnej oblasti, o ktorú sa nik nezaujíma? Ženy svojim zovňajškom mužov vedome provokujú a väčšina mužov veľmi ochotne prijíma tieto podnety, ktorými sa ďalej zaoberajú vo svojich myšlienkach.

V myšlienkovej úrovni, o ktorej si každý myslí, že je čisto jeho osobnou vecou a že si tu preto môže dovoliť čo chce, tak v tejto oblasti vzniká určitá reálna mentálna energia. V našom konkrétnom prípade energia zmyselnosti, špiny, nízkosti a zvrátenosti! Spomínaná negatívna mentálna energia je v jemnejšej, duševnej oblasti celkom reálnou skutočnosťou a má formu špinavého, lepkavého a zapáchajúceho bahna. No a toto bahno, ktoré vzniklo v duševnej úrovni muža, zaoberajúceho sa nečistými a zmyselnými myšlienkami smeruje k duševnej úrovni ženy, ktorá k tomu dala podnet. Vyzerá to naozaj tak, akoby na ňu hádzal zapáchajúce bahno a odpudzujúcu špinu.

No a mentálna špina a bahno, ktorými je znečistená duša ženy má svoju tiaž, pôsobiacu ako závažie, ktoré ju ťahá hlboko nadol – do temnoty. Do ťažkých, temných úrovní, presne podľa zákonitosti, že rovnaké je nevyhnutne priťahované k rovnakému.

Do týchto ťažkých a temných úrovní však neklesá iba duša ženy, zaťažená negatívnou mentálnou energiou, ktorú sama vyprovokovala a pritiahla si ju k sebe, ale zároveň i muž, ktorý ju vytvoril a tým si obťažil i svoju vlastnú dušu. A tak sa nakoniec spoločne topia v odpornom močiari obaja, to znamená žena, ktorá všetko vyprovokovala i muž, ktorý sa dal vyprovokovať.

Po našej telesnej smrti, to znamená po odložení hmotného tela sa totiž práve duševná realita stane tou realitou, ktorú budeme bezprostredne prežívať. No a čo dobrého asi môžu prežívať duše, ponorené v hlbokej temnote, v smradľavom močiari vyzývavej zmyselnosti, chlipnosti a nečistoty? Nad tým nech sa zamyslí každý sám za seba. Áno, bláznovstvo módy sa stane duchovnou záhubou miliónov ľudských duší!

Všetci tí, ktorí v súvislosti s dnešnou nehanebnou módou hovoria o zdraví, o pohodlí, o najnovších módnych trendoch, o snahe byť „sexy“ a byť „in“, všetci títo sú iba poslušnými nástrojmi temna, snažiacimi sa tisíckrát opakovanou lžou v ľuďoch prelamovať hranice zdravého studu, ktorého úlohu je chrániť ich duše pred záhubou.

Majme preto na pamäti, že všeobecné klaňanie sa modle zmyselnosti a masové vzývanie kultu nahoty tak, ako sa to praktizuje v súčasnosti bude mať za následok záhubu mnohých ľudských duší, ktoré, zaťažené špinou, budú musieť klesnúť do temnôt a tam zahynúť. Zahynúť desivým spôsobom podobným tomu, ako keby sme sa tu na zemi utopili v močiari.

K čomu nám je teda osožná márnivosť a bláznovstvo módy, keď si tým v skutočnosti takto veľmi uškodíme? Pri všetkom, čo robíme, by sme preto mali zároveň zohľadňovať i prospech našej duše, aby sme vo svojom živote namiesto k utrpeniu, bolesti a zničeniu radšej kráčali k šťastiu, radosti a mieru. Namiesto nadol do temnoty, radšej nahor do Svetla! Svoj budúci osud má každý z nás plne vo vlastných rukách.

Všetko, o čom bola reč nie je o nejakom náboženstve, alebo nenáboženstve. V pragmatickej vecnosti je to len a len o Zákonoch stvorenia, ktoré pôsobia práve takýmto spôsobom a to bez toho, či o tom niečo vieme, alebo nevieme. Naša neznalosť nás totiž v nijakom prípade neochráni od ich účinkov! Neznalosť Zákona neospravedlňuje! Buďme preto znalými a zariaďme sa podľa toho! Lebo v skutočnosti nám ani nič iného neostáva, ak nechceme dospieť k utrpeniu a zničeniu.

Zachovajme si teda ľudskú dôstojnosť aj v letných dňoch! Veď predsa nie sme iba mäso! Musíme sa už konečne naučiť brať ohľad i na vlastnú dušu! Veď napokon, čo by človeku bolo osožné, keby hoci aj celý svet padol pred ním na kolená, ak tým uškodí svojej duši?

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

Nemravnosť a skazenosť – jednoducho móda!


V mnohých mojich článkoch som sa snažil upozorňovať na to, že súčasná ženská móda je vo svojej vyzývavosti a celkovej snahe o vyvolávanie zmyselnosti vyslovene zvrátená. Je v rozpore so Zákonitosťami vo stvorení a teda s Božou Vôľou! Že tento fakt nevnímajú materialisti je pochopiteľné. Avšak absolútne nepochopiteľné je, že tento skazonosný mor zmyselnosti zasiahol i rady ľudí, hlásiacich sa ku kresťanským hodnotám, z ktorých mnohí súčasný stav schvaľujú a svoj pomýlený názor sa dokonca snažia podoprieť citátmi z Biblie.

Ako jeden z argumentov uvádzajú napríklad Veľpieseň, ktorá je plná rôznych zmyselností, alebo trebárs priamy pokyn Stvoriteľa, aby sa ľudský rod plodil a množil, či názor, že žena predsa dostala krásu na to, aby bola obdivovaná.

Iba v stručnosti k jednotlivým argumentom: Veľpieseň bola napísaná pred niekoľkými tisícročiami, kedy sa ľudstvo nachádzalo na radikálne odlišnom stupni zrelosti, než je tomu dnes. V mnohých oblastiach života však vývoj pokročil neuveriteľným spôsobom dopredu a malo by sa to celkom logicky týkať i oblasti morálnej a mravnej. Z tohto pohľadu je potom doslova scestné argumentovať v súčasnosti tým, čo bolo napísané a aktuálne pred niekoľkými tisícročiami.

Proti výroku milujte sa a množte nemožno nič namietať. Iba že to milovanie musí byť čisté, ušľachtilé a ľudsky dôstojné! Nie plné živočíšnej zmyselnosti a niekedy až zvrhlosti!

Taktiež nemožno nič namietať ani voči ženskej kráse, iba musí byť prezentovaná čistým a ušľachtilým spôsobom, hodným bytosti zvanej človek. Ženská krása sa totiž nikdy nemala stať nástrojom dráždenia zmyslov a tých najnižších pudov tak, ako je tomu dnes. Krása predsa nebola ženám darovaná na to, aby prostredníctvom nej v mužoch vedome a cielene vyvolávali sexuálnu chtivosť.

Vari naozaj možno predpokladať, že by Stvoriteľ daroval žene krásu na to, aby ju vložila do nízkych služieb márnivosti, zmyselnosti a nezdravého vyzdvihovania sexuality?

Nie! Pôvab a krása žien je odleskom nádhery Stvoriteľa a táto krása má v čistom ponímaní schopnosť pozdvihovať a zušľachťovať všetko vo svojom okolí. Má schopnosť viesť tam, odkiaľ krása vzišla a odkiaľ pochádza – hore, k Svetlu a k Výšinám! To je skutočným zmyslom, účelom a poslaním krásy.

Na tému nezdravého a nesprávneho vnímania ženskej krásy Kristus riekol: „Bolo vám povedané – Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím, že každý, kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci!“

To teda prakticky znamená, že keď vo svojom vnútri prechovávame zvrhlé a nečisté myšlienky, už nimi sa previňujeme voči príkazu Nescudzoložíš, za čo budeme v plnej miere braní na zodpovednosť dokonalými Zákonmi Božími!

Len sa z tohto pohľadu pozrime sa na dnešnú ženskú módu, na filmy, na internet, na časopisy! Sú to obrovské zdroje mravnej nečistoty, s ktorou sa so zištných dôvodov vedome pracuje.

Ale odplata za toto všetko musí byť zničujúca! Úmerne zničujúca k špine, v ktorej žijeme, ktorú každodenne vytvárame a ktorou je zaplavený náš skrytý, vnútorný život. Len sa napríklad pozrime na nedávne záplavy, či iné prírodné katastrofy! Živly tejto zeme sa už búria proti strojcovi a zdroju všetkej špiny – proti pozemskému ľudstvu! Ak to ľudia v tomto zmysle nepochopia a vnútorne i navonok sa nezmenia, budú mocným živelným dianím zo zeme zmetení, ako nepoučiteľní a nenapraviteľní škodcovia.

Mnohí, či už materialisti, alebo aj kresťania si povedia, že všetko, o čom bolo hovorené, sú iba slová nejakého fanatika, pričom oni sa so svojim umierneným postojom počítajú k väčšine, ktorá má predsa vždy pravdu. Veď také obrovské množstvo žien a mužov, ktorí schvaľujú smerovanie súčasnej módy, nevidiac v nej nič zlého, takýto obrovský počet sa jednoducho nemôže mýliť.

Ale opak je pravdou! Pri svojom povrchnom posudzovaní vecí totiž nikdy nebrali do úvahy známe podobenstvo o dvoch cestách. Z nich iba tá úzka, ktorú nachádzajú nemnohí, vedie do života, kým tá široká a pohodlná, po ktorej kráčajú zástupy, vedie do záhuby. Kto dokáže ešte aspoň trochu samostatne uvažovať, nech sa nad tým dobre zamyslí a nech sa prestane klamlivo spoliehať na povrchný argument, že väčšina má vždy pravdu.

Kde sú kazatelia a duchovní pastieri, ktorí sa vážne zaoberajú týmto veľkým problémom všeobecnej nemravnosti? Kde sú kazatelia a duchovní pastieri, ktorí upozorňujú na potrebu zastavenia šíriaceho sa morálneho rozkladu prostredníctvom súčasnej módy?

Niet ich! Z akýchsi nepochopiteľných dôvodov mlčia, ba čo viac, pokojne tolerujú tento mor i vo svojich vlastných chrámoch. Áno, i na túto príležitosť sa už ženy dneška obliekajú ako neviestky a to najmä v teplých letných dňoch.

A aj keď kazatelia a duchovní pastieri mlčia, rozhodne nemlčí temnota, ktorá, hoci už svojimi zvrátenými názormi ovládla takmer všetko a všetkých, nevynechá ani jediný deň, aby si ešte viac neupevnila a nerozšírila svoje pozície. Aby nakoniec, ak sa už nenájde celkom nikto, kto by sa jej postavil na odpor, strhla do svojho slizko zmysleného náručia a tým do hmotnej a duchovnej záhuby celý svet. Presne k tomuto bodu všetko smeruje, ak sa nespamätáme!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

copak záplavy.... ale .. ale nic..

Povídají si dva kamarádi:
"Já na zlepšení trávení piju pivo, při nechutenství piju bílé
víno, při nízkém tlaku červené víno, při vysokém koňak a když jsem
nachlazený, tak si dám slivovici.
"A kdy piješ vodu?"
"Tak takovou chorobu jsem ještě neměl."

Záplavy! Kto je vinný?


Slovensko, ale aj celú Európu zasiahli povodne! Hovorí sa nie o storočnej, ale o tisícročnej vode. Materiálne škody sú obrovské. Vo svojom zúfalstve, bezmocnosti, hneve a niekedy až agresivite cítia ľudia, postihnutí povodňami, potrebu nájsť nejakého vinníka, na ktorom by ventilovali svoje vnútorné napätie. A tak sa týmto vinníkom stal výbuch sopky na Islande, či globálne otepľovanie, sú ním nedostatočné protipovodňové opatrenia štátu, neschopnosť obecných samospráv a vlády a tak ďalej a tak ďalej.

V protiklade s ľuďmi, snažiacimi sa hľadať vinu za všetko len a len vo svojom okolí si uveďme slová istého starého človeka, ktorý pri pohľade na svoje zatopené pole skonštatoval: Sme zlí a preto nás Boh tresce!

Tieto slová prostého a jednoduchého človeka sú omnoho bližšie k pochopeniu skutočných príčin záplav, ako erudované formulácie meteorológov, vodohospodárov, krízových protipovodňových štábov, starostov, alebo primátorov, ktoré hovoria vždy iba dôsledkoch, ale nikdy nie o skutočných príčinách. Tieto slová totiž nehľadajú vinu v niekom, alebo v niečom inom okolo nás tak, ako sú na to ľudia vo všeobecnosti zvyknutí, ale hľadajú ju tam, kde naozaj je – v nás samotných!

Áno, jedine my, ľudia, sme vinní za to, čo sa deje! Podobný uzáver však bude s veľkou pravdepodobnosťou niečím, čo človek dneška asi veľmi ťažko pochopí a to z jednoduchého dôvodu – z nedostatku pokory a s ňou spojenej, zdravej sebareflexie.

Určite sa teraz mnohí spýtajú: Ako môžem ja osobne za to, že došlo k záplavám? Odpoveď už raz zaznela: Sme zlí a preto nás Boh tresce! V týchto slovách je naozaj vystihnutá podstata pravdy i keď to bude treba predsa len trochu spresniť.

V skutočnosti nás Boh vôbec netresce, pretože na to je príliš vznešený. Tvorcovi univerza však stačilo vložiť do fungovania stvorenia jeden jediný dokonalý Zákon, na základe ktorého sa my sami trestáme, alebo odmeňujeme. Je to Zákon spätného účinku – zákon akcie a reakcie!

Aká je akcia, taká je reakcia! Čo kto zaseje, to aj zožne! Takto jednoducho, prosto a dokonalo to funguje.

Ak konáme dobro, vráti sa nám dobro a ak konáme zlo, vráti sa nám zlo. V účinkoch jedného a toho istého Zákona je teda zahrnutá všetka odmena i trest, je v ňom zahrnutá veľká a dokonalá Spravodlivosť Božia.

A teraz sa vráťme k povodniam, ktoré sú taktiež iba dôsledkom spomínaného Zákona. Z poznania jeho účinkov možno veľmi jednoducho vydedukovať, že ak ľudí postihlo niečo mimoriadne negatívneho, museli si to zapríčiniť oni sami svojou vlastnou negativitou. Čo kto totiž zaseje, to aj zožne! Ak ľudia sejú zlo, musia byť zlí, lebo podľa účinkov Zákona spätného účinku to jednoducho inak nie je možné!

V čom konkrétne sú však ľudia takí zlí, keď ich trestajú rôzne povodne, zemetrasenia, veterné smršte, či iné katastrofy?

Naozaj iba nedostatok pokory a zdravej sebareflexie nám znemožňuje jasne vnímať, v čom je ľudstvo zlé, ba čo viac, doslova zvrhlé a skazené!

Poďme teda rad za radom a pozrime sa napríklad na internet. Je plný zmyselnosti, zvrhlosti, nízkosti, špiny a duševnej prázdnoty. Pozrime sa na filmy, plné násilia, hrubosti, vulgárností a sexuálnych zvráteností. Pozrime sa na najčítanejšie bulvárne noviny a časopisy, plné ohovárania, vyzývavej telesnosti a prázdnych senzácií. Pozrime sa na ženskú módu, ktorej ideálom je byť sexy a ktorá je vytváraná s úmyslom čo najrafinovanejšieho dráždenia zmyslov. Pozrime sa na už úplne „normálne“ používanie vulgarizmov v bežnej, hovorovej reči, na nevraživosť, ohováranie a neprajnosť, tak veľmi rozšírené medzi ľuďmi. Ďalej na duchovnú prázdnotu a tupú honbu za hmotou, na egoistickú snahu získať čo najviac pre seba i na úkor druhých, na neprekonateľnú nenávisť, ústiacu do terorizmu, na snahu ovládať a zneužívať iné národy a tak ďalej a tak ďalej.

Takéto je teda prostredie, v ktorom žijú ľudia na zemi! V týchto dimenziách sa pohybuje všetko ich myslenie a cítenie! No a svojim nečistým myslením a cítením, nízkym a nečistým vnútorným životom väčšiny obyvateľstva našej planéty sú neustále a každodenne produkované obrovské mračná negatívnej mentálnej a citovej energie. Je to doslova oceán neuveriteľnej nízkosti, špiny, malosti a úbohosti, ktorý zoviera a pevne obopína celú našu planétu. Oceán, do ktorého sa stále, dňom i nocou valia nové negatívne prúdy ľudského cítenia a myslenia! Desivý oceán zla, vytvoreného ľuďmi, ktorého hladina už kulminuje a v spätnom účinku, prostredníctvom rôzneho negatívneho prírodného diania postihuje skazené ľudstvo. Živly zeme, vedené inteligenciu prírody, vrhajú ľuďom naspäť do tváre všetko nimi samotnými vytvorené zlo! Toto je hlavná príčina súčasných i budúcich prírodných katastrof!

Ak im chcú ľudia zabrániť, pomôže iba jediné: Radikálny obrat v spôsobe myslenia a cítenia! Ak totiž chceme, aby sme dobro žali, musíme ho aj siať! Tento Zákon nepustí!

Ako na to? Každý z nás by mal v prvom rade očistiť svoj vlastný, osobný vnútorný život! Mal by vedome dbať na čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia! Mal by od seba nekompromisne odvrhnúť všetku špinu, nízkosť a úbohosť, ktorá naňho dolieha z filmov, časopisov, internetu, módy, atď.

Honbu len a len za čisto svojim osobným prospechom by mali ľudia nahradiť snahou po pomoci iným – snahou po prospechu všeobecnom a to v duchu zásady: Nikdy nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe! Alebo inak povedané: Ako chceš, aby sa iní chovali k tebe, tak sa chovaj aj ty k nim!

Nie je to nič nového! Sú to princípy, ktoré poznáme už stáročia! Princípy, ktoré sme však nikdy nezrealizovali, ale naopak, vždy sme kráčali a doteraz kráčame proti ním. Práve preto dnes žneme to, čo v prenesenom slova zmysle možno nazvať Božím trestom.

Nie je to však nijaký trest Boží! Je to iba žatva toho, čo sme ako ľudia vždy siali a čo ešte doteraz sejeme! Žatva, ktorej trpké plody budeme požívať dovtedy, kým sa nezmeníme!

A ak pozemské ľudstvo nebude vo svojej materialistickej slepote schopné spoznať skutočné príčiny, zodpovedné za všetko, čo ho stretá, príčiny, skrývajúce sa v ňom samotnom, živly prírody budú čoraz viacej stupňovať silu spätných účinkov a to až k neznesiteľnosti, aby nakoniec zmietli zo zemského povrchu všetkých tých, ktorí i napriek mnohým upozorneniam a výstrahám zostali do poslednej chvíle iba nepoučiteľnými škodcami, vytvárajúcimi vo svojom myslení a cítení len a len zlo.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

a rozmazat...

Dabilor :: máš palec nahoru

nasrat... !!!

V čom sa skrýva zmena k lepšiemu?



Tento text je apelom na životnú nevyhnutnosť dodržiavania určitých morálnych zásad v každej oblasti života spoločnosti a teda aj v politike. Jedine každodenný život podľa morálnych kritérií totiž dokáže vytvoriť zdravý základ, na ktorom možno vybudovať harmonickú spoločnosť. Nič iného! Nijaké, ani tie najlepšie znejúce riešenia neprinesú nikdy želaný, dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj, ak sa ich tvorcovia a uskutočňovatelia, čiže politici i celá spoločnosť, nebudú vo svojom živote riadiť určitými, už spomínanými, vysokými morálnymi štandardami. To je jednoducho základ, bez ktorého sa nepohneme ďalej!

Každý spoločenský systém a každá snaha o jeho reformu, budovaná na iných základoch, bude mať určité dlhšie, alebo kratšie trvanie, avšak nakoniec, tak ako všetky doterajšie systémy a snahy v dejinách ľudstva, sa vždy zrúti!

Padol Egypt, padlo staroveké Grécko, padol Rím, padla Hitlerova tisícročná ríša, padol komunizmus, ktorý tu mal byť na večné časy a zákonite musí padnúť aj súčasný systém, pretože tak, ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, aj v ňom už celková morálna prehnitosť vo všetkých oblastiach života spoločnosti dosahuje svojho vrcholu. Dosahuje vrcholného bodu zlomu, za ktorým tak, ako tomu bolo vždy doposiaľ, nasleduje už iba strmhlavý pád nadol.

Už pred 5000 rokmi nám boli ukázané princípy, na ktorých má byť budovaná ľudská spoločnosť, ak má byť úspešná, harmonická a jej vývoj trvalo udržateľný. Tieto princípy sú zhrnuté v Desatore! K nim treba pripočítať i zásadné odporučenie Krista nerobiť iným to, čo nechceme, aby iní robili nám.

Ľudstvo dneška tieto princípy pozná, hovorí o nich, ale je na míle vzdialené od toho, aby podľa nich aj žilo! Či už každý človek sám, vo svojom osobnom živote, alebo spoločnosť ako celok, ktorá by ich dodržiavanie zahrnula do svojho zákonodarného systému.

Avšak každá spoločnosť a každý systém, ktorý sa neriadi vysokými princípmi Desatora a základnými zásadami Kristovej náuky nesie v sebe už od samého počiatku zárodok smrteľnej choroby, v dôsledku ktorej musí skôr či neskôr dospieť ku skaze a zničeniu! Čím neskôr, tým zásadnejšie! Pohľad do vzdialenej i nedávnej histórie je toho dôkazom!

Na tejto planéte a v tomto stvorení totiž nemá stáleho trvania nič, čo sa neopiera o princípy Desatora a o podstatu Kristovho učenia, čiže o Vôľu Božiu! Ak teda obyčajní ľudia, tvoriaci základ každej spoločnosti, ako i určitá elita, ktorá vzíde z ich radov, čiže súčasní politici, ak títo všetci nebudú sami osobne vnútorne pevne stáť na týchto princípoch, žiť nimi a aktívne ich uplatňovať pri všetkom, čo robia, k nijakej významnej a zásadnej zmene ľudskej spoločnosti k lepšiemu nebude môcť nikdy dôjsť.

Bez tohto nevyhnutného základu budeme vždy kráčať od jednej krízy k druhej a nakoniec až k celkovému zrúteniu a pádu tejto civilizácie, pretože inej cesty, ako cesty v súlade s Božou Vôľou vo stvorení niet! Ani pre jednotlivca, ani pre celú ľudskú spoločnosť!

Áno, môžeme ísť aj vlastnými cestami, avšak nikdy nie trvalo, ale vždy iba určitý čas. Lebo ako sa vraví: „Všetko do času, Pán naveky!“. V praxi to znamená, že dlhodobú trvácnosť môže mať iba to, čo sa opiera o Božiu Vôľu! Všetko ostatné bude vždy trvať iba dočasu! Na tom nič nezmení ani vzdelanosť, ani peniaze, ani moc, ani prosperujúca ekonomika, ani vojenská sila, ani nič iného! Veľkou a nezodpovedanou otázkou zostáva, ako je vôbec možné, že to ľudia ešte doteraz nepochopili?

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

V

milca :: jojo to jsou ti lidi.. plnou hubu řečí ale aby přiložil ruku k dílu to ne.. jo ty vy si za to sami můžete že?? a bla bla bla.... mluvit umí každý... mluvit navíc bludy není kumšt ani dárek shůry.. ale .. a vůbec co se tady čertím..

smilan :: kdyby tě ty záplavy potkaly,i jinak by jsi mluvil

Prečo došlo k záplavám?


Pri jednej rozhlasovej diskusii o problematike počasia a extrémnych klimatických javov položili istému meteorológovi otázku, či príde raz čas, kedy budú môcť ľudia ovládať počasie. Odpoveď bola až príliš jednoznačná: Nepríde nikdy! Onen meteorológ to zdôvodnil tým, že celkový ráz počasia na našej planéte ovplyvňuje hlavne Slnko. No a všetka energia, ktorú dokážu ľudia svojim úsilím vytvoriť je v porovnaní s energiou Slnka doslova zanedbateľnou. Z toho vyplýva, že aj napriek tej najmodernejšej technike a tomu najväčšiemu vedeckému pokroku budú na našej zemeguli vždy reálne existovať sily, ktoré ľudstvo presahujú a ktoré zostanú ľudstvom neovládateľné.

Áno, v kontexte veľkého vesmírneho diania je naša planéta i so všetkými jej obyvateľmi iba bezvýznamným zrnkom prachu. No a veľké vesmírne dianie ako celok i jeho najnepatrnejšie jednotlivosti – všetko toto je riadené určitými, pevne stanovenými Zákonitosťami, na základe ktorých vznikol i život a na základe ktorých celé univerzum funguje.

Ak niekto tvrdí, že život vznikol náhodne mýli sa, pretože aj tie takzvané náhody sa museli vyvíjať a prebiehať práve v rámci spomínaných, pevne stanovených Zákonitostí, ktorým podlieha všetka hmota i všetko dianie vo vesmíre. A tieto pevné, neotrasiteľné, nemenné a inteligentné Zákonitosti vložil do chodu univerza jeho veľký Konštruktér a Programátor – jeho Tvorca.

V hlbokom uvedomení si tohto širokého kontextu celkového vesmírneho diania a nepatrného miesta ľudského druhu v ňom by mal v každom z nás vzniknúť určitý druh pokory, prameniaci z poznania našej malosti a nepatrnosti.

Žiaľ, vo všeobecnosti však ľudia nie sú vôbec pokorní a nechcú si uvedomiť svoju zraniteľnosť a nepatrnosť v porovnaní s nesmiernymi silami vesmíru, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.

Paradoxne práve naopak! Sú pyšní, domýšľaví a cítia sa byť pánmi. Podľa toho aj jednajú. Medzi sebou navzájom i vo vzťahu k svojej planéte. Nestarajú sa a nikdy sa nestarali o Zákonitosti, ktorým bezvýhradne podlieha všetko dianie vo vesmíre a teda i oni samotní. Vytvorili si svoje vlastné, ľudské zákony, na základe ktorých si navzájom spôsobujú mnohoraké strádania, bolesť a utrpenie. Doslova systematicky ničia a potierajú nie len seba samých, ale i všetko ostatné na našej planéte. V konečnom dôsledku je ľuďmi, v ich odtrhnutosti od veľkých Zákonitostí univerza, hnané všetko do záhuby.

Končí však už pýcha i domýšľavé a bezuzdné šafárenie ľudského druhu na planéte Zem! Končí stáročné ignorovanie veľkých Zákonov Tvorcu univerza, ktoré sa ľudia nikdy nesnažili objektívne poznať a prispôsobiť im svoj život. Riadiac sa len a len svojimi vlastnými, obmedzenými zákonmi, urobili z tejto nádhernej planéty len chliev plný nečistoty, domýšľavo sa cítiac pánmi Zeme, hoci v skutočnosti sú na nej iba hosťami.

Dosť už bolo tohto všetkého! Dosť už bolo i všetkých upozornení o nevyhnutnej zmene myslenia a jednania ľudí! Upozornení o takzvanom konci sveta, či o veľkej celosvetovej kataklizme, ktorá musí prísť, ak k spomínanej, pozitívnej zmene v myslení a jednaní ľudstva nedôjde.

Zaiste, že mnohé z týchto výstrah o konečnom zúčtovaní bolo neraz prednášaných so zlými, nečistými, nečestnými a rôznymi bočnými, zištnými úmyslami. To je fakt! Veď čo by takzvaní „šikovní“ ľudia nevyužili vo svoj osobný prospech.

Avšak stále, počas celej dlhej histórie našej civilizácie tu vždy boli ľudia, ktorí na tieto závažné skutočnosti upozorňovali s čistými a nezištnými úmyslami. Upozorňovali, vystríhali a varovali! Nič však nepomohlo a nepomáha! Všetko je iba na posmech! Preto prichádzajú veľké dni odplaty! „Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Tak znejú slová skutočného Majiteľa Zeme, ktorého Zákony boli ľuďmi po tisícročia iba pošliapavané.

Ako už bolo na začiatku povedané, pozemský človek bol, bude a vždy aj zostane nepatrným a bezbranným voči mocnému prírodnému dianiu. No a práve toto prírodné dianie tento krát nahradí a vystrieda ono trpezlivé, stáročné upozorňovanie na nevyhnutnosť zmeny v myslení a jednaní ľudí.

K ľuďom, ktorí boli vždy hluchí voči všetkým výstrahám a upozorneniam prehovorí teda teraz prírodné dianie! A už to začína! Na jednej strane prírodné katastrofy, nasledujúce jedna za druhou a na druhej strane zvýšený tlak Svetla, vynucujúci zmenu myslenia. Kto vo svojom kŕčovitom upnutí sa na starý a navyknutý spôsob myslenia nebude chcieť myslieť po novom, toho psychika začne pod zvýšeným tlakom Svetla nevyhnutne kolabovať a zlyhávať. I súčasní vedci napríklad predpovedajú, že práve depresia sa stane chorobou tretieho tisícročia.

Už to teda nebudú iba slová, ktorým sa doteraz ľudstvo vždy iba vysmialo! Už nasledujú činy! Nasleduje drsná reč prírodného diania a zvýšeného tlaku Svetla! Aj jedným aj druhým má byť poukázané na nesprávnosť doterajšieho a na nevyhnutnosť zmeny k lepšiemu. Zmeny v zmysle poznávania a podriadenia sa veľkým Zákonom univerza! Buď to ľudstvo dokáže, alebo bude zlomené! Zlomené zvonka i zvnútra! Zvonka prírodným dianím a zvnútra kolapsom vlastnej psychiky, ktorej vnútorné pochody sa nezachvievali v zmysle veľkých Zákonitostí univerza.

„Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Nasleduje bolestné prežívanie, keď sme to nechceli inak! Kto si však ani prostredníctvom nadchádzajúceho, ťažkého prežívania, či už svojho vlastného, alebo druhých ľudí nebude schopný uvedomiť nevyhnutnosť osobnej, vnútornej zmeny, ten bude zlomený definitívne!

Nie, netreba sa prieť o pravdivosť týchto slov. Treba iba bdelo pozorovať a prežívať, čo nám blízka budúcnosť prinesie. Nadchádzajúce svetové dianie sa totiž ku nám všetkým prihovorí až príliš jasnou rečou.

A až ľudstvo bude biť jedna rana za druhou, majme pri tom na pamäti, že všetko, čo sa bude diať, nebude žiadna náhoda, ako by si to mnohí vo svojej povrchnosti, nevedomosti a zľahčovaní radi vysvetlili. Práve naopak! Všetko nastávajúce dianie prebehne v rámci Zákonitostí univerza, ktoré ľudia nechceli nikdy poznať a prostredníctvom ktorých si nakoniec Vyššia Moc predsa plne uplatní svoje legitímne práva i na tejto vzpurnej a odbojnej malej planéte.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

Johana :: no spíše bych řekl aspoň poslední dobou že tomu je naopak.. jsou případy kdy tomu tak není..

Vratké piliere kresťanstva!


Čo iné, ako práve Desatoro prikázaní možno považovať za základné piliere kresťanskej viery? Akou pevnou však môže byť mohutná stavba kresťanstva, ak sa základné piliere, na ktorých stojí a o ktoré sa opiera povážlivo kývajú, rúcajú a doslova rozsýpajú? Neveríte? Len sa teda v tejto súvislosti bližšie pozrime na dodržiavanie druhého prikázania, ktoré znie: „Nevezmeš meno svojho Pána nadarmo!“

Pojem Boh je jedným z najvyšších a najsvätejších pojmov vo stvorení! Je to najposvätnejšie slovo, ktoré má byť vyslovované iba v stave najväčšej citovej vrúcnosti, akej je človek schopný a to či už vo chvíľach bolesti, alebo radosti. Každé jeho bezmyšlienkovité a povrchné vyslovenie je jeho strhnutím, zneuctením a znížením!

Žiaľ, v súčasnosti to došlo až tak ďaleko, že toto vznešené slovo sa stalo iba obyčajným zvratom v každodennej hovorovej reči. Slovným zvratom, vyslovovaným ľahkomyseľne a aj niekoľko desiatok krát za deň a to i ľuďmi, ktorí sami seba považujú za kresťanov.

Avšak práve v tomto prípade by malo dvojnásobne platiť ono známe, že menej je niekedy viac. Ľudia vo všeobecnosti a dokonca ani horliví kresťania nie sú si žiaľ vôbec vedomí toho, ako ťažko sa každodenne previňujú voči Stvoriteľovi práve prestupovaním druhého prikázania, požadujúceho nevyhnutnosť preukazovania úcty voči jeho menu.

Pre porovnanie si uveďme príklad z dávnej histórie židovského národa, v ktorom bola úcta k tomuto najposvätnejšiemu pojmu na oveľa vyššej úrovni, ako je tomu dnes. Pojem, vyjadrujúci meno Najvyššieho si židia z posvätnej úcty k nemu nedovolili v jeho skutočnom znení ani len napísať. Písali ho tak, že vynechávali samohlásky.

Toto meno smelo byť vyslovené najvyšším veľkňazom iba raz v roku a to v deň najvýznamnejšieho sviatku. V tej chvíli sa takmer celý národ, zhromaždený v chráme a v jeho nádvoriach vrhol na kolená.

Dnes je to už však žiaľ, iba prázdny slovný zvrat, pričom však mnohých kresťanov nemožno obviniť z nejakých zlých úmyslov. Väčšina z nich tak jedná iba z nevedomosti, povrchnosti a z osobnej, nedostatočnej hĺbky pochopenia významu a vážnosti druhého prikázania. Neznalosť zákona však neospravedlňuje! Ako v pozemskom zákonodarstve, tak i v prípade Desatora, ktoré by mal predsa každý kresťan poznať, chápať a dodržiavať!

Avšak práve preto, že u mnohých ľudí dochádza k porušovaniu druhého prikázania naozaj bez zlého chcenia, práve preto je potrebné ich na to upozorniť a stále upozorňovať, aby si už konečne začali na to dávať väčší pozor a aby si na svoju dušu prestali nakladať stále nové a nové bremená ťažkej viny.

Celá vec je naozaj veľmi vážna a nemožno ju zľahčovať! Veď ak si uvedomíme, že jednotlivé prikázania Desatora sú usporiadané v poradí podľa dôležitosti, je prikázanie o nevyhnutnosti prejavovania úcty k menu Najvyššieho druhým v poradí. A určite nie náhodou!

Skúsme sa teraz zamyslieť nad nasledovným príbehom: Na okraji dediny žil jeden figliar, ktorý si stále robil z ľudí iba žarty. Raz v noci začal len tak zo zábavy kričať: „Horí! Horí“ Na jeho krik sa zbehla celá dedina s úmyslom pomôcť mu v jeho nešťastí. On sa však na tom iba zabával.

No a považujúc to za naozaj dobrý vtip, urobil to po nejakom čase ešte raz. Opäť sa zhŕklo dosť ľudí, ktorí pribehli bez premýšľania a s ochotou pomôcť. Nebolo ich už tak veľa, ako pred tým, avšak všetci vyšli opäť iba na posmech.

Ako áno, ako nie, jedného dňa sa nášmu figliarovi naozaj chytil horieť dom. Najskôr sa požiar snažil uhasiť sám, ale keď videl, že je to nad jeho sily, začal zúfalo volať: „Horí! Horí!“

A už asi všetci tušíme, ako to dopadlo. Nikto mu neprišiel na pomoc a jeho dom i všetko čo bolo v ňom zhorelo.

O čom nám hovorí tento krátky príbeh? No predsa o tom, že keď nesprávnym a falošným spôsobom zneužívame nejaký pojem, nejaké slovo, musí nám to skôr, alebo neskôr zákonite privodiť škodu.

Ak teda zneužívame a v neuveriteľnej povrchnosti takmer každý deň niekoľko desiatok krát bezmyšlienkovite vyslovujeme jeden z absolútne najvyšších pojmov, aké vôbec jestvujú – posvätný pojem Boh, takáto ľahkomyseľnosť musí mať pre nás priam katastrofálne dôsledky. Sami sa tým totiž odrezávame od nesmiernej pomoci, podpory a posily, ktorej by sa nám muselo dostať vždy vtedy, keby sme vyslovili toto slovo s patričnou úctou, vážnosťou. To znamená veľmi uvážlivo, čiže iba vo chvíľach, keď sa je v hlbokej úcte k tomuto pojmu schopná plne zachvievať celá naša duša i všetko naše cítenie. Nech už sú to chvíle radosti a vďačnosti, alebo bolesti a prosby o pomoc.

Stráňme sa teda od tejto chvíle akéhokoľvek povrchného zneužívania toho najvyššieho a najsvätejšieho pojmu, aký vôbec jestvuje! Veď už celé stáročia a jedine ku nášmu duchovnému prospechu sa nás na to snaží upozorniť druhé prikázanie. V žiadnom prípade to nezľahčujme! Lebo napokon to, čo nám mohlo a malo priniesť nesmierny úžitok, pomoc a ochranu, práve to nám pri našej povrchnosti a bezmyšlienkovitosti prinesie nakoniec nesmiernu škodu. A je jedno, či sme kresťania, alebo ateisti! Ani ateistov totiž, presne tak, ako je tomu v pozemskom zákonodárstve, ich neznalosť Zákonov Božích v žiadnom prípade neospravedlňuje!

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

Dabilor :: no teda ,vidíš tak to mě nenapadlo,ale jsou takové případy

Johana :: co ty víš??? znáš to tichá voda břehy mele a nejhorší jsou právě takoví.. mele nesmysly o bohu a pak zneužívá chlapce..

Dabilor :: ale snad má nějaké temno jak od Jiráska,nevidí neodepíše,jen kopčí ty blbosti tak o ženských kdyby se aspoň s chlapama bavil,nebo hergot aspoň o vaření,asi je pro život všestraně nepoužitelnej

ha.... pacahtel dorazil..

Zničenie pyšnej ľudskej sebadôvery!


Čomu verí súčasný človek? Hlavne sebe samému, svojim schopnostiam, možnostiam a svojmu rozumu. Je doslova pyšný na to, čo dosiahol vo vede, v technike, v medecíne, vo vzdelaní a v mnohých iných odboroch ľudskej činnosti. Človek jednoducho uveril sám sebe a v seba samého. Sám zo seba si urobil akýsi kult osobnosti a svoje vlastné, ľudské názory považuje za jediné kritérium všetkých vecí. Poznanie Stvoriteľa a jeho Vôle nemá pre neho v reálnom a praktickom živote absolútne nijaký význam.

Všetko, čo súvisí so Stvoriteľom a jeho Vôľou bolo preto, ako niečo nepraktické, odsunuté mimo každodenný život. Stal sa z toho iba určitý druh náboženského folklóru, ktorý sa prejavuje účasťou na pravidelných nedeľných pobožnostiach. Tým je to v podstate aj vybavené a s pocitom určitého splnenia si povinnosti sa potom všetci tí, ktorí sami seba považujú za veriacich, ponoria opäť do reálneho, každodenného a praktického života, na ktorý nemá Vôľa Stvoriteľa absolútne nijaký dosah ani dopad.

Takto jedná väčšina tých, pre ktorých má ešte pojem Boh nejaký význam. Avšak v skutočnosti, v reálnom živote sú úplne rovnakými materialistami a riadia sa úplne rovnakými zásadami, ako tí, pre ktorých pojem Boh neznamená vôbec nič.

Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že ľudia v skutočnosti vôbec neveria v Stvoriteľa a v nevyhnutnosť rešpektovania jeho Vôle, ktorú by mali spoznávať a postupne jej prispôsobovať svoj vlastný, osobný život a zároveň i všetko dianie v celej spoločnosti.

Ako však už bolo viackrát povedané, ľudia veria iba sami sebe, svojmu vlastnému rozumu a svojim vlastným schopnostiam. Tvrdošijne presadzujú iba svoju vlastnú vôľu. Nič na tom nedokáže zmeniť ani skutočnosť, že ich diela kráčajú od jedného kolapsu k druhému a vykazujú neuveriteľne mnoho chýb a nedostatkov, že sú doslova presiaknuté zlom, nemorálnosťou a skazenosťou.

Áno, táto takzvaná civilizácia kráča evidentne od jednej krízy k druhej a svetovými ekonómami je to považované za úplne normálny, prirodzený vývoj. Vo svojej pýche a rozumovej domýšľavosti nechcú vidieť v tomto permanentnom a pravidelnom zlyhávaní zásadnú chybu systému. Ľudia si jednoducho nechcú priznať nevyvrátiteľnú realitu permanentného zlyhávania všetkého, čo je postavené na ich vlastnom rozume, na ich chcení a na ich vôli.

Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! V tejto jedinej vete spočíva konsolidácia pomerov na našej planéte, čo v praxi znamená, že Vôľa Stvoriteľa by mala byť vedome zohľadňovaná v každom odbore ľudskej činnosti.

Žiaľ, ako však budeme 20. ročným mladíkom, plným viery vo vlastné sily, schopnosti a vo vlastnú šikovnosť márne hovoriť, aby nejazdili rýchlo na motorkách, asi rovnako márne odznievajú v dnešnej dobe takzvaných úspechov modernej civilizácie slová o nevyhnutnosti rešpektovania Vôle Stvoriteľa a to vo všetkých odboroch ľudskej činnosti.

Ale žiaľ, tak ako mnohí z mladíkov, ktorí neuposlúchnu dobre mienenú radu plne pochopia jej význam až vtedy, keď budú, a to v tom lepšom prípade, ležať polámaní v nemocnici, pravdepodobne presne rovnako pochopí toto ľudstvo nevyhnutnosť dodržiavania Vôle Božej až vtedy, keď ho pyšná viera vo vlastné, neobmedzené možnosti doženie až k totálnemu zrúteniu celej tejto takzvanej civilizácie.

A až naozaj dôjde k najhoršiemu, ako je to mimochodom predpovedané v spise s názvom Apokalypsa a ľudské možnosti, ľudská vzdelanosť a ľudské schopnosti nám všetkým až príliš očividne ukážu svoju nedostatočnosť, potom sa v hrôze, v zúfalstve, v biede, v hlade, v zime a v chorobách vyprofilujú na tejto planéte dva druhy ľudí.

Jedni, ktorí upadnú do beznádeje a absolútnej bezvýchodiskovosti a druhí, ktorí v prežívaní všeobecného zúfalstva a nekonečnej ľudskej tragédie nakoniec predsa len nájdu... dôveru v Boha! Dôveru v Boha a v životnú nevyhnutnosť rešpektovania jeho Vôle, pretože im potom, v konečnom dôsledku už naozaj nezostane nič iného, o čo by sa mohli oprieť.

Áno, ľudia odmietli Boha v domnienke, že sami predsa vedia všetko lepšie. Stvoriteľovi však stačí iba trpezlivo počkať, až sa nakoniec celkom zákonite zrúti pyšné dielo ľudí, ktorí sa rozhodli spoliehať iba sami na seba. No a potom, v hrôze, chorobe, zmätku, biede a utrpení začnú ľudia opäť hľadať Stvoriteľa a jeho Vôľu, ktorá pre nich pred tým, keď sa im darilo, nemala absolútne nijakú hodnotu. Vôľu Stvoriteľa, o ktorej ešte teraz, v relatívne plnej sile, nechce nikto s vážnosťou a s reálnym dosahom na zmenu vlastného života nič počuť.

Vari chceme, aby k niečomu takémuto skutočne došlo? Chceme to naozaj dotiahnuť až takto ďaleko? Určite nie! Zabrániť tomu však môžeme jedine hľadaním skutočnej dôvery v Stvoriteľa, prejavujúcej sa snahou o poznanie jeho Vôle, ktorej sa budeme snažiť prispôsobiť svoj život. Nie iba povrchne, ako doposiaľ, v nedeľnom zmysle, ale v skutočnosti, čiže v našom cítení a myslení.

Ak sa totiž v súčasnosti nájde dostatočný počet takýchto ľudí, môže to v mnohom zvrátiť a obmedziť katastrofálne dianie, ku ktorému by inak muselo dôjsť v plnej a neobmedzenej miere.

Ak sa však dostatočný počet takýchto ľudí nenájde, mali by sme už dnes vedieť, že vo chvíľach hrôzy sa stane práve dôvera v Boha tým jediným, čo nás podrží a ukáže nám východiská zo situácií, ktoré sa na prvý pohľad budú zdať beznádejné a neriešiteľné. Keď totiž pyšné ľudské dielo stroskotá, pravá dôvera v Boha sa stane tým jediným, na čom sa bude môcť dať stavať a na čom sa malo stavať už dávno.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/