Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty, společenský magazín.
Diskuze Diskusia o hlbších pravdách na FiftyFifty.cz. Články, recenze, povídky, stále nové soutěže, hry, horoskopy na týden atd.
Magazín pro ženy i muže > Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty
Share

Diskusia o hlbších pravdách


Vkládat příspěvky do diskuze mohou jen přihlášení uživatelé

image/svg+xml smilan :: 14.06.2010 10:38:10

V

image/svg+xml Dabilor :: 08.06.2010 12:30:43

milca :: jojo to jsou ti lidi.. plnou hubu řečí ale aby přiložil ruku k dílu to ne.. jo ty vy si za to sami můžete že?? a bla bla bla.... mluvit umí každý... mluvit navíc bludy není kumšt ani dárek shůry.. ale .. a vůbec co se tady čertím..

image/svg+xml milca :: 07.06.2010 19:35:54

smilan :: kdyby tě ty záplavy potkaly,i jinak by jsi mluvil

image/svg+xml smilan :: 31.05.2010 16:36:47

Prečo došlo k záplavám?


Pri jednej rozhlasovej diskusii o problematike počasia a extrémnych klimatických javov položili istému meteorológovi otázku, či príde raz čas, kedy budú môcť ľudia ovládať počasie. Odpoveď bola až príliš jednoznačná: Nepríde nikdy! Onen meteorológ to zdôvodnil tým, že celkový ráz počasia na našej planéte ovplyvňuje hlavne Slnko. No a všetka energia, ktorú dokážu ľudia svojim úsilím vytvoriť je v porovnaní s energiou Slnka doslova zanedbateľnou. Z toho vyplýva, že aj napriek tej najmodernejšej technike a tomu najväčšiemu vedeckému pokroku budú na našej zemeguli vždy reálne existovať sily, ktoré ľudstvo presahujú a ktoré zostanú ľudstvom neovládateľné.

Áno, v kontexte veľkého vesmírneho diania je naša planéta i so všetkými jej obyvateľmi iba bezvýznamným zrnkom prachu. No a veľké vesmírne dianie ako celok i jeho najnepatrnejšie jednotlivosti – všetko toto je riadené určitými, pevne stanovenými Zákonitosťami, na základe ktorých vznikol i život a na základe ktorých celé univerzum funguje.

Ak niekto tvrdí, že život vznikol náhodne mýli sa, pretože aj tie takzvané náhody sa museli vyvíjať a prebiehať práve v rámci spomínaných, pevne stanovených Zákonitostí, ktorým podlieha všetka hmota i všetko dianie vo vesmíre. A tieto pevné, neotrasiteľné, nemenné a inteligentné Zákonitosti vložil do chodu univerza jeho veľký Konštruktér a Programátor – jeho Tvorca.

V hlbokom uvedomení si tohto širokého kontextu celkového vesmírneho diania a nepatrného miesta ľudského druhu v ňom by mal v každom z nás vzniknúť určitý druh pokory, prameniaci z poznania našej malosti a nepatrnosti.

Žiaľ, vo všeobecnosti však ľudia nie sú vôbec pokorní a nechcú si uvedomiť svoju zraniteľnosť a nepatrnosť v porovnaní s nesmiernymi silami vesmíru, ktorého sú neoddeliteľnou súčasťou.

Paradoxne práve naopak! Sú pyšní, domýšľaví a cítia sa byť pánmi. Podľa toho aj jednajú. Medzi sebou navzájom i vo vzťahu k svojej planéte. Nestarajú sa a nikdy sa nestarali o Zákonitosti, ktorým bezvýhradne podlieha všetko dianie vo vesmíre a teda i oni samotní. Vytvorili si svoje vlastné, ľudské zákony, na základe ktorých si navzájom spôsobujú mnohoraké strádania, bolesť a utrpenie. Doslova systematicky ničia a potierajú nie len seba samých, ale i všetko ostatné na našej planéte. V konečnom dôsledku je ľuďmi, v ich odtrhnutosti od veľkých Zákonitostí univerza, hnané všetko do záhuby.

Končí však už pýcha i domýšľavé a bezuzdné šafárenie ľudského druhu na planéte Zem! Končí stáročné ignorovanie veľkých Zákonov Tvorcu univerza, ktoré sa ľudia nikdy nesnažili objektívne poznať a prispôsobiť im svoj život. Riadiac sa len a len svojimi vlastnými, obmedzenými zákonmi, urobili z tejto nádhernej planéty len chliev plný nečistoty, domýšľavo sa cítiac pánmi Zeme, hoci v skutočnosti sú na nej iba hosťami.

Dosť už bolo tohto všetkého! Dosť už bolo i všetkých upozornení o nevyhnutnej zmene myslenia a jednania ľudí! Upozornení o takzvanom konci sveta, či o veľkej celosvetovej kataklizme, ktorá musí prísť, ak k spomínanej, pozitívnej zmene v myslení a jednaní ľudstva nedôjde.

Zaiste, že mnohé z týchto výstrah o konečnom zúčtovaní bolo neraz prednášaných so zlými, nečistými, nečestnými a rôznymi bočnými, zištnými úmyslami. To je fakt! Veď čo by takzvaní „šikovní“ ľudia nevyužili vo svoj osobný prospech.

Avšak stále, počas celej dlhej histórie našej civilizácie tu vždy boli ľudia, ktorí na tieto závažné skutočnosti upozorňovali s čistými a nezištnými úmyslami. Upozorňovali, vystríhali a varovali! Nič však nepomohlo a nepomáha! Všetko je iba na posmech! Preto prichádzajú veľké dni odplaty! „Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Tak znejú slová skutočného Majiteľa Zeme, ktorého Zákony boli ľuďmi po tisícročia iba pošliapavané.

Ako už bolo na začiatku povedané, pozemský človek bol, bude a vždy aj zostane nepatrným a bezbranným voči mocnému prírodnému dianiu. No a práve toto prírodné dianie tento krát nahradí a vystrieda ono trpezlivé, stáročné upozorňovanie na nevyhnutnosť zmeny v myslení a jednaní ľudí.

K ľuďom, ktorí boli vždy hluchí voči všetkým výstrahám a upozorneniam prehovorí teda teraz prírodné dianie! A už to začína! Na jednej strane prírodné katastrofy, nasledujúce jedna za druhou a na druhej strane zvýšený tlak Svetla, vynucujúci zmenu myslenia. Kto vo svojom kŕčovitom upnutí sa na starý a navyknutý spôsob myslenia nebude chcieť myslieť po novom, toho psychika začne pod zvýšeným tlakom Svetla nevyhnutne kolabovať a zlyhávať. I súčasní vedci napríklad predpovedajú, že práve depresia sa stane chorobou tretieho tisícročia.

Už to teda nebudú iba slová, ktorým sa doteraz ľudstvo vždy iba vysmialo! Už nasledujú činy! Nasleduje drsná reč prírodného diania a zvýšeného tlaku Svetla! Aj jedným aj druhým má byť poukázané na nesprávnosť doterajšieho a na nevyhnutnosť zmeny k lepšiemu. Zmeny v zmysle poznávania a podriadenia sa veľkým Zákonom univerza! Buď to ľudstvo dokáže, alebo bude zlomené! Zlomené zvonka i zvnútra! Zvonka prírodným dianím a zvnútra kolapsom vlastnej psychiky, ktorej vnútorné pochody sa nezachvievali v zmysle veľkých Zákonitostí univerza.

„Moja je pomsta! Ja odplatím!“ Nasleduje bolestné prežívanie, keď sme to nechceli inak! Kto si však ani prostredníctvom nadchádzajúceho, ťažkého prežívania, či už svojho vlastného, alebo druhých ľudí nebude schopný uvedomiť nevyhnutnosť osobnej, vnútornej zmeny, ten bude zlomený definitívne!

Nie, netreba sa prieť o pravdivosť týchto slov. Treba iba bdelo pozorovať a prežívať, čo nám blízka budúcnosť prinesie. Nadchádzajúce svetové dianie sa totiž ku nám všetkým prihovorí až príliš jasnou rečou.

A až ľudstvo bude biť jedna rana za druhou, majme pri tom na pamäti, že všetko, čo sa bude diať, nebude žiadna náhoda, ako by si to mnohí vo svojej povrchnosti, nevedomosti a zľahčovaní radi vysvetlili. Práve naopak! Všetko nastávajúce dianie prebehne v rámci Zákonitostí univerza, ktoré ľudia nechceli nikdy poznať a prostredníctvom ktorých si nakoniec Vyššia Moc predsa plne uplatní svoje legitímne práva i na tejto vzpurnej a odbojnej malej planéte.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

image/svg+xml Dabilor :: 27.05.2010 16:52:54

Johana :: no spíše bych řekl aspoň poslední dobou že tomu je naopak.. jsou případy kdy tomu tak není..

image/svg+xml smilan :: 23.05.2010 19:43:45

Vratké piliere kresťanstva!


Čo iné, ako práve Desatoro prikázaní možno považovať za základné piliere kresťanskej viery? Akou pevnou však môže byť mohutná stavba kresťanstva, ak sa základné piliere, na ktorých stojí a o ktoré sa opiera povážlivo kývajú, rúcajú a doslova rozsýpajú? Neveríte? Len sa teda v tejto súvislosti bližšie pozrime na dodržiavanie druhého prikázania, ktoré znie: „Nevezmeš meno svojho Pána nadarmo!“

Pojem Boh je jedným z najvyšších a najsvätejších pojmov vo stvorení! Je to najposvätnejšie slovo, ktoré má byť vyslovované iba v stave najväčšej citovej vrúcnosti, akej je človek schopný a to či už vo chvíľach bolesti, alebo radosti. Každé jeho bezmyšlienkovité a povrchné vyslovenie je jeho strhnutím, zneuctením a znížením!

Žiaľ, v súčasnosti to došlo až tak ďaleko, že toto vznešené slovo sa stalo iba obyčajným zvratom v každodennej hovorovej reči. Slovným zvratom, vyslovovaným ľahkomyseľne a aj niekoľko desiatok krát za deň a to i ľuďmi, ktorí sami seba považujú za kresťanov.

Avšak práve v tomto prípade by malo dvojnásobne platiť ono známe, že menej je niekedy viac. Ľudia vo všeobecnosti a dokonca ani horliví kresťania nie sú si žiaľ vôbec vedomí toho, ako ťažko sa každodenne previňujú voči Stvoriteľovi práve prestupovaním druhého prikázania, požadujúceho nevyhnutnosť preukazovania úcty voči jeho menu.

Pre porovnanie si uveďme príklad z dávnej histórie židovského národa, v ktorom bola úcta k tomuto najposvätnejšiemu pojmu na oveľa vyššej úrovni, ako je tomu dnes. Pojem, vyjadrujúci meno Najvyššieho si židia z posvätnej úcty k nemu nedovolili v jeho skutočnom znení ani len napísať. Písali ho tak, že vynechávali samohlásky.

Toto meno smelo byť vyslovené najvyšším veľkňazom iba raz v roku a to v deň najvýznamnejšieho sviatku. V tej chvíli sa takmer celý národ, zhromaždený v chráme a v jeho nádvoriach vrhol na kolená.

Dnes je to už však žiaľ, iba prázdny slovný zvrat, pričom však mnohých kresťanov nemožno obviniť z nejakých zlých úmyslov. Väčšina z nich tak jedná iba z nevedomosti, povrchnosti a z osobnej, nedostatočnej hĺbky pochopenia významu a vážnosti druhého prikázania. Neznalosť zákona však neospravedlňuje! Ako v pozemskom zákonodarstve, tak i v prípade Desatora, ktoré by mal predsa každý kresťan poznať, chápať a dodržiavať!

Avšak práve preto, že u mnohých ľudí dochádza k porušovaniu druhého prikázania naozaj bez zlého chcenia, práve preto je potrebné ich na to upozorniť a stále upozorňovať, aby si už konečne začali na to dávať väčší pozor a aby si na svoju dušu prestali nakladať stále nové a nové bremená ťažkej viny.

Celá vec je naozaj veľmi vážna a nemožno ju zľahčovať! Veď ak si uvedomíme, že jednotlivé prikázania Desatora sú usporiadané v poradí podľa dôležitosti, je prikázanie o nevyhnutnosti prejavovania úcty k menu Najvyššieho druhým v poradí. A určite nie náhodou!

Skúsme sa teraz zamyslieť nad nasledovným príbehom: Na okraji dediny žil jeden figliar, ktorý si stále robil z ľudí iba žarty. Raz v noci začal len tak zo zábavy kričať: „Horí! Horí“ Na jeho krik sa zbehla celá dedina s úmyslom pomôcť mu v jeho nešťastí. On sa však na tom iba zabával.

No a považujúc to za naozaj dobrý vtip, urobil to po nejakom čase ešte raz. Opäť sa zhŕklo dosť ľudí, ktorí pribehli bez premýšľania a s ochotou pomôcť. Nebolo ich už tak veľa, ako pred tým, avšak všetci vyšli opäť iba na posmech.

Ako áno, ako nie, jedného dňa sa nášmu figliarovi naozaj chytil horieť dom. Najskôr sa požiar snažil uhasiť sám, ale keď videl, že je to nad jeho sily, začal zúfalo volať: „Horí! Horí!“

A už asi všetci tušíme, ako to dopadlo. Nikto mu neprišiel na pomoc a jeho dom i všetko čo bolo v ňom zhorelo.

O čom nám hovorí tento krátky príbeh? No predsa o tom, že keď nesprávnym a falošným spôsobom zneužívame nejaký pojem, nejaké slovo, musí nám to skôr, alebo neskôr zákonite privodiť škodu.

Ak teda zneužívame a v neuveriteľnej povrchnosti takmer každý deň niekoľko desiatok krát bezmyšlienkovite vyslovujeme jeden z absolútne najvyšších pojmov, aké vôbec jestvujú – posvätný pojem Boh, takáto ľahkomyseľnosť musí mať pre nás priam katastrofálne dôsledky. Sami sa tým totiž odrezávame od nesmiernej pomoci, podpory a posily, ktorej by sa nám muselo dostať vždy vtedy, keby sme vyslovili toto slovo s patričnou úctou, vážnosťou. To znamená veľmi uvážlivo, čiže iba vo chvíľach, keď sa je v hlbokej úcte k tomuto pojmu schopná plne zachvievať celá naša duša i všetko naše cítenie. Nech už sú to chvíle radosti a vďačnosti, alebo bolesti a prosby o pomoc.

Stráňme sa teda od tejto chvíle akéhokoľvek povrchného zneužívania toho najvyššieho a najsvätejšieho pojmu, aký vôbec jestvuje! Veď už celé stáročia a jedine ku nášmu duchovnému prospechu sa nás na to snaží upozorniť druhé prikázanie. V žiadnom prípade to nezľahčujme! Lebo napokon to, čo nám mohlo a malo priniesť nesmierny úžitok, pomoc a ochranu, práve to nám pri našej povrchnosti a bezmyšlienkovitosti prinesie nakoniec nesmiernu škodu. A je jedno, či sme kresťania, alebo ateisti! Ani ateistov totiž, presne tak, ako je tomu v pozemskom zákonodárstve, ich neznalosť Zákonov Božích v žiadnom prípade neospravedlňuje!

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
www.pre-slovensko.sk/

image/svg+xml Johana :: 21.05.2010 17:50:27

Dabilor :: no teda ,vidíš tak to mě nenapadlo,ale jsou takové případy

image/svg+xml Dabilor :: 20.05.2010 09:42:56

Johana :: co ty víš??? znáš to tichá voda břehy mele a nejhorší jsou právě takoví.. mele nesmysly o bohu a pak zneužívá chlapce..

image/svg+xml Johana :: 18.05.2010 13:12:21

Dabilor :: ale snad má nějaké temno jak od Jiráska,nevidí neodepíše,jen kopčí ty blbosti tak o ženských kdyby se aspoň s chlapama bavil,nebo hergot aspoň o vaření,asi je pro život všestraně nepoužitelnej

image/svg+xml Dabilor :: 18.05.2010 07:13:00

ha.... pacahtel dorazil..

image/svg+xml smilan :: 17.05.2010 18:46:06

Zničenie pyšnej ľudskej sebadôvery!


Čomu verí súčasný človek? Hlavne sebe samému, svojim schopnostiam, možnostiam a svojmu rozumu. Je doslova pyšný na to, čo dosiahol vo vede, v technike, v medecíne, vo vzdelaní a v mnohých iných odboroch ľudskej činnosti. Človek jednoducho uveril sám sebe a v seba samého. Sám zo seba si urobil akýsi kult osobnosti a svoje vlastné, ľudské názory považuje za jediné kritérium všetkých vecí. Poznanie Stvoriteľa a jeho Vôle nemá pre neho v reálnom a praktickom živote absolútne nijaký význam.

Všetko, čo súvisí so Stvoriteľom a jeho Vôľou bolo preto, ako niečo nepraktické, odsunuté mimo každodenný život. Stal sa z toho iba určitý druh náboženského folklóru, ktorý sa prejavuje účasťou na pravidelných nedeľných pobožnostiach. Tým je to v podstate aj vybavené a s pocitom určitého splnenia si povinnosti sa potom všetci tí, ktorí sami seba považujú za veriacich, ponoria opäť do reálneho, každodenného a praktického života, na ktorý nemá Vôľa Stvoriteľa absolútne nijaký dosah ani dopad.

Takto jedná väčšina tých, pre ktorých má ešte pojem Boh nejaký význam. Avšak v skutočnosti, v reálnom živote sú úplne rovnakými materialistami a riadia sa úplne rovnakými zásadami, ako tí, pre ktorých pojem Boh neznamená vôbec nič.

Vo všeobecnosti sa teda dá povedať, že ľudia v skutočnosti vôbec neveria v Stvoriteľa a v nevyhnutnosť rešpektovania jeho Vôle, ktorú by mali spoznávať a postupne jej prispôsobovať svoj vlastný, osobný život a zároveň i všetko dianie v celej spoločnosti.

Ako však už bolo viackrát povedané, ľudia veria iba sami sebe, svojmu vlastnému rozumu a svojim vlastným schopnostiam. Tvrdošijne presadzujú iba svoju vlastnú vôľu. Nič na tom nedokáže zmeniť ani skutočnosť, že ich diela kráčajú od jedného kolapsu k druhému a vykazujú neuveriteľne mnoho chýb a nedostatkov, že sú doslova presiaknuté zlom, nemorálnosťou a skazenosťou.

Áno, táto takzvaná civilizácia kráča evidentne od jednej krízy k druhej a svetovými ekonómami je to považované za úplne normálny, prirodzený vývoj. Vo svojej pýche a rozumovej domýšľavosti nechcú vidieť v tomto permanentnom a pravidelnom zlyhávaní zásadnú chybu systému. Ľudia si jednoducho nechcú priznať nevyvrátiteľnú realitu permanentného zlyhávania všetkého, čo je postavené na ich vlastnom rozume, na ich chcení a na ich vôli.

Buď Vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! V tejto jedinej vete spočíva konsolidácia pomerov na našej planéte, čo v praxi znamená, že Vôľa Stvoriteľa by mala byť vedome zohľadňovaná v každom odbore ľudskej činnosti.

Žiaľ, ako však budeme 20. ročným mladíkom, plným viery vo vlastné sily, schopnosti a vo vlastnú šikovnosť márne hovoriť, aby nejazdili rýchlo na motorkách, asi rovnako márne odznievajú v dnešnej dobe takzvaných úspechov modernej civilizácie slová o nevyhnutnosti rešpektovania Vôle Stvoriteľa a to vo všetkých odboroch ľudskej činnosti.

Ale žiaľ, tak ako mnohí z mladíkov, ktorí neuposlúchnu dobre mienenú radu plne pochopia jej význam až vtedy, keď budú, a to v tom lepšom prípade, ležať polámaní v nemocnici, pravdepodobne presne rovnako pochopí toto ľudstvo nevyhnutnosť dodržiavania Vôle Božej až vtedy, keď ho pyšná viera vo vlastné, neobmedzené možnosti doženie až k totálnemu zrúteniu celej tejto takzvanej civilizácie.

A až naozaj dôjde k najhoršiemu, ako je to mimochodom predpovedané v spise s názvom Apokalypsa a ľudské možnosti, ľudská vzdelanosť a ľudské schopnosti nám všetkým až príliš očividne ukážu svoju nedostatočnosť, potom sa v hrôze, v zúfalstve, v biede, v hlade, v zime a v chorobách vyprofilujú na tejto planéte dva druhy ľudí.

Jedni, ktorí upadnú do beznádeje a absolútnej bezvýchodiskovosti a druhí, ktorí v prežívaní všeobecného zúfalstva a nekonečnej ľudskej tragédie nakoniec predsa len nájdu... dôveru v Boha! Dôveru v Boha a v životnú nevyhnutnosť rešpektovania jeho Vôle, pretože im potom, v konečnom dôsledku už naozaj nezostane nič iného, o čo by sa mohli oprieť.

Áno, ľudia odmietli Boha v domnienke, že sami predsa vedia všetko lepšie. Stvoriteľovi však stačí iba trpezlivo počkať, až sa nakoniec celkom zákonite zrúti pyšné dielo ľudí, ktorí sa rozhodli spoliehať iba sami na seba. No a potom, v hrôze, chorobe, zmätku, biede a utrpení začnú ľudia opäť hľadať Stvoriteľa a jeho Vôľu, ktorá pre nich pred tým, keď sa im darilo, nemala absolútne nijakú hodnotu. Vôľu Stvoriteľa, o ktorej ešte teraz, v relatívne plnej sile, nechce nikto s vážnosťou a s reálnym dosahom na zmenu vlastného života nič počuť.

Vari chceme, aby k niečomu takémuto skutočne došlo? Chceme to naozaj dotiahnuť až takto ďaleko? Určite nie! Zabrániť tomu však môžeme jedine hľadaním skutočnej dôvery v Stvoriteľa, prejavujúcej sa snahou o poznanie jeho Vôle, ktorej sa budeme snažiť prispôsobiť svoj život. Nie iba povrchne, ako doposiaľ, v nedeľnom zmysle, ale v skutočnosti, čiže v našom cítení a myslení.

Ak sa totiž v súčasnosti nájde dostatočný počet takýchto ľudí, môže to v mnohom zvrátiť a obmedziť katastrofálne dianie, ku ktorému by inak muselo dôjsť v plnej a neobmedzenej miere.

Ak sa však dostatočný počet takýchto ľudí nenájde, mali by sme už dnes vedieť, že vo chvíľach hrôzy sa stane práve dôvera v Boha tým jediným, čo nás podrží a ukáže nám východiská zo situácií, ktoré sa na prvý pohľad budú zdať beznádejné a neriešiteľné. Keď totiž pyšné ľudské dielo stroskotá, pravá dôvera v Boha sa stane tým jediným, na čom sa bude môcť dať stavať a na čom sa malo stavať už dávno.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml smilan :: 17.05.2010 18:45:54

Zni

image/svg+xml Johana :: 15.05.2010 11:25:37

tak koukám že tu diskutujete všichni,jen zakladatel kopíruje bláboly

image/svg+xml BAGR :: 14.05.2010 12:08:42

Dabilor ::

image/svg+xml Dabilor :: 14.05.2010 09:09:57

BAGR :: vidíš?? to mne nenapadlo.. opak vinného střiku.. nevinný výstřik..

image/svg+xml jinka :: 13.05.2010 22:51:49

milca :: BAGR :: Dabilor :: no jen zírám a brečím smíchy už se na to pokračování těším,samozřejmě ve vašem podání

image/svg+xml milca :: 13.05.2010 20:30:36

BAGR :: já nemůžu tak jsem se dlouho nezasmála treba priste,má to na pokračovanie

Dabilor :: už by jsi nás mohl znát,kam ty - tam my

image/svg+xml BAGR :: 13.05.2010 13:23:38

milca :: Dabilor :: ještě že nenapsal hlboké výstriky

image/svg+xml Dabilor :: 13.05.2010 09:16:44

milca :: BAGR :: ha.. nenechali jste mně s ním samého..

image/svg+xml milca :: 11.05.2010 14:04:55

Naozaj hlboké výstrihy spôsobujú zemetrasenia ve slipách.

image/svg+xml BAGR :: 11.05.2010 13:27:46

Dabilor :: no to mi povídej to víš,kozí sezona je v plným proudu

image/svg+xml Dabilor :: 10.05.2010 12:14:54

no já bych řekl že hluboké výstřihy způsobují i jiné věci...

image/svg+xml smilan :: 09.05.2010 19:23:05

Hlboké výstrihy spôsobujú zemetrasenia!


V mnohých západných médiách sa pred nedávnom objavila informácia o prejave jedného islamského duchovného, ktorý hovoril o spojitosti hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení.

Osobne som bol svedkom toho, ako sa o tom rozprávali mladé ženy, cestujúce ráno do práce. Brali to ako zaujímavú perličku, zaváňajúcu spiatočníctvom, nemodernosťou, ba doslova stredovekom.

V našej, takzvanej modernej spoločnosti spôsobila táto informácia iba úsmevy, posmech a taktiež snáď aj určité zvýšenie apatie voči zaostalému islamskému svetu i voči ich fanatickým duchovným.

Ak sa ale človek pozrel nezaujatým pohľadom na spôsob medializácie onoho inkriminovaného výroku, tak v podtexte a medzi riadkami bolo možné vycítiť určitý cielený zámer. Zámer, ktorého úlohou bolo vyvolanie práve takejto nesúhlasnej celospoločenskej reakcie! Aspoň ja osobne som to tak vnímal.

Ak však ale chceme niečo naozaj objektívne posúdiť, mali by sme sa vynasnažiť danú vec čo najobjektívnejšie spoznať. Priznám sa, že ja som autentický text prejavu spomínaného duchovného nečítal a to je jeden z dôvodov, prečo sa ani nepridávam k väčšinovému, odsudzujúcemu stanovisku.

Samozrejme, že takmer všetci tí, ktorí podobné stanovisko zaujali, autentický text prejavu taktiež vôbec nečítali a pri utváraní svojho názoru sa spoľahli iba na informácie v médiách. Snáď v daktorom z nich aj bol zverejnený príslušný citát, avšak v takomto prípade si treba byť dobre vedomý toho, že s citátmi, vytrhnutými z celkového kontextu sa dá urobiť doslova čokoľvek, ak ich vedome a cielene vložíme do úplne iného kontextu. V tom sú súčasné, takzvané objektívne médiá doslova majstrami.

No a väčšine ľudí dnešnej doby, zahltených prebytkom informácií sa samozrejme nechce a ani nemajú čas veci objektívne skúmať a preto, vo svojej navyknutej plytkosti a povrchnosti myslenia, prvoplánovo prijímajú všetko to, čo sa im predostiera. S tým sa už vedome počíta!

Poďme však k jadru veci a položme si otázku: Spôsobujú naozaj hlboké výstrihy zemetrasenia? V takto prezentovanom, prvom pláne sa to naozaj zdá byť poriadne pritiahnuté za vlasy, ale skúsme sa pozrieť na celú vec trošku hlbšie a položme si tú istú otázku trochu inak: Môže mať nemravnosť a živočíšna zmyselnosť v cítení, myslení, reči a jednaní ľudí určitý negatívny vplyv na okolité prírodné dianie a na vznik rôznych prírodných katastrof, ktorými je ľudstvo permanentne sužované? V takomto prípade treba otvorene povedať, že z hľadiska objektívneho poznania o fungovaní Zákonitostí vo stvorení určitá spojitosť naozaj reálne existuje!

Akým spôsobom totiž človek cíti a myslí, takým spôsobom formuje jednak seba samého, ale zároveň i svoje okolie. Ak cíti a myslí pozitívne, ide o dobrého človeka, ktorého dobrota vplýva nie len ľudí okolo neho, ale i na jeho užšie či vzdialenejšie okolie. Ale žiaľ, platí to aj naopak! Negatívne, zlé, nečisté, zmyselné, ba niekedy až doslova zvrhlé cítenie a myslenie, utvára negatívne osobnosti, negatívne pôsobiace na všetko vo svojom okolí.

A keďže podľa fyzikálneho zákona o zachovaní energie sa žiadna energia nestráca, nestráca sa samozrejme ani negatívna energia, vytvorená nečistým a zmysleným myslením a cítením ľudí. Táto zlá energia sa sústreďuje okolo našej zemegule do určitých negatívnych energetických mrakov, z ktorých sa jej pretlak, podobne ako pri búrke, zase spätne uvoľňuje smerom k zemi.

No a je celkom logické, že zlo, vyprodukované citovou a myšlienkovou energiou ľudí nemôže spôsobiť a vyvolať nič iného, ako iba ďalšie zlo. Zlo, ktoré sa v určitom zákonitom procese nakoniec zhmotní do podoby prírodných katastrof, prostredníctvom ktorých sú bití a zraňovaní samotní pôvodcovia všetkej negativity – čiže ľudia.

V tejto súvislosti si uveďme dva príklady, zaznamenané v Biblii, ktoré bude asi každý z nás veľmi dobre poznať a síce, potopu sveta a zničenie Sodomy i Gomory. V oboch prípadoch išlo presne o ten istý scenár. Bola to živočíšnosť, nečistota, nespravodlivosť a iné, všemožné zlo, ktoré ľudia postupne stále viac a viac hromadili až nakoniec všetko vyvrcholilo katastrofálnym prírodným dianím, ktoré zničilo pôvodcov všetkého zla. Čo kto zaseje, to aj zožne! Ide o vyššiu Zákonitosť, fungujúcu v tomto stvorení!

Vráťme sa však teraz úplne na začiatok k našej otázke, či spôsobujú veľké výstrihy zemetrasenia? Jednoznačne treba odpovedať, že v zohľadnení širšieho kontextu, ktorý tu bol načrtnutý, sa toto konštatovanie spomínaného islamského duchovného zakladá na pravde. Ja osobne sa domnievam, že týmto výrokom bol myslený práve onen širší kontext diania, ktorý bol uvedený v článku a prostredníctvom ktorého sa dokonale naplňuje veľká spravodlivosť Božia.

Zvrhlé knihy, filmy, časopisy, ďalej krátke sukne, hlboké výstrihy, či iné druhy vyzývavého a zmyselného oblečenia, a ešte mnoho iných vecí, to všetko vzbudzuje a vytvára negativitu v myslení a cítení ľudí, ktorá sa zhromažďuje do obrovských, temných energetických mrakov a v spätnom účinku, prostredníctvom negatívneho prírodného diania zasahuje svojich pôvodcov.

Čo kto totiž seje, to aj bezpodmienečne žne! Buďme si vedomí týchto skutočnosti a druhý krát už povrchne a bezmyšlienkovite neodsudzujme to, čo sa v určitom, hlbšom kontexte predsa len zakladá na pravde.

Čo konkrétneho však z tohto všetkého vyplýva pre ženy? Aby sa cudnejšie a ušľachtilejšie odievali a aby sa vystríhali vnútornej, citovej a myšlienkovej nečistoty. A čo muži? Tí by mali taktiež viacej dbať na ušľachtilosť a čistotu všetkého, čo cítia a myslia a mali by sa mať na veľkom pozore pred všetkými vonkajšími podnetmi, ktoré v nich vzbudzujú vnútornú nečistotu.

Neustále totiž treba mať na pamäti, že čo kto zasieva, to aj bezpodmienečne zožne! Či už formou rôznych prírodných katastrof, ale trebárs aj nehodou, chorobou, či inými, mnohorakými spôsobmi, ktorými sa na každom z nás nakoniec predsa len naplní veľká spravodlivosť Božia, pred ktorou niet úniku pre nikoho z ľudí!

PS. Dozvedel som sa, že na slová islamského duchovného o prepojení hlbokých výstrihov so vznikom zemetrasení reagovali „moderné“ ženy západného sveta tak, že si určili jeden deň, počas ktorého budú mať všetky hlboké výstrihy. Cieľom tejto „iniciatívy“ bolo dokázať, že aj keď budú podobným spôsobom odeté, k žiadnemu zemetraseniu nedôjde.

Žiaľ, spomínané nevedomé ženy netušia, aký skrytý, vnútorný, duchovný dej svojim neuváženým činom naštartovali. Od tejto chvíle totiž začali byť tkané nitky ich osudu takým spôsobom, že skôr, alebo neskôr, v neodvratnom spätnom účinku s nimi niečo poriadne zatrasie, aby sa už raz konečne spamätali! A nemusí to byť iba zemetrasenie!

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml Dabilor :: 06.05.2010 11:29:13

Kam miznú Vaše peniaze, moji vážení a milí?
#
# ... keď nakupujete handry, vaše peniaze putujú do Číny, keď kúpite benzín,
# vtedy idú Arabom.,keď kúpite počítačovú techniku, dostanú sa doHongkongu,
za
# ovocie a zeleninu poputujú napríklad do Španielska,
# za auto s malou spotrebou platíte Japonsku, alebo Kórei, a keď nakúpite
zbytočné
# elektronické chujoviny, podporujete Tajwan.
# ... a tým všetkým vôbec nepomáhate nášmu slovenskému hospodárstvu!
# Jediný možný spôsob, ako nechať prachy na Slovensku, je minúť ich na
kurvy,
# dobré domáce víno, alebo slivku!
# A toho sa ja držím !!!
# Mám už len jednu starosť: ako presvedčiť svoju manželku, že toto všetko
robím z
# lásky k našej vlasti!!!
#
# Váš Jano Slota

image/svg+xml smilan :: 03.05.2010 17:43:15

Žijú medzi nami?


Na prahu 21. storočia pozeráme späť a hodnotíme vývoj ľudskej spoločnosti z hľadiska globálneho i lokálneho. Samozrejme, ak nám život nie je ľahostajný a nezmierili sme sa s tým, že to nemá zmysel, pretože otázka zásadnej zmeny k lepšiemu v súčasnej kapitalistickej spoločnosti je sporná.

Prehliadnime teraz všetky podstatné udalosti predchádzajúceho vývoja spoločnosti a zastavme sa pri niektorých známych osobnostiach, ktoré spoločenské dianie ovplyvnili výrazne. Vystúpi pred nami celý rad osobností, ktoré získali Nobelovu cenu za mier a samozrejme i osobností, ktorých právom zaradzujeme k diktátorom a masovým vrahom. V tejto súvislosti nás oblažuje pocit radosti, že v stredoeurópskom priestore sa nenachádza osobnosť, akou bol napríklad A. Hitler, J. Stalin či Mao Ce Tung, ktorá by bola pre nás hrozbou. To nám dáva pocit bezpečia pre ďalšie budovanie našich životov a dosahovanie osobných cieľov.

Je však tento pocit radosti a bezpečia skutočne oprávnený?

Na biologickej rovine si môžeme všimnúť zaujímavý fenomén, ktorý nás môže priblížiť k správnej odpovedi na vyššie uvedenú otázku. V ľudskom organizme sa nachádza viacero druhov vírusov a baktérií, ktoré pre nás v podstate nie sú nebezpečné. Avšak len kým im nevytvoríme pôdu, v ktorej sa môžu „zachytiť“ a pôsobiť zničujúco. Túto pôdu vytvárame prekyslením organizmu, oslabením imunitného systému, nesprávnym životným štýlom a podobne. Oslabený organizmus sa stáva vstupnou bránou k tomu, aby došlo k ochoreniu, neraz až k smrti. Samozrejme, predchádza tomu naplnenie rôzne dlhého inkubačného obdobia, v ktorom vírus v tele pôsobil, avšak neprejavil sa navonok.

Paralelou tohto deja je naša spoločnosť, ktorá sa podobná telesnému organizmu svojim logickým usporiadaním. Baktériami či vírusmi sú ľudia, ktorí v sebe majú predpoklady, aby sa stali pre spoločnosť nebezpečnými. Je možné tvrdiť, že sa medzi nami takíto ľudia skutočne nenachádzajú a my sme v bezpečí iba preto, že sa dosiaľ nemohli z určitých príčin prejaviť?

Všimnime si len súčasnú politickú scénu na Slovensku. Aj dnes nájdeme na nej pôsobiť ľudí, politikov, ktorí šíria jednostranné názorové štruktúry, že hrozbou pre celkový rozvoj Slovenska sú Maďari. A čo je horšie, majú za sebou stovky, až tisíce prívržencov. Ako by asi vyzeralo ich pôsobenie, ak by sa ocitli v pozícii nekontrolovateľnej moci na úrovni štátu či Európy? Nestalo by sa spoločenské dianie na Slovensku obdobou holokaustu v modernom prevedení? Možno by sme sa divili, koľkí ľudia z radov radových továrenských robotníkov, právnikov, lekárov či športovcov by svojim politickým prejavom, ak by boli skutočne spoločensky neohrození, ďaleko predstihli deštrukciu najväčších diktátorov sveta.

Týmto samozrejme nemá byť ani náznakom povedané, že máme byť nevšímaví voči šovinistickým tendenciám niektorých maďarských extrémistov, žijúcich pre vidinu veľkého Uhorska, v ktorom budú niektoré slovanské štáty plniť úlohy poddaných. To by bol druhý extrém, do ktorého sa nesmieme dostať! Musíme dokázať zaujať jasné stanovisko v otázke práva na sebaurčenie, avšak nie siláckym nacionalizmom a násilím, ale zrelým vedomím, že našim jediným a skutočným nepriateľom môže byť v skutočnosti len naša spoločenská, kultúrna i duchovná nerozhľadenosť. Nič iné. Jedine deficit tejto rozhľadenosti je našou hrozbou, pretože jedine so slepými a hluchými ľuďmi možno manipulovať a možno ich viesť do otroctva s pocitom radosti, že kráčajú k vytúženej slobode.

Našim nepremožiteľným spojencom je teda logicky sila rozhľadenosti a charakteru, ktorá nemá nič spoločné so samotnou učenosťou, či náboženskou dogmatikou, ale je syntézou vzdelanosti a jasného mravného profilu, ktorý sa prejavuje cťou a úsilím o formovanie poriadku a krásy v každodennom živote.

Keď dokážeme investovať viac pozornosti, energie i peňazí do pravého vzdelávania a duchovného pozdvihnutia národa, o to menej budeme musieť investovať v budúcnosti do odstraňovania množiacich sa medziľudských i medzinárodných sporov. O to menej budeme tiež ohrozovaní výskytom potenciálnych spoločenských škodcov.

Pôsobenie spoločensky nebezpečných osobností nie je teda podmienené len ich reálnou prítomnosťou a povahovými dispozíciami, ako sa môže zdať, ale predovšetkým stavom zrelosti väčšiny obyvateľstva a tým, nakoľko spoločnosť vytvorí podmienky pre ich uplatnenie. Je užitočné, keď človek dokáže zistiť, či sám nepatrí k nim. Významnejší či menej významný spoločenský vplyv, ktorý človek môže získať, neničí jeho charakter, ale ho odhaľuje a umocňuje. Zneužitie tohto vplyvu na prejavy násilia je prejavom strachu a duchovnej bezmocnosti.

www.umelecka-drevorezba.sk v spolupráci s M.Š.

image/svg+xml smilan :: 29.04.2010 18:03:10

Cit – základný kameň našej osobnosti!


O prvotnosti ľudskej citovej schopnosti svedčí fakt, že skôr, ako sa v nás sformuje nejaká konkrétna a intenzívna myšlienka, vždy jej predchádza práve cit. Vezmime si napríklad lásku na prvý pohľad. Ide o okamžitý, mocný citový impulz, ktorý vznikne vo chvíli, keď uvidíme dotyčnú osobu. Až neskôr sa toto mocné prvotné cítenie začne postupne formovať v konkrétne myšlienky, zaoberajúce sa objektom našej lásky. Podobným spôsobom to prebieha i vo všetkých ostatných, každodenných situáciách, ktoré nám život prináša a ktoré sa nás niečím osobne bezprostredne dotýkajú.

Cítenie je teda akýmsi centrom ľudskej osobnosti a povinnosťou každého človeka je dbať o jeho čistotu a ušľachtilosť. Ak je totiž cítenie čisté, čistými budú i naše myšlienky, slová a činy, pretože toto všetko pramení v nevyhnutnej prvotnosti cítenia.

Ak ale naopak nebudeme dbať o čistotu vlastného, osobného citového prežívania a necháme si ho znečistiť rôznymi negatívnymi citmi, ako napríklad závisťou, neprajnosťou, zmyselnosťou a mnohými inými, potom nemožno vôbec očakávať, že naše myšlienky, slová a činy budú iné.

Nečistotu a zlo, ktoré v sebe skrývame v podobe vlastného, nečistého citového života, budeme totiž potom nevyhnutne šíriť ďalej do svojho užšieho, alebo širšieho okolia. Vo nevedomosti a neznalosti jedná týmto spôsobom väčšina súčasných ľudí, čo má samozrejme veľmi negatívny vplyv i v celospoločenskom meradle. Hlboký prepad všetkých vyšších hodnôt, zlá situácia v kvalite medziľudských vzťahov i v oblasti morálky je spôsobená práve týmto zásadným činiteľom a síce, nečistým citovým životom ľudí.

Ak však chceme zo súčasného, všeobecného hodnotového marazmu pozdvihnúť nie len seba samých, ale i celú spoločnosť, mali by sme omnoho viacej dbať na čistotu, kvalitu a ušľachtilosť nášho vnútorného, citového života. Celkom určite by to prinieslo veľký prospech nie len nám osobne, ale výrazne by sa tým zlepšila i dnešná, nepriaznivá a neradostná celospoločenská klíma.

Tých pozitív, ktoré by to prinieslo je však omnoho viac, pretože úsilie o ušľachtilosť cítenia má ešte aj iný, duchovný, do vnútra našej bytosti smerujúci rozmer.

Bdelosťou nad čistotou cítenia môžeme totiž časom vnútorne zjasnieť natoľko, že začneme čoraz viacej a viacej vyciťovať nášho ducha, ktorý je pravým a najhlbším jadrom každej ľudskej osobnosti. Náš duch je to večné a nezničiteľné v nás! Jeho pôvod a domov je vo večnej duchovnej ríši, s ktorou má trvalé spojenie. No a duchovná ríša sa nachádza v blízkosti Božej a je teda v spojení so Stvoriteľom.

Človek, ktorý sa poctivo snaží o udržiavanie čistoty cítenia môže postupne, prostredníctvom čoraz čistejšieho vyciťovania hlasu svojho ducha nájsť určité spojenie s Bohom a jeho Vôľou. Vôľa Božia, vo svojej všemúdrosti, ukazuje každému z nás, v každej životnej situácii cestu, ktorou máme kráčať. Cestu, ktorá je našou osobnou cestou k šťastiu, radosti a mieru.

Ak sa teda človek dokáže vnútorne prečistiť natoľko, že je schopný vyciťovať Vôľu Božiu, ak ju začne zohľadňovať vo svojom živote a bude kráčať cestami, ktoré mu ukazuje, jeho život sa stane jedným veľkým, radostným putovaním v ústrety Svetlu a večnému, nekonečnému šťastiu.

Vážna snaha o dodržiavanie čistoty cítenia má teda všestranne blahodarné účinky a to jednak smerom von, k zušľachteniu našej osobnosti i k zlepšeniu hmotných pomerov na zemi a jednak smerom do vnútra, k nájdeniu a prebudeniu schopnosti vyciťovania Boha a jeho Vôle.

A ak túto zásadu čistoty osobného citového života bude dodržiavať trebárs hoci aj zarytý ateista, ak v tom bude naozaj dôsledný, časom a úplne nenásilným spôsobom nájde napokon, ako to najvyššie zosobnenie všetkej Čistoty a Ušľachtilosti Boha aj on, pretože na základe fungovania zákona rovnorodosti to inak ani nie je možné.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml Dabilor :: 12.04.2010 10:55:16

Maci :: no já nevím tak mi to přišlo meilem.. od jisté doby sbírám vtípky ve slovenštině..

image/svg+xml ***guest :: 09.04.2010 22:34:32

Dabilor :: ty seš teda to snad ne prečo to povedáš tady veď aj u nás sa to može stat

image/svg+xml Dabilor :: 06.04.2010 11:07:37

Prečo sa všetci boja Lakatoša z 1.B ?
# -Lebo má otca v 8.A

image/svg+xml smilan :: 01.04.2010 13:44:06

Zodpovednosti nikto neujde!


Človek má dar slobodnej vôle a týmto s darom môže naozaj slobodne disponovať. Môže ho používať k dobru, alebo ku zlu – to je čisto jeho osobná vec. Môže sa teda rozhodovať úplne slobodne, avšak v nijakom prípade sa už potom nemôže zbaviť dôsledkov, ktoré mu jeho rozhodnutia prinesú.

S darom slobodnej vôle je totiž neoddeliteľne spojená ZODPOVEDNOSŤ! Zodpovednosť za všetko, čo sme kedy mysleli, cítili, hovorili a činili! Nech už to bolo dobré, alebo zlé! Spravodlivý a neomylný Zákon spätného účinku nám vráti vždy presne to, čo sme sami zo svojej slobodnej vôle do toho stvorenia zasiali. Ak to bolo dobré, vráti sa nám dobro a ak to bolo zlé, vráti sa nám zlo!

Je to tak úžasne jednoduché a dokonalé, že človek musí ostať naozaj v úžase nad neomylným dianím, prostredníctvom ktorého sa samočinne naplňuje veľká Spravodlivosť Božia.

Čo kto zaseje, to aj zožne! Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Tieto príslovia nie sú ničím iným, ako vyjadrením neomylného Zákona, ktorého účinkom nemôže ujsť nikto z ľudí. Buďme si toho vedomí a od tejto chvíle sa snažme siať vo svojom cite, vo svojich myšlienkach, v slovách a činoch iba dobro, aby sme mohli iba dobro žať.

To je totiž jediná cesta k spokojnosti, šťastiu a naplneniu ľudského bytia na tejto zemi. Lebo k šťastiu, k spokojnosti a k vnútornému mieru sa nemôžeme nikdy dopracovať tak, že budeme konať nečestne, nečisto a nespravodlivo, že budeme klamať a zraňovať iných a podobne, ako je to dnes vo všeobecnosti zvykom.

Ten zdanlivý prospech, to zdanlivé dobro a šťastie, ktoré tým získame, nemôže mať nikdy trvalý charakter, pretože nakoniec nás predsa len vždy dostihnú spravodlivé spätné účinky.

Ľudí a svetskú spravodlivosť možno totiž oklamať, avšak nikdy nemožno oklamať veľkú Spravodlivosť Božiu, ktorá skôr, alebo neskôr každému vráti presne to, čo on sám zasial. Taká je skutočná Pravda o živote!

Keby ľudia poznali túto jednoduchú zákonitosť a plne si uvedomovali, čo to pre každého z nich osobne znamená, museli by sa strániť každého zlého činu, každého zlého slová, ba každej zlej a nečistej myšlienky, alebo citu.

Museli by sa strániť všetkého zla, pretože i za to najmenšie a najnepatrnejšie raz celkom určite ponesú osobnú zodpovednosť, ktorej sa nikto z nás nemôže vyhnúť.

Ak človek o týchto veciach vie, alebo aspoň niečo tuší, musí sa s hrôzou a údesom dívať na zlé, nečestné, nečisté, a nesprávne jednanie väčšiny súčasných ľudí, pretože spravodlivé spätné účinky, ktoré ich raz za to očakávajú, budú musieť byť pre nich doslova tragické, či dokonca zničujúce.

Preto ten, kto je ešte schopný zamyslieť sa nad sebou a svojim konaním, nech tak učiní so všetkou vážnosťou. A potom nech sa urýchlene zmení tak, aby mu spravodlivý Zákon spätného účinku mohol prinášať iba dobro.

Viem, že tieto slová si neprečítajú mnohí ľudia, ktorým by mohli nesmierne pomôcť, pretože na podobné, z ich pohľadu „hlúposti“ nemajú čas, alebo takýmto „nezmyslom“ a „výmyslom“ jednoducho neveria. Spomínané vesmírne Zákonitosti však neberú žiaden ohľad na to, či o nich ľudia vedia, alebo nie! Či o nich vedieť chcú, alebo nechcú! Tieto Zákonitosti jednoducho fungujú! Vo svojom pokojnom, neotrasiteľnom a neosobnom pôsobení nakoniec zničia každého, kto si z ich neznalosti a z vlastnej ľahkomyseľnosti každú hodinu, každú minútu, ba každú sekundu sám pre seba formoval smrtonosnú lavínu spätných účinkov.

Účinky tej istej Zákonitosti však rovnako pokojne a neosobne pozdvihnú k mieru, šťastiu, radosti a spokojnosti každého, kto sa vedome snažil konať iba dobro. Každý z nás má právo slobodnej voľby a iba na ňom záleží, akú alternatívu si sám pre seba vyberie. Jedine on sám bude totiž musieť nakoniec zožať všetku úrodu, ktorú si zasial.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 18.03.2010 17:23:20

Koncentráky made in kapitalizmus!


V kapitalistických koncentračných táboroch Asus, Tesco, Shimano, Kes, Plus, LG-Philips, McDonalds a iných sú pracujúci kontrolovaní súkromnými fašistickými službami, ktoré dávajú pozor, aby nehovorili, nechodili na záchod, usmievali sa a plnili rekordmanskú pracovnú normu, za ktorú často nedostanú ani minimálnu mzdu, keď trebárs dobrovoľne odmietnu zostať v práci štyri hodiny na viac.

Ženy v období menštruácie nosia v kapitalistických koncentrákoch červené šatky na rukávoch, takže môžu navštíviť toalety viac, než raz za smenu. Je im to však strhnuté z almužny.

Boháči a takzvaní politici, z ktorých mnohí v skutočnosti nikdy nepracovali a taktiež nimi kúpené médiá nechcú nič počuť o realite kapitalistického raja, nechcú, aby sa o tom hovorilo a písalo. Namiesto toho, ako odpútavajúci manéver, sú noviny vždy plné informácií o zločineckých režimoch na druhej strane sveta.

Toľko citát z úvodu jednej internetovej diskusie. Sú to slová, drsne a nezaobalene odhaľujúce skutočnú, pravú tvár súčasnej pokryteckej spoločnosti. Spoločnosti, v ktorej majú vládne garnitúry plné ústa slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv, avšak na druhej strane, v tej istej spoločnosti sú neraz ľudia nútení pracovať priam vo feudálnych podmienkach.

No a v krajinách tretieho sveta, kde je za účelom čo najväčších ziskov investovaný kapitál ekonomicky najvyspelejších štátov s takzvanou najdlhšou tradíciou „demokracie“, tak tam sú pracovné podmienky doslova otrokárske.

Pozrime sa však na celú vec z hľadiska vyšších Zákonov, stojacich nad zákonmi ľudskými, ktorých účinkom podliehajú všetci ľudia a to bez toho, či o tomto nezvratnom fakte chcú oni sami niečo vedieť, alebo nie.

K vyššie popísaným, neľudským praktikám by nikdy nemohlo dôjsť, keby naša civilizácia rešpektovala už 2000 rokov známu, jednoduchú zásadu, ktorá znie: Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe!

Keby sa ľudia riadili touto zásadou pri svojom podnikaní, pri investovaní, pri tvorbe rôznych projektov, v práci, jednoducho pri všetkom, čo robia, navždy by sa museli stratiť všetky, vyššie spomínané prejavy bezohľadnosti, bezcitnosti a neľudskosti. Život podľa tejto zásady by bol totiž praktickým prejavom úcty a lásky k našim blížnym.

Žiaľ, takto žiť sme sa nenaučili po celé stáročia a preto sa sami, nerešpektujúc Zákon Lásky, automaticky staviame pod Zákon Spravodlivosti.

Oko za oko, zub za zub! Čo kto zaseje, to aj zožne! Ako sa do hory volá, tak sa hory ozýva! Presne takýmto spôsobom účinkuje železný Zákon Spravodlivosti, ktorý každému neomylne vráti presne tú mieru bolesti, utrpenia, disharmónie a nespravodlivosti, akú on sám spôsoboval iným. A to čím neskôr, tým dôraznejšie a tvrdšie!

A ak sa teraz opäť prenesieme k asociácii praktík v koncentračných táboroch, ktoré boli spomenuté na začiatku, tak práve Zákona nepodplatiteľnej Spravodlivosti, zosobneného v slovách: Čo kto zaseje, to aj zožne, by si mali byť zvlášť vedomí všetci tí hlavní velitelia súčasných koncentrákov, zastúpení majiteľmi, akcionármi a vrcholnými manažérmi firiem. Mali by si ho byť vedomí aj ich slepo poslušní poskokovia a vykonávatelia ich vôle, zosobnení vedúcimi, majstrami a inými, ktorí majú v náplni práce terorizovať a šikanovať obyčajných, radových pracovníkov.

Áno, ľudské zákony im to beztrestne dovoľujú, ale z hľadiska vyšších Zákonov zožnú skôr či neskôr zodpovedajúce ovocie toho, čo sami svojim neľudským prístupom zasievali. Zožnú to rozličným spôsobom a to či už formou zdravotných, pracovných, rodinných, alebo psychických problémov, formou nehôd a neočakávaných nešťastí a tak ďalej a tak ďalej. A ak účinky veľkej Spravodlivosti Božej nepocítia v tomto svojom súčasnom živote, vôbec to neznamená, že im snáď unikli. Tieto účinky ich dostihnú dokonca aj po ich smrti!

Na záver nech je preto ešte raz zdôraznené: Buď sa ľudia budú riadiť Zákonom Lásky, vyjadreným v slovách: Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe!

Alebo, ak ho budú ignorovať, sami sa tým stavajú pod účinky Zákona Spravodlivosti, vyjadreného slovami: Oko za oko, zub za zub, alebo, čo kto zaseje, to aj zožne!

Pre mnohých tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli ísť práve touto cestou, bude ich osobná žatva nesmierne trpká, ba až zničujúca, pretože počas svojho života zostávali hluchými a slepými voči všetkým varovaniam a vo svojom egoizme iba sústavne kopili vinu za vinou, aby nakoniec, pod obrovským balvanom samým sebou nahromadených vín naveky biedne zahynuli.

M.Š. priaznivec stránky : ao-institut.cz/

image/svg+xml Dabilor :: 04.03.2010 13:12:56

Majitelia firiem medzi sebou:
Pocúvaj, ty dávas vyplaty zamestnancom, ked je kríza?
Nedávam, a ty?
Nedávam , a chodia do práce i tak?
Áno, chodia.
Pocúvaj, nemali by sme od nich vyberat vstupné?

image/svg+xml smilan :: 04.03.2010 10:55:46

Zmeňme zlý systém vzdelávania!


Takmer všetko je v dnešnej dobe skrivené a prekrútené doslova v pravý opak! Prekrútený a pokrivený je i súčasný systém vzdelávania, pretože v deťoch cieľavedome rozvíja iba rozumový rozmer ich osobnosti, kým všetko ostatné je podradné a druhoradé!

Tejto skutočnosti zodpovedá nepísané, ale reálne členenie predmetov na základných školách. Prvoradými, váženými a dôležitými sú podľa názoru pedagógov i rodičov všetky predmety rozumového charakteru, prednostne stimulujúce len a len rozumovú časť mozgu, to znamená matematika, fyzika, chémia, jazyky, história a podobne.

Druhoradými, podradnými a doslova iba trpenými sú všetky ostatné predmety, ktorých úlohou je rozvoj citovosti a emocionality, etiky a morálky, pohybovej kultúry a pozitívneho vzťahu k prírode a podobne.

Aký je ale výsledok takejto rozumovej jednostrannosti, ktorou je postihnuté základné, stredné i vysoké školstvo? Výsledkom je rozumovo mimoriadne vybavená osobnosť, ktorá sa je neraz schopná dostať veľmi rýchlo na vysoké posty v politike, v štátnej správe, v podnikaní, atď. V týchto vysokých pozíciách však automaticky prichádzajú rôzne nástrahy morálneho druhu, spočívajúce v možnosti beztrestného zneužitia, alebo privlastnenia si trebárs určitých finančných prostriedkov, majetkov, alebo iných hmotných výhod.

No a žiaľ, keďže do týchto „osobností“ nebola nikdy cieľavedome a pevne vštepená morálka a etika, je úplne jasné, že v takýchto chvíľach osobnej morálnej skúšky vždy zakolíšu. Lebo žiaľ, to rozumovo racionálne, ku ktorému boli jednostranne vedení a vychovávaní z nich urobilo iba vypočítavých egoistov, prednostne hľadiacich len na svoje vlastné dobro a až potom, ak vôbec, na dobro ostatných. Áno, chladný rozum a racionálna rozumovosť, bez adekvátne rozvinutého morálneho protipólu je presne takéhoto druhu.

Tým však žiaľ, všetky nádeje spoločnosti vkladané do vzdelania a vzdelanosti vychádzajú do veľkej miery nazmar, pretože namiesto snahy o dobro celku, o dobro a prospech celej spoločnosti usilujú rozumoví ľudia prednostným spôsobom iba o dobro seba samých. Chladný rozum funguje presne takto a nie inak! Až príliš jasné dôkazy potvrdenia tejto skutočnosti môžeme vidieť v správaní sa ľudí v politike, v podnikaní, v štátnej správe, či hocikde inde. Všade vládne iba chladný, vypočítavý rozum, za ktorým beznádejne zaostáva elementárny, morálno – ľudský rozmer.

Aby k takémuto niečomu nedochádzalo, mal by sa zmeniť predovšetkým doterajší zlý systém výchovy a vzdelávania. Keď som na začiatku hovoril o tom, že v súčasnosti je prekrútený v pravý opak, napraviť by sa dal jednoducho tak, že sa všetko obráti opačne, ako je tomu dnes.

A ak mám byť úplne konkrétny, čo sa týka základného školstva, tak tu by mali byť všetky predmety, v súčasnosti prvoradého charakteru, hierarchicky presunuté nižšie a na prvé miesto by sa mali dostať predmety, v súčasnosti zaznávané a druhoradé.

Prečo? Pretože napríklad úlohou predmetu výtvarná výchova a hudobná výchova je rozvoj emocionálneho a citového rozmeru osobnosti dieťaťa.

Ďalej je tu etická a náboženská výchova, ktoré by nemali byť iba nejakým rozumovým memorovaním Biblie, jej výkladov, či tradícií jednotlivých náboženských konfesií tak, ako je tomu dnes. Na týchto predmetoch by sa malo skôr vychovávať, ako učiť! Vychovávať k praktickému, morálno – etickému jednaniu v každodennom živote! Trebárs napríklad formou nacvičovania divadelných hier, v ktorých bude deťom ukazované správne riešenie určitých modelových situácií z ich vlastného, každodenného života.

Ďalej by nemala chýbať ekologická výchova, vyslovene prakticky budujúca pozitívny vzťah mladej generácie k prírode, k jej ochrane a k životu v súlade s ňou. A to všetko formou exkurzií, výletov a vychádzok, formou starostlivosti o políčka, poznávaním a zberom liečivých rastlín a podobne.

Ďalej predmet telesná výchova, ktorý by mal byť skôr predmetom výučby telesnej kultúry a mal by byť koncipovaný úplne inak pre chlapcov a inak pre dievčatá.

Ďalej by nemal chýbať predmet s názvom „Zdravá výživa“, aby sa deti už od útleho veku učili jesť nie to, čo im chutí, ale predovšetkým to, čo je pre nich naozaj zdravé a prospešné.

Ďalej predmet pracovné vyučovanie, na ktorom by deti získavali základné manuálne zručnosti, skutočne a reálne potrebné pre život a jeho koncepcia by mala byť opäť iná pre chlapcov a iná pre dievčatá.

Samozrejme, súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu by aj naďalej zostali predmety rozumového charakteru, avšak mal by sa výrazne znížiť ich časový rozsah a zároveň prehodnotiť obsahová štruktúra každého z nich.

V súčasnosti sú totiž žiaci doslova zahlcovaní obrovským množstvom samoúčelných informácií, ktoré v podstate slúžia iba pre učenie samotné. Pre reálny život sa z toho dá upotrebiť iba nepatrný zlomok, kým všetko ostatné nemá v skutočnosti absolútne nijaký praktický význam.

Cieľom nového spôsobu koncepcie výchovy a vzdelávania má byť osobnosť emocionálne a citovo bohato rozvinutá, osobnosť stojaca na pevných morálno – etických základoch, osobnosť s hlbokým, pozitívnym vzťahom k prírode a k jej ochrane, osobnosť znalá zásad správnej životosprávy, plne zodpovedná za svoje vlastné zdravie.

Jedine takýmto spôsobom rozvinutý ľudský jedinec totiž dokáže využiť nadobudnuté rozumové poznanie správnym spôsobom, čiže v prospech spoločnosti, v prospech celku.

Dovtedy, kým k takejto zmene systému výchovy a vzdelávania nedôjde, do toho času bude dnešný, pokrivený školský systém aj naďalej produkovať iba rozumovo zdatných jedincov, avšak s trestuhodne zanedbaným emocionálno – citovým a morálno – etickým rozmerom ľudskej osobnosti. Pre absenciu tohto rozmeru budú s takýmito deťmi permanentné problémy a to tým väčšie, čím budú deti staršie, ako to už možno dnes jasne vidieť na žiakoch vyšších ročníkov základných škôl, ktorí sa stávajú takmer nezvládnuteľnými. S deťmi v puberte boli problémy vždy, ale až v takejto miere, v akej je tomu dnes, to v dávnejších dobách prísnejšej morálky neexistovalo!

Je jasne, že v dlhodobejšom horizonte nemôže niečo podobného priniesť spoločnosti nikdy nič dobrého! Viď morálny kredit ľudí v súčasnej politike, v štátnej správe, v podnikateľskej sfére, ale trebárs i v zdravotníctve a podobne.

Je teda naozaj na čase zmeniť to a so zmenou treba začať od samotného základu, čiže od zmeny koncepcie výchovy a vzdelávania na základných školách a potom následne i na všetkých ostatných typoch škôl.

No a do času, kým bude celý školský systém nastavený správnym spôsobom by bolo dobré, keby si súčasní pedagógovia boli už teraz vedomí všetkých, vyššie uvedených skutočností, aby ich už dnes, pokiaľ je to len možné, zohľadňovali pri výkone svojej profesie ak chcú, aby mala ich námaha význam a aby deti, ktoré prejdú ich rukami boli pre spoločnosť naozaj prínosom a nie nešťastím. Nešťastím, zosobneným rozumovo zdatným, vzdelaným, ale citovo chudobným, chladným a egoistickým ľudským jedincom.

PS. Všimnime si, ako sa v súčasnosti prekrúcajú pojmy. V pedagogickej terminológii sa vraví o výchovno – vzdelávacom procese. Výchova má byť teda na prvom mieste a vzdelávanie až na druhom. Aká je však realita? Úplne opačná! Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v školách čas na výchovu! Čiže na to, čo je prvoradé tak, ako nám to správne napovedá termín výchovno – vzdelávací proces.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 21.02.2010 19:06:18

Neuveriteľná správa o existencii prírodných bytostí!


Kto vlastne sú a kde sa skrývajú spomínané prírodné bytosti? Naozaj existujú, alebo je to všetko iba výmysel? Ak sa pozrieme do minulosti, môžeme o nich nájsť zmienky v textoch starých Grékov, Rimanov, Slovanov a Germánov. Nájdeme o nich zmienky i v starých slovenských bájach, rozprávkach a povestiach. V týchto dávnych dobách žili totiž ľudia v omnoho užšom spojení s prírodou a preto mohli tieto bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi.

Absolútne nič v prírode nefunguje samočinne, akosi samo od seba, ako sa nazdávame. Vo veľkom prírodnom dianí sa o každú konkrétnu činnosť stará nejaký, celkom konkrétny druh prírodných bytostí. O vodstvo sa starajú víly, rusalky a vodníci. O kvety a rastliny elfovia, o horniny a pôdu gnómovia a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia minulých dôb ich naozaj videli a ich rozprávky a povesti čerpajú práve z tejto osobnej skúsenosti a sú teda postavené na celkom reálnom základe. I v súčasnosti existujú ľudia, ktorí môžu tieto bytosti vidieť a vnímať, avšak dnes sú to už naozaj iba jednotlivci, kým v minulosti to bol jav viac menej všeobecný.

Ďalej však existujú i bytosti hierarchicky vyššie stojace, majúce na starosti väčšie prírodné celky, alebo väčšie prírodné diania. Každé pohorie má svojho hlavného bytostného a taktiež i každá rieka. A dokonca i každé vesmírne teleso! Najvyššou bytostnou Zeme je Erda, bytostnou Mesiaca Luna a bytostným Slnka Apolón. A ak ideme ešte ďalej, existujú potom i bytosti živlov. Napríklad bytostný ohňa – Gréci ho nazývali Hefaistos, bytostný všetkých morí – Rimania ho nazvali Neptún, bytostný bleskov a hromov – známy slovanský Perún a tak ďalej.

Na najvyššom vrchole celej hierarchickej štruktúry stojí ich vládca – Grékmi nazvaný Zeus a Rimanmi zase Jupiter, prebývajúci na hore Olymp. Starí Germáni nazývali zase túto horu Vallhalou.

No ďalej napríklad je i určitou, celkom konkrétnou bytosťou zastúpená každá cnosť. Trebárs múdrosť stelesňuje Grécka Athena, lásku Afrodita a tak ďalej.

Dávne národy tieto bytosti vskutku vnímali a každý z nich si ich pomenoval inými, vlastnými menami. A keďže v tej dobe to bolo to najvyššie, čo mohli ľudia vidieť a vnímať, nazvali tieto bytosti jednoducho bohmi. V skutočnosti to však nie sú žiadni bohovia, ale služobníci, v prírodnom dianí verne naplňujúci skutočnú Vôľu Božiu. Práve vďaka ich vernej službe bezchybne funguje celé obrovské stvorenie.

Všetok nesúlad a disharmóniu, ktoré sa v súčasnosti vo stvorení nachádzajú doň vniesol iba človek a to svojou odtrhnutosťou od prírody a tým súčasne i stratou schopnosti vnímania prírodných bytostí, ktoré mohli a stále ešte sú schopné viesť ľudí správnym smerom, čiže k harmonickému životu v súlade s prírodou.

Príčinou tejto tragickej a zhubnej ľudskej odtrhnutosti je odvrátenie sa od poznania a rešpektovania skutočnej Vôle Božej! Ľudia totiž už po stáročia kráčajú iba cestami vlastnej vôle, čím spôsobujú veľké zlo prírode, ale aj sebe samým.

A ak sa to v dohľadnej dobe nezmení, bytostné sily, spravujúce a ovládajúce všetko dianie v prírode nakoniec zmätú v mohutnom spätnom účinku všetkého doterajšieho nesprávneho jednania ľudí svojvoľný ľudský druh z tejto planéty. Zostať na nej budú môcť iba jednotlivci, ochotní žiť v súlade a harmónii s prírodou a teda i s bytosťami, ktoré ju spravujú a zároveň v súlade so skutočnou Božou Vôľou – v súlade s Božími Zákonmi, panujúcimi v tomto stvorení!

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml Dabilor :: 19.02.2010 10:46:31

když už jsem u té slovenštiny...

víte co dělají Slováci, když vyhrají v hokeji nad Českem? - Vypnou
PLAYSTATION a jdou spát!

image/svg+xml smilan :: 11.02.2010 10:58:25

Zločin prenájmu!

Kto má odvahu, môže si hneď na začiatku urobiť krátky, ale drsne pravdivý test kvality vlastnej osobnosti. Predstavte si teda, že ste majiteľom viacerých bytov, alebo nehnuteľností na lukratívnom mieste. S akým vnútorným postojom by ste ich prenajímali? Za A: S úmyslom čo najviac zarobiť? Za B: S úmyslom byť za primeranú protihodnotu nápomocný tým, ktorí nehnuteľnosť nevlastnia, alebo nemajú hotovosť na vlastný byt? Ak ste odpovedali A, ste v postate zlodej! Ak ste odpovedali B, ste čestný človek.

Prednedávnom mi jedno 11 ročné dievča povedalo, že jeho rodičia stavajú druhý dom, ktorý budú prenajímať. Z jej slov na mňa zavanula ziskuchtivosť. Celkom nedávno som sa tiež dozvedel, aké veľké sumy, idúce do desiatok tisíc slovenských korún, musia platiť nájomcovia rôznych obchodov a obchodíkov v jednom malom slovenskom mestečku.

Reálna situácia je taká, že ten, kto vlastní byt, alebo inú nehnuteľnosť si z toho, kto si tieto priestory prenajíma, urobí svojho osobného otroka. Tento otrok mu musí odovzdávať veľkú mieru vlastného zisku, ktorý vyprodukuje a majiteľ nehnuteľnosti ho v podstate celkom legálne, ale v skutočnosti nekresťansky okráda.

Nielen v tomto smere, ale celkovo vládne v spoločnosti princíp, že ak ľudia niečo majú alebo niečo vlastnia, čo iní nemajú a nevlastnia, využívajú spravidla „šikovne“ svoju silu, svoje prednosti a svoju prevahu na to, aby čo najviac získali od ľudí, ktorí sa momentálne voči ním nachádzajú v ekonomicky nevýhodnejšej pozícii a sú na nich určitým spôsobom závislí.

Kto teda niečo má, chce mať ešte viac a to na úkor toho, kto má menej. Tak sa z bohatých stávajú ešte bohatší a s chudobnejších ešte chudobnejší. Namiesto vzájomnej pomoci jedných druhým vládne naopak všade snaha „šikovne“ využívať slabiny iných vo svoj osobný prospech a profitovať z nich. V skutočnosti ide podlosť a zlodejstvo najhrubšieho zrna.

A žiaľ, ani tam, kde by človek oprávnene očakával príklad pomáhajúcej lásky k blížnym, a síce v cirkvách, ani tam sa ho nedočká. Ceny prenájmov priestorov patriacich cirkvám sú rovnako úžernícke, ako kdekoľvek inde. Rovnako rýchlo sa v nich striedajú rôzni majitelia obchodov a obchodíkov, ako je to možné na vlastné oči pozorovať v onom, na začiatku spomínanom, malom slovenskom mestečku.

V tejto súvislosti sa mi akosi samovoľne vybavuje scéna z filmu o Jánovi Husovi, ktorý odchádzal obhajovať svoje, vysokým stavom nepohodlné učenie do Kostnice. Cestou sa zastavil na fare u farára, lojálneho s jeho náukou. Ten mu dal jesť a poskytol nocľah. Postupne sa však na faru začali zhromažďovať i zrobení sedliaci z tamojšej dediny, ktorí neuposlúchli výstrahu svojej vysokej cirkevnej vrchnosti, upozorňujúcej ich na to, aby sa tomuto človeku vyhli, pretože je to diabol.

Ján Hus sa s nimi pustil do reči a spýtal sa ich, pod akou vrchnosťou slúžia? Či pod svetskou, alebo pod cirkevnou? „Pod cirkevnou“ – odpovedali oni. A Hus na to s istou dávkou irónie: „No tak to je vám potom naozaj sveta žiť. Veď cirkevná vrchnosť sa bezpochyby ako prvá sama riadi zákonom lásky k blížnemu, takže keď majú plné sýpky oni, máte ich aj vy a keď sú oni sýti a zaopatrení, ste sýti a zaopatrení i vy.“

Zrobení sedliačikovia sa po týchto slovách zomkli okolo neho a spustili príval ponôs a sťažností na to, ako úboho a biedne sú nútení živoriť pod cirkevnou vrchnosťou.

Koľko sa na tom zmenilo po niekoľkých stáročiach? Nie až tak veľa, pretože cirkvi zdierajú iných úplne rovnako, ako všetci ostatní naokolo.

V ústrety všetkým chamtivcom a zlodejom, nech už z radov ateistov a materialistov, alebo z radov cirkví však znie požiadavka: Nepokradneš! Táto požiadavka nám bola daná nikým nie menším, ako samotným Stvoriteľom a to v zmysle úcty a spolunáležitosti s našimi blížnymi.

Túto požiadavku nemožno obísť pokryteckými a vypočítavými ľudskými zákonmi, ktoré sú úmyselne stavané tak, aby takzvaným „šikovným ľuďom“ dovoľovali beztrestne a pod pláštikom legálnosti okrádať iných. Hoci z hľadiska pokrivených ľudských názorov sa takéto niečo považuje za úplne normálne, legálne a zodpovedajúce zákonitostiam takzvaného voľného trhu, v skutočnosti to nie je nič iného, ako zlodejstvo, priečiace sa pravému významu prikázania – Nepokradneš.

Je vrcholne naivné domnievať sa, že Vôľu Božiu možno oklamať podobnými rozumovými vytáčkami. Zhora, zo Svetla je totiž vždy vnímaná podstata veci a nie ľudské rozumové snahy túto podstatu obísť, oklamať, alebo prekrútiť v pravý opak.

A keby napokon všetci tí, ktorí sa rôznymi spôsobmi previňujú voči prikázaniu Nepokradneš vedeli, aké mimoriadne nepriaznivé, ba až tragické osobné dôsledky im z toho vyplynú, veľmi rýchlo by od podobného konania upustili, pretože nijaké bohatstvo sveta by im za to nestálo.

Svojich blížnych však pokojne a v ilúzii zdanlivej beztrestnosti okrádajú naďalej preto, lebo vo svojej hmotnej obmedzenosti netušia absolútne nič o veľkej Spravodlivosti Božej, ktorej nemôže nikto a nikdy uniknúť. Božie mlyny melú totiž pomaly, ale isto! So železnou Spravodlivosťou predsa len nakoniec rozdrvia a na prach rozomelú všetku tú zlodejskú háveď, ktorá svojou bezodnou a nenásytnou chamtivosťou doteraz zamorovala celé stvorenie. Dávajme si veľký pozor, aby sme sa nakoniec aj my samotní neocitli medzi nimi.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml ***guest :: 05.02.2010 09:53:32

Dabilor ::

image/svg+xml Dabilor :: 01.02.2010 10:23:09

krása slovenštiny:

prvů flašu jsme dopili do jednej a do tretej pol druhej...

image/svg+xml smilan :: 31.01.2010 15:33:25

Pozitívne ovocie katastrofy na Haiti


Ľudia zvyknú vravieť, že všetko zlé je na niečo dobré a v tomto konkrétnom prípade je to naozaj pravda. I taká obrovská katastrofa, ku akej došlo na Haiti, priniesla predsa len niečo dobré, čo je na tomto svete, v bežnom, každodennom živote už takmer zriedkavosťou. Priniesla neobyčajné prejavy solidarity, prejavy nezištnej ochoty pomáhať, prejavy konkrétnej a aktívnej spolupatričnosti s ľuďmi, ktorí sa ocitli v nešťastí.

Kvôli väčšej efektivite a rýchlejšej časovej účinnosti pomoci trpiacim ľudia dokázali zrazu odsunúť neprekonateľné ideologické rozpory – Kuba dovolila prelet cez svoj vzdušný priestor americkým lietadlám s humanitárnou pomocou.

Táto katastrofa dokázala dokonca, aspoň na krátky čas negovať aj to, na čom stojí celá naša civilizácia. Dokázala negovať zhubnú túžbu po peniazoch a po zisku – Francúzsko navrhlo ostatným národom, aby boli krajine, spustošenej zemetrasením, odpustené všetky jej štátne dlhy.

Tak predsa len na dne ľudských duší tkvie pravá ľudskosť, čistá nezištnosť, ochota pomáhať si navzájom, tkvie tam vzájomná spolupatričnosť a hlboké spolucítenie s utrpením iných. Toto sú naozaj tie najväčšie, najušľachtilejšie a najhodnotnejšie ľudské vlastnosti a je nesmierna škoda, že ľudia od nich upúšťajú okamžite, ako náhle sa výnimočné pomery čo len trochu stabilizujú.

Potom sa žiaľ, všetci opäť egoisticky zamerajú iba sami na seba, na svoj osobný prospech, na svoj osobný zisk a na svoje osobné pôžitky a to i na úkor a účet iných ľudí. To veľké, ušľachtilé, dobré a čisté je odrazu zasypané, zabudnuté a stratené. Akoby bolo akýmsi záhadným a nepísaným pravidlom, že človek je skutočne človekom iba vtedy, keď je zle! Iba v kritických, hraničných a vypätých situáciách! Jedine vtedy sa akýmsi zázračným spôsobom dokáže zrazu vzopnúť k pravej ľudskosti.

Ako náhle sa však pomery upravia a stabilizujú, ľudia okamžite strácajú svoju veľkosť a stávajú sa vo svojom myslení a jednaní bezcitnými egoistami, pohybujúcimi sa na najspodnejších a najpodradnejších priečkach v hierarchii pravého človečenstva.

V súčasnej dobe sa dosť veľa vraví o konci sveta, o Apokalypse, o celkovom zrútení modernej civilizácie, či o celosvetovom kolapse, ku ktorému smerujeme preto, lebo sme v sebe zasypali všetky hodnoty pravej ľudskosti.

Áno, súčasný spôsob myslenia a jednania ľudí je istou cestou ku skaze! K veľkému celosvetovému zrúteniu doterajšieho systému usporiadania ľudských vecí, čo bude mať pre civilizáciu na planéte Zem priam nedozierne následky. Všetko, čo po stáročia zdanlivo spoľahlivo fungovalo sa zrazu zakolíše a potom neočakávane zrúti a to tak, že nezostane ani kameň na kameni. Všetko, v čo ľudia verili, v čo usilovali a čo považovali za dôležité sa zrazu ocitne v troskách a to okrem iných závažných dôvodov určite aj práve preto, aby v tomto zrútení, v tejto biede, hlade, chorobách, v beznádeji a bezvýchodiskovosti v ľuďoch opäť zahorelo ...pravé človečenstvo! Pravé človečenstvo, ku ktorému sa nikdy trvalo nedokázali vzchopiť vtedy, keď všetko ešte aspoň zdanlivo dobre fungovalo.

Vzájomná ľudská súdržnosť, vzájomná pomoc, podpora, nezištnosť a spolupatričnosť, ktoré na zemi vždy chýbali, práve tieto vlastnosti sa v oných ťažkých chvíľach stanú doslova podmienkou prežitia. A keďže zrútenie bude naozaj veľké a ďalekosiahle, pomery sa tak rýchlo neznormalizujú, takže tie veľké a ušľachtilé ľudské vlastnosti, ktoré v sebe dokážu ľudia aktivovať iba v krízových situáciách, v nich budú môcť hlboko zakoreniť a plne sa rozvinúť v ich dušiach.

A tak sa teda stane to tragické, mnohými náboženskými systémami predpovedané, apokalyptické dianie, veľkou školou pravej ľudskosti na našej planéte.

Zostáva naozaj na hlbšie zamyslenie, či je takéto niečo vôbec potrebné? Veď všetku tú čistú nezištnosť, ochotu pomáhať iným a podporovať ich, všetku tú ľudskú spolupatričnosť a pripravenosť vychádzať si vzájomne v ústrety máme predsa v sebe! Je to skryté hlboko v nás! Očividné svedectvo reálneho jestvovania týchto ušľachtilých vlastností vydali predsa ľudia pri nedávnej katastrofe na Haiti.

Prečo ale nie sme ochotní a schopní ponechať si tieto vlastnosti natrvalo a riadiť sa nimi v práci, v rodine, v podnikaní, v politike, či vo vzťahoch medzi národmi? Prečo ich nedokážeme plne nerozvinúť v bežnom, každodennom živote? Veď to už predsa raz skúsme! A ak sa nám to podarí, potom už nebudú musieť nikdy prichádzať žiadne prírodné, či iné katastrofy iba preto, aby nás tomu naučili.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml Dabilor :: 21.01.2010 14:39:16

tralala tralala tralala....

image/svg+xml smilan :: 21.01.2010 11:05:04

Príčiny tragédie na Haiti


Tragickým následkom zemetrasenia na Haiti sa mohlo predísť, keby ľudstvo poznalo skutočné, hlboké, vnútorné, duchovné príčiny katastrof podobného druhu. Sú dvojakého druhu.

Prvá príčina:

Chod celého hmotného univerza i všetkých, jemnejších, ľuďom neviditeľných častí tohto obrovského stvorenia spravujú našim hmotným zrakom neviditeľné, ale reálne jestvujúce, bytostné sily. Ide o celkom konkrétne bytosti, starajúce sa o plynulý chod prírodného diania. Starajú sa o rastliny, o zem, o oheň, o vodu, o vzduch, o prirodzené striedanie ročných období, o vulkanickú činnosť a podobne. Dávne národy, žijúce v omnoho užšom kontakte s prírodou, ako my dnes, ich mohli svojimi jemnejšie vyvinutými zmyslami jasne vyciťovať, vnímať a komunikovať s nimi.

Do činnosti týchto bytostí patrí i formovanie ľudského osudu. Prebieha to tak, že ako náhle vznikne v človeku nejaká myšlienka, alebo nejaký cit, ako náhle vysloví určité slovo, alebo vykoná určitý čin, bytostní to ihneď sformujú do vlákna, presne zodpovedajúceho kvalite tej ktorej myšlienky, citu, slova alebo činu. No a tieto vlákna tvoria potom základný materiál, z ktorého je bytostnými tkaný koberec ľudského osudu.

Ak boli naše city, myšlienky, slová a činy čisté a spravodlivé, ak boli dobré a ušľachtilé, potom bude koberec nášho osudu, utkaný bytostnými jasný a krásny a cesta po ňom nám bude spôsobovať iba radosť a šťastie.

Ak ale boli naše city, myšlienky, slová a činy zlé, nečisté, nespravodlivé, skazené, povrchné, zraňujúce iných a podobne, bytostní to presne v takomto zmysle zatkajú do vlákien nášho osudu. A ak sa stane, že miera všetkej tej negativity prekročí určitú únosnú hranicu, ak sa miera tejto hromadiacej sa nečistoty stane doslova zničujúcou, potom bytostným nezostane nič iného, ako práve takéto zničenie pre dotyčného jedinca postupne formovať a zatkávať do vlákien jeho osudu! Tak to prebieha v prípade každého jednotlivého človeka, ale i v prípade veľkých skupín obyvateľstva, či celých národov!

A jedného dňa napokon príde čas, kedy bytostné sily prírody sformujú zničenie a deštrukciu, ktorá bola zatkaná do vlákien osudu ľudí, do celkom konkrétnej, reálnej a hmotnej podoby – do prírodnej katastrofy! Tá potom nakoniec zničí, alebo nesmierne hlboko zraní každého, kto si svojimi negatívnymi myšlienkami, citmi, slovami a činmi toho najrôznorodejšieho druhu práve takéto zničenie sám pre seba sformoval.

To je teda prvá príčina prírodných katastrof s tragickými dôsledkami. Vyvarovať sa tragédiám tohto druhu je možné jedine hlbokou vnútornou premenou k dobrému! Jedine premenou k čistote a ušľachtilosti našich citov, myšlienok, slov i celého nášho jednania! Jedine snahou o spravodlivosť, podporu a pomoc všetkým ľuďom okolo nás i celému stvoreniu!

Druhá príčina:

Môže ňou byť prirodzená tektonická činnosť, prostredníctvom ktorej bytostné sily doteraz vždy formovali a aj v súčasnosti formujú prírodné podmienky na našej planéte. V prípade takéhoto diania, ktoré je pripravované pomerne dlhý čas, sa jeho strojcovia – bytostní, snažia ľudí varovať. Snažia sa, aby sa o tom včas dozvedeli a mohli podniknúť zodpovedajúce kroky na svoju vlastnú záchranu.

Žiaľ, problém v komunikácii však spôsobuje ľudský faktor! Lebo hoci človek bol, je a vždy aj zostane neoddeliteľnou súčasťou prírody, už pomerne dosť dlhú dobu proti prírode priam programovo bojuje, ničí ju, drancuje, utláča a devastuje. Človek bezcitne týra rastliny i zvieratá, otravuje zem, vodu i vzduch a to všetko iba kvôli svojej chamtivosti. Chamtivosti, ktorá chce stále viac a viac, ktorá nemá hraníc a ktorá siaha vysoko nad skutočné, reálne potreby ľudsky dôstojného života na tejto planéte.

A táto bezcitná chamtivosť, táto nesmierna necitlivosť voči prírode urobila z človeka sebca, neschopného počuť a vnímať niečo iné, ako iba to, čo on sám považuje za správne a dôležité. No a práve pre túto vlastnú hrubosť a necitlivosť sa stali ľudia neschopnými zachytiť a vnímať výstražné hlasy bytostných, snažiace sa ich varovať a upozorniť na pripravované vulkanické, alebo tektonické prírodné procesy.

Pre slepotu a hluchotu ľudí, pre ich vnútorné upriamenie sa iba na hmotný prospech a hmotné pôžitky je teda nakoniec málokto schopný zachytiť výstražné hlasy bytostných a z tohto dôvodu potom dochádza k obrovským a zbytočným stratám na ľudských životoch. Jemné hlasy bytostných môžu totiž vnímať iba ľudskí jedinci čistého vnútra, čistého vnútorného, to znamená, citového a myšlienkového života, ktorí sú ešte spojení s prírodou.

A smutný fakt, že takýchto ľudí je už len veľmi málo, je teda tou druhou príčinou veľkých obetí na životoch, spôsobených rôznymi druhmi živelného prírodného diania. Tragédiám tohto druhu sa dá zabrániť iba prostredníctvom znovu získania kontaktu s bytostným svetom a to prostredníctvom snahy o udržiavanie čistého vnútorného života a prostredníctvom nadobudnutia pravej pokory a úcty k prírode.

Tento text vznikol preto, aby v ňom boli presne a jasne definované možné príčiny katastrof, akou bolo nedávne zemetrasenie na Haiti, aby sa takéto niečo už nikdy nemuselo opakovať. Ak budú dve vyššie uvedené, základné príčiny ľuďmi správne pochopené a ich pozitívnym prístupom k veci definitívne odstránené, potom vznikne na našej zemi dokonalá harmónia. Dokonalá harmónia medzi ľuďmi navzájom i medzi ľuďmi a prírodou! Harmónia, v ktorej budú nešťastia podobného druhu raz a navždy jednoducho vylúčené.

Ak sa však ľudia vo svojej materiálnej hluchote a slepote rozhodnú tieto veci nebrať do úvahy a neakceptovať ich, potom sa katastrofy, podobné tej na Haiti budú opakovať čoraz častejšie, až nakoniec skončí táto civilizácia na planéte Zem jedným obrovským nešťastím. Až sem to môže dohnať naša chladná rozumová „múdrosť“ a naša odtrhnutosť od prírody. Vari naozaj chceme, aby to došlo až takto ďaleko?

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 07.01.2010 13:06:04

Polemika o nepoškvrnenom počatí Krista 2


Vo vianočnom čase dostali vo vysielaní slovenského rozhlasu priestor mnohí predstavitelia rôznych cirkví a vierovyznaní. Jednému z nich položila poslucháčka otázku, ako by vysvetlil účinkovanie Ducha pri Ježišovom nepoškvrnenom počatí. Dotyčný povedal, že k vyčerpávajúcej odpovedi by bol potrebný obsiahly a komplikovaný teologický výklad, na ktorý niet v relácii času. Stručným a jednoduchým spôsobom to vraj nie je možné vysvetliť a z tohto dôvodu sa poslucháčka odpovede nedočkala.

Ak ale niečo nejde vysvetliť jednoduchým a všetkým pochopiteľným spôsobom je to vzdialené Pravde! Prečo si asi Kristus nevyvolil svojich učeníkov z radov vzdelaných zákonníkov a farizejov? Prečo si ich vybral z radov rybárov a podobných, úplne jednoduchých ľudí? Preto, lebo práve oni, vo svojej prostote a jednoduchosti, boli Pravde vnútorne omnoho bližšie! Skutočná Pravda je totiž prostá, ba až detsky jednoduchá a preto pochopiteľná každému. To je jej základné kritérium! K jej pochopeniu nie je preto potrebné dlhodobé teologické vzdelávanie, ani rozsiahle a komplikované teologické výklady.

Ako to teda bolo v skutočnosti s nepoškvrneným počatím Ježiša Krista? Mária bola Svetlom určená k tomu, aby sa stala telesnou matkou Syna Božieho. Zvestovanie ju malo upovedomiť a duševne pripraviť na jej veľké poslanie. Mária ho prežila vo svojom vnútri, čo znamená, že anjel neprišiel ku nej hmotne, čiže fyzicky.

Mária pri Zvestovaní a pastieri pri narodení Krista boli totiž v tej konkrétnej chvíli omilostení k tomu, že sa im otvoril duchovný zrak a oni mohli vnímať dianie, prebiehajúcej v inej, nehmotnej realite. Na základe Zákona rovnorodosti možno totiž vysoké duchovné a božské bytosti vnímať jedine našim duchom, našim duchovným zrakom. Náš hmotný zrak môže vnímať iba hmotné a keďže anjeli nie sú hmotnej podstaty, nemôžeme ich v nijakom prípade vidieť hmotnými očami.

Je však ešte iný spôsob priblíženia sa vysokých bytostí ľuďom v hmotnosti, a to je vtelenie. To znamená, fyzické zrodenie sa medzi pozemskými ľuďmi presne tak, ako tomu bolo u Syna Božieho a ako tomu bolo i u mnohých prorokov a zvestovateľov, ktorí sa vtelili na zem z vyšších úrovní stvorenia.

Duševne pripravená Zvestovaním žila teda Mária v očakávaní splnenia veľkého zaľúbenia zo Svetla. V tej dobe zahorela čistou a silnou láskou ku Kreolovi, ktorý bol rímskym stotníkom. S ním fyzicky počala dieťa. Služobné povinnosti prinútili Kreola odísť, ale keďže ich láska bola obojstranná sľúbil, že tak rýchlo, ako mu to len bude možné, sa k Márii vráti. To aj splnil, hoci už bolo neskoro, pretože mu dosť dlhý čas trvalo, kým u cisára Augusta dosiahol svoje prepustenie z vojenskej služby.

Keďže teda Kreolus nechodil, Mária pod tlakom okolia, svojej matky a z obavy, že jej dieťa bude vysmievané a bude mu ubližované, nakoniec privolila sobášu s Jozefom, ktorý sa o Máriu uchádzal a ktorý sa stal Ježišovým náhradným otcom.

Kristovo pozemské telo bolo teda splodené presne tak, ako telá všetkých ostatných ľudí, pretože inak to podľa Zákonov stvorenia, reprezentujúcich Vôľu Božiu nie je vôbec možné. A Kristus, ako sám prehlásil, prišiel Zákony plniť a nie obchádzať, alebo rušiť.

V mojom prvom článku o nepoškvrnenom počatí Krista mi bolo vytknuté, že Ježišove vyššie uvedené slová o naplňovaní Zákona som použil nesprávne, pretože v evanjeliách sú uvedené v zmysle naplnenia židovského Zákona, čiže Písma.

Čo však je v skutočnosti židovský Zákon? Je to sprostredkovanie poznania o fungovaní Zákonov stvorenia, o fungovaní Božej Vôle vo stvorení a to formou, pochopiteľnou ľuďom vtedajšej doby. Židovský Zákon nie je teda nič iného, ako poznanie o Zákonoch stvorenia, ktoré prišiel Kristus svojim životom napĺňať a svojou náukou ich ľuďom opäť nanovo objasniť.

Kristus teda neprišiel naplniť tendenčné a pokrivené, ľudské výklady Písem, ale jedine Zákony stvorenia, čiže Vôľu Božiu, na základe ktorej židovský Zákon vznikol.

Ale vráťme sa naspäť k nepoškvrnenému počatiu. Máriin duševný stav, navodený Zvestovaním spôsobil, že pri telesnom plodení boli odsunuté všetky zmyslené pudy hlboko do úzadia. Tým sa stalo toto plodenie telesne nepoškvrneným – to za prvé.

Za druhé – v polovici tehotenstva, keď sa do detského telíčka v lone matky inkarnuje ľudský duch, v Máriinom prípade, prostredníctvom jej silného, vnútorného napojenia smerom k Bohu, došlo na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého, k inkarnácii bezbytostnej Božej iskry – Syna Božieho! Ježiš bol teda telesne človek, ale vnútorne bol časťou živého Boha!

Kristus neprišiel na zem preto, aby sa stal výkupnou obetou! To je blud! Blud, ktorý zahmlieva a kriví skutočný zmysel je ho príchodu! Syn Boží prišiel preto, aby nám priniesol čisté a ničím neskalené poznanie Božej Vôle, podľa ktorej máme žiť, ak chceme byť pozemsky šťastnými a kráčať duchovne nahor, smerom k Svetlu.

A práve na to, čiže na život podľa Kristovho Slova mal byť po celé stáročia cirkvami kladený všetok dôraz! To bolo a je to najpodstatnejšie! To, že je svet dnes taký zlý, aký je a že speje ku skaze zavinili v nemalej miere cirkvi, ktoré posunuli a skrivili skutočný zmysel a význam Kristovho príchodu.

Ak by totiž cirkvi viedli ľudí jedine k životu podľa Božieho Slova, ak by im v tom sami išli príkladom, mohol dnes svet vyzerať úplne inak a ľudia mohli vo stvorení konať činy, podobajúce sa zázrakom. Ich veľké činy, podobné zázrakom, by pramenili zo života podľa Božej Vôle, čiže z hlbokého poznania Zákonov stvorenia a vedomého súladu života s nimi. Vtedy by tiež ľudia zároveň pochopili, že vo stvorení nemôže jestvovať nič, čo by vybočovalo z rámca týchto Zákonitostí. Uvedomili by si, že nijakých zázrakov v skutočnosti niet!

„Zázraky“, opisované v Biblii sa naozaj stali! Kto sa ale učí poctivo poznávať Božiu Vôľu, čiže Zákony stvorenia, ten už dnes môže vedieť, ako sa presne, v rámci týchto Zákonov, každý jednotlivý „zázrak“ naozaj udial.

Ten, kto sa o poznanie skutočnej Božej Vôle, prejavujúcej sa v Zákonoch stvorenia nesnaží, pre toho tieto činy, kvôli jeho vlastnej nevedomosti a neznalosti, zostanú i naďalej „zázrakmi“. Človek dneška však už nemá, ba nemôže stáť vo stvorení nevedomý a naivne, vo svojej slepej viere veriť v „zázraky“ tak, ako kedysi, keď ľudia ešte nemali k dispozícii také veľké Poznanie, aké máme dnes.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml Dabilor :: 23.12.2009 07:47:35

furt tu mele o početí.... no začíná hezky ne??

image/svg+xml Dabilor :: 23.12.2009 07:47:06

BAGR :: neboj maximálně nám zakáže vstup....a to je něco co mi vůůůbec nebude vadit...

image/svg+xml BAGR :: 22.12.2009 19:08:18

Dabilor :: sakra,přejdi radči na jinou diskuzi tohle vypadá na dlouho

image/svg+xml Dabilor :: 22.12.2009 08:08:40

BAGR :: hele vyprovokujem ho ne???
smilan :: když tak žádáš diskusi.. viz název.. tak se zapoj a řekni nám k tomu něco no ne??

image/svg+xml smilan :: 20.12.2009 11:24:48

Nepoškvrnené počatie Ježiša Krista



Čo znamená pojem dokonalosť? Dokonalosť je absolútny vrchol všetkého. Je to maximum toho, čo je vôbec možné dosiahnuť. Je to jednoducho niečo absolútne dokonalé, nad čo už nie je nič iného. To, čo je dokonalé nemožno už nijakým spôsobom meniť, ani vylepšovať, pretože dokonalosťou bol jednoducho dosiahnutý vrchol, nad ktorý niet.

S plne adekvátnym opodstatnením možno slovo dokonalosť spojiť iba s jedným jediným pojmom – s pojmom Boh! Jedine On je naozaj dokonalý a dokonalé je i všetko, čo vytvoril. Dokonalé je teda, v jeho ucelenom a komplexnom pôsobení, i celé ohromné stvorenie, ktoré vzniklo a je udržiavané samočinným pôsobením Zákonov stvorenia. Tieto Zákony nesú v sebe pečať svojho Tvorcu a sú preto dokonalé. To znamená, že všetko, čo v mnohých úrovniach stvorenia vzniká a čo sa tam deje, môže vznikať a diať sa jedine v rámci spomínaných, dokonalých Zákonov.

Z toho všetkého teda celkom logicky vyplýva, že vo stvorení nemôže dôjsť k deju, alebo činu, ktorý by nejakým spôsobom vybočoval z rámca pôsobenia Zákonov stvorenia. To však prakticky znamená, že nikde vo stvorení nemôže jestvovať nič takého, ako sú zázraky. Každý, kto pripúšťa možnosť jestvovania zázrakov, tým vo svojej naivite a nevedomosti popiera dokonalosť fungovania Zákonov stvorenia a tým i dokonalosť Božiu.

Ako si však vysvetliť mnohé činy, opísané napríklad v Biblii, ktoré sú vo všeobecnosti považované za zázraky?

Ľudia na zemi nikdy nežili a doposiaľ nežijú podľa Zákonov stvorenia, čiže podľa Božej vôle. Nesnažia sa poznávať a nepoznajú ich dokonalé pôsobenie a preto je všetko ľudské dielo kusé a nedokonalé, vykazujúce mnohé chyby a nedostatky. Táto neznalosť je hlavnou príčinou všetkej biedy, utrpenia a zla na zemi.

Zo Svetla bolo vykonané nesmierne mnoho preto, aby sme nezostali v takejto fatálnej nevedomosti o Zákonitom dianí vo stvorení. V nevedomosti, ktorá by nakoniec musela zapríčiniť zrútenie celej civilizácie, ku ktorému dnes predsa len smerujeme.

Aby teda ľudia precitli, z času na čas sa z vyšších úrovní stvorenia vteľovali na zem zrelší duchovia, majúci za úlohu im vhodnou formou sprostredkovať znalosť o fungovaní spomínaných Zákonov, pretože iba život v súlade s nimi im môže priniesť mier, spokojnosť a šťastie.

No a keďže títo zrelší duchovia si so sebou na zem vždy prinášali omnoho vyššiu úroveň poznania Zákonitostí univerza, ako bolo všeobecne na našej planéte bežné, mohli v rámci tohto svojho hlbšieho poznania konať činy a veci, ktoré sa ostatným javili ako niečo neobyčajného.

Dnes je však už potrebné vedieť, že nijaké zázraky nejestvujú! V plnej miere sa to vzťahuje i na život Ježiša Krista, ktorý bol Poslom z tých najvyšších Výšin. Bol Synom Božím, ktorý sám o sebe povedal, že neprišiel na zem Zákony rušiť, ale naplniť.

Všetky neuveriteľné činy, ktoré Ježiš na zemi konal, sa z dôvodu jeho najvyššieho možného prepojenia so Zákonmi stvorenia, museli absolútne nevedomým ľuďom tejto planéty javiť ako zázraky. Vždy, v každom jednotlivom prípade však išlo o dianie, ktoré prebehlo v rámci dokonalých Zákonov stvorenia, pretože nad dokonalosť Božiu, ktorá sa prejavuje vo fungovaní týchto Zákonitostí, už niet nič iného. Neexistujú výnimky, ani zlepšenia, pretože čo je raz dokonalé, je proste už definitívne a nemenné!

Ak teda je podľa týchto Zákonov podmienkou pre pozemské zrodenie predchádzajúci telesný styk muža a ženy, nemohlo tomu byť inak ani v Ježišovom prípade. Je vari nevyhnutnosť telesného spojenia dvoch pohlaví, ktorá je potrebná za účelom pozemského zrodenia nového ľudského jedinca nečistá a poškvrnená? Táto nevyhnutnosť predsa vznikla účinkami dokonalých Zákonov stvorenia, reprezentujúcich vôľu Božiu! Nie je teda na nej nič nečistého a touto cestou prišiel na zem i Ježiš, ktorý, ako už raz bolo povedané, prišiel Zákony napĺňať a nie rušiť.

A predsa bolo Kristovo počatie nepoškvrnené! Došlo k nemu totiž z čistej lásky a s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Keď Mária prežila vo svojom vnútri Zvestovanie, ktoré je opísané v Biblii, toto prežitie vrcholne naplnilo celý jej vnútorný život. Tento jej duševný stav, ktorý bol Svetlom chcený, odsunul vo chvíľach telesného spojenia s mužom, ktorého veľmi milovala, všetky zmyselné pudy hlboko do úzadia, čím sa stalo Ježišovo počatie telesne nepoškvrneným.

Išlo tu o dej, ktorý je na tejto zemi predsa len ojedinelý, pretože u ľudí je pri plodení takmer vždy to pudovo telesné viac, alebo menej prevládajúce. Telesné plodenie však ako také nečisté nie je! Je to nevyhnutnosť pre zrodenie sa každého človeka na tejto zemi, ktorá je daná dokonalými Zákonmi stvorenia.

Iba vnútorný, duševný stav ľudí pri tomto akte rozhoduje, či a do akej miery bude vzájomné spojenie muža a ženy poškvrnené, alebo nepoškvrnené. Poškvrnené mierou prežívania zvieracej zmyselnosti, alebo naopak, zušľachtené čistou a obapolnou láskou, s pohľadom upretým k Stvoriteľovi. Od tohto kritéria sa totiž následne odvíja duševná kvalita, alebo nekvalita novo na zem prichádzajúcich, ľudských jedincov, a preto by si toho mal byť vedomý každý pár, ktorý sa chystá mať deti.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml BAGR :: 17.12.2009 17:59:13

Dabilor :: jj.som z toho voľaký zmetený

image/svg+xml Dabilor :: 17.12.2009 14:31:16

hele myslím že to bude ta "hlubší pravda"

image/svg+xml Dabilor :: 17.12.2009 14:29:58

BAGR :: no není to cvok??



© 2005 – 2019 Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu provozovatele zakázáno.