Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty, společenský magazín.
Diskuze Diskusia o hlbších pravdách na FiftyFifty.cz. Články, recenze, povídky, stále nové soutěže, hry, horoskopy na týden atd.
Magazín pro ženy i muže > Diskuze Diskusia o hlbších pravdách

FiftyFifty
Share

Diskusia o hlbších pravdách


Vkládat příspěvky do diskuze mohou jen přihlášení uživatelé

image/svg+xml smilan :: 14.09.2009 19:03:51

Kam kráčíš planeta Země?

Ohromné úsilí je vkládáno člověkem do snahy podmanit si hmotu Země. Na první pohled jeví se toto úsilí jako hodné uznání a ocenění, neboť přináší pokrok pro stávající civilizaci, nebo spíše je lepší říci, že úsilí člověka v posledních staletích přináší dnes pokrok především pro západní kulturní civilizaci dnešního lidstva na Zemi.

Čím však je ve skutečnosti tento pokrok, který je možné nazvat z duchovního hlediska jen pokrokem bezvýznamným, nicotným a krátkodobým, který je také pokrokem, jenž je vykoupen mnoha bolestmi a především těžkým poškozováním přírodního světa?

Je zde na místě říci, že úsilí, které je vynakládáno dnešními lidmi pro získávání si svých životních standardů, je více než z devadesáti procent věnováno na soupeření a otevřený boj s bytostným světem, působícím v přírodě.

A to právě proto, že původní cesta získávání si životních standardů člověka měla vést zcela jinými drahami, než jakými se lidstvo vydalo.

Původní cesty měly vést zcela jinudy, než kudy se ubírá dnešní způsob života většinové lidské společnosti. Měly to být cesty souznějící s podporou bytostného světa. V bytostném světě odráží se všude v jeho původním, (člověkem ještě nedotčeném) zdravém prostoru plné spoluzachvívání s ostatními částmi Stvoření. Toto spoluzachvívání měl také i lidský duch správně sledovat a kráčet tak vzhůru po předchystaných stupních. To by ale lidský duch v pozemském těle člověka (jímž jsme každý z nás) musel také nejprve správně sledovat základní smysl svého života na Zemi.

Tímto smyslem je na prvním místě duchovní pokrok a vzestup, jako něco, co je přitom zcela přirozenou součástí života lidsky duchovního druhu v Pozdějším Stvoření.

Pravým duchovním pokrokem a vzestupem není myšleno něco mystického či něco ezoterického, co se vždy pro své uplatnění musí nejprve vytrhnout z přirozenosti běhu života.

S opravdovým duchovním vzestupem člověka je Boží Vůlí od prapočátku vzniku lidského ducha spojováno jediné: rozvinutí schopností prožívat a formovat svůj život v harmonii s celkem díla Stvoření. V tom má lidský duch plně projevit všechen svůj um a všechny své síly! K tomu byl také vybaven schopností prožívat vše s čistou radostností, s touhou budovat a tvořit v souladu se světem přírodních bytostí.

Jedině tak může člověk v plném využití svých vlastních duchovních schopností získat čistou moudrost a vznešenost, jaké mu právem na jeho vrcholu vzestupu jakožto koruna jeho učební cesty Pozdějším Stvořením náležejí.

Zde je ale onen kámen úrazu, protože zmiňovaný pravý pokrok člověka má spočívat v moudrosti, čistotě, v harmonii, s níž tvoří a spolupracuje s ostatními tvory ve Stvoření, tedy zde na Zemi i se světem přírody, se světem přírodních bytostí.

V porovnání s tímto výše zmíněným je pokrok dnešní civilizace pokrokem, jenž vede ve své zvrácenosti stále více všechno živé, ať již viditelné či neviditelné, jen do záhuby, do zničení!

Skutečný pokrok člověka může a má se odvíjet nejprve od pokroku jeho nitra. Teprve až pak má se člověk snažit ve spolupráci s bytostmi přírodního světa formovat svůj pozemský svět, aby jej přiblížil ke vznešenosti a kráse a také z toho se odvíjejícímu určitému životnímu standardu.

Takový standard života bude ve svém harmonickém spoluzachvívání vždy přinášet dostatek všeho, čeho je člověku třeba pro prožití důstojného a ušlechtilého života zde na Zemi.

Miliony věcí dnešní potřeby budou muset nyní odpadnout jako něco, co se posunulo na významnější místo v životě lidí, kam z pohledu zákonitostí Stvoření náleží úplně jiné, čistší a ušlechtilejší formy a způsoby života.

Lze říci, že největší část dnešního životního komfortu západní civilizace je vystavěna na falešných základech, které již téměř od svého začátku stály proti cestě, kterou člověku zde na Zemi předchystalo bytostné působení, pracující oddaně ve Vůli Boží.

Tak jsme dnes stojící v pýše, na zdánlivém vrcholu svého pokroku, současně zcela vysíleni vyčerpáním, vnitřně rozerváni, a jen mlčky můžeme nyní pozorovat, jak svět bytostného postupně boří sloupy oné babylonské věže civilizace s tím, že tato bude muset být zcela stržena dolů do rozvalin, aby teprve potom mohla začít nová výstavba, která bude ve svém souznění s celkem Stvoření skutečně chtěnou a radostně vítanou, na rozdíl od stávajícího obludného dómu zformovaného ješitností a domýšlivostí lidského rozumu.

Před celým lidstvem je nyní rozevírající se propast, do níž bude světem přírody a silami bytostných, působících ve hmotném vesmíru, nakonec strženo vše, co stojí v protikladu s původním chtěním výstavby, kterou zde měl skrze své vnímání citu lidský duch vystavět.

Namísto citu, jenž nabízí vždy souzvuk harmonie s celkem, byl doposud lidmi protěžován k veškeré práci ve hmotě převážně jen rozum, který pracuje ze své podstaty vždy omezeně, jednosměrně. A tak, i když se dnešní civilizace ještě v samém závěru svého zděšeného poznání, jak velmi je planeta Země zničena dosavadním úsilím rozumu člověka, pokusí o nápravy, budou to opět jen nápravy, které ve své zúžené rozumovosti odstartují další zmatenosti, které urychlí celkovou sebedestrukci stávající civilizace.

Cesta vpřed vede jedině skrze cestu duchovního pokroku a vzestupu jednotlivce, a také následně postupně i celé lidské společnosti.

Je to cesta znovuzrození člověka v jeho citu, v jeho novém chápání harmonie celku Pozdějšího Stvoření, do něhož byl člověk – lidský duch na začátku cesty svého vývoje Boží Vůlí milostivě vypuzen.

Musíme se tedy nejprve naučit být lidmi ducha! Zde na Zemi, ve hrubohmotnostech následného, s odstupem zformovaného Stvoření, musíme se naučit být lidmi čistými a spravedlivými, toužícími po ušlechtilosti v každém okamžiku svého života. Cesta ke znovuzrození vede jen skrze opětné nalezení vlastní vnitřní čisté dětskosti, která jediná také otevírá cestu k plnému porozumění přírody i celého díla Stvoření. Rozum člověka nikdy nepochopí cokoliv z toho.

Proto je zde také možné napsat, že blížící se období, které je před námi, bude pro celé lidstvo těžké, nesmírně těžké, a lidstvo bude po určitou dobu balancovat těsně nad hranicí vlastního samozničení zde na Zemi.

To je možné napsat již dnes 9.9.2009, neboť v duchovním stavu Země k dnešnímu dni platí, že lidí znovuzrozených v duchu je na Zemi o mnoho méně, než by správně mělo být, aby se mohlo nyní napsat, že Země sice projde těžkými otřesy ze strany úderů přírody a také vesmíru, ale zůstane zachována.

To dnes není možné s jistotou napsat.

Je ale přímo na každém z nás, nakolik se toto již v nastalých hodinách změní k lepšímu, anebo také naopak ještě k horšímu.

Vlastní duchovní probuzení – znovuzrození v duchu – musí totiž učinit každý z nás sám za sebe, zcela nezávisle na komkoliv druhém!

Kéž by se to podařilo alespoň několika lidem! Výhledy na další týdny a měsíce by mohly být ihned lepšími!

Dnešní duchovní stav k 9.9.2009 na Zemi není dobrým! Nemá žádný smysl to nijak zakrývat líbivými slovy, která by slibovala všem lidem lživé výhledy na bezstarostnou budoucnost.

Něco takového ao-institut činit nebude, jakkoliv by to mnozí k uklidnění sebe sama i druhých rádi slyšeli. Žel, není možné to nyní napsat, avšak je na každém z nás to změnit k lepšímu.

Je možné to změnit bezprostředně teď hned, ve svém probuzeném úsilí o pravou čistou lidskost, z níž vždy následně vyústí vše ostatní, co je ušlechtilé a harmonické.

Jediné, co nám tedy ještě zůstává, je vlastní ochota změnit sebe sama k vyšším hodnotám a současně také naděje, že se pochopení stávajícího stavu Země dotkne srdcí stále většího počtu lidí.

www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 10.09.2009 18:33:53

Je na nahota nemravná?


Nestvoril nás Boh nahých? Čo je na tom nemravné? Veď telo je predsa Boží dar a ľudia by sa mali tešiť aj zo sexuality a nie si vytvárať bloky a la "čo sa môže a čo nie". Kto určuje hranice mravnosti? Nie sú to snáď len naše ľudské obmedzenia a predstavy?

Odpoveď:

Áno, človek síce prichádza na tento svet nahý, avšak nie je správne z toho usudzovať, že určité telesné odhaľovanie sa na verejnosti je niečím normálnym a že na nahote nie je v podstate nič nemravného.

Zrodenie je prvým krokom na ceste nášho pozemského bytia, po ktorom ale nasledujú ďalšie nevyhnutné kroky, prostredníctvom ktorých dozrievame až k dospelosti a plnej samostatnosti.

Áno, rodíme sa síce nahí a deti do určitého veku vnímajú nahotu úplne prirodzene a nehanbia sa za ňu. Avšak ako dieťa čoraz viacej dozrieva, začína postupne samo od seba pociťovať vlastnú nahotu, ako niečo, čo treba patričným spôsobom zahaliť. Jednoducho začína sa u neho prebúdzať stud!

Toto prebudenie studu je jedným z nevyhnutných stupienkov na ceste k zrelosti jeho osobnosti. Naše pozemské zrodenie sa v nahote a určité obdobie detského vývoja, v ktorom je nahota pociťovaná, ako niečo prirodzeného je teda nakoniec prekonané prebudením sa studu. Prostredníctvom studu začíname potom vnímať vlastnú nahotu, ako niečo veľmi intímneho, čo nemá byť odhaľované pohľadom iných. Ide tu o určitý vyšší stupeň vo vývoji ľudskej osobnosti.

Ľudské telo samo o sebe samozrejme nemožno považovať za nemravné. Je čisté a darované mu Stvoriteľom. Čistou a prirodzenou je aj túžba po pohlavnom uplatnení. K nemravnosti v tomto smere dochádza až vtedy, keď ľudia z rôznych rozumových dôvodov prekračujú hranice studu.

Áno, Stvoriteľom nám bolo darované telo a spolu s ním, v zodpovedajúcom veku telesnej zrelosti i túžba po pohlavnom uplatnení, na ktorej, ako už bolo povedané, nie je nič nečistého a človeka nedôstojného. Ak sme ale povedali „A“, treba jedným dychom povedať i „B“ a síce, že rovnako, ako nám bolo darované telo a s ním sexualita, presne rovnakým darom je zároveň i prebudenie telesnej hanblivosti a studu. Nie je totiž náhoda, že čím je dieťa staršie a zrelšie, tým intenzívnejšie sa v ňom, v nenásilnej a neovplyvnenej prirodzenosti, prebúdza telesná hanblivosť a stud. A práve stud a telesná hanblivosť majú vytvárať zdravú protiváhu našej telesnej túžbe, aby sa táto nezvrhla v nemravnosť.

Stud je teda určitou časťou nášho svedomia, je hlasom nášho ducha! Jasne ho dokáže vnímať každý, kto ho vnímať chce. No a je to stud, ktorý určuje hranice mravnosti – hranice toho, čo mravné je a čo mravné nie je! Stud nám má byť v tomto smere tým najlepším radcom, ktorého výstražný hlas, ak ho uposlúchneme, nám v nijakom prípade nedá upadnúť do nemravnosti.

Pozrime sa ale, aká je realita a spýtajme sa, kde a kedy niekto hovoril o stude, ako o niečom pozitívnom? Všade vôkol sa vyzdvihuje iba telo s jeho žiadosťami. Pod zámienkou zdravia, športu, kultúry, módneho odievania a pod mnohými inými zámienkami dochádza čoraz väčšej nemravnosti, ktorá sa stáva spoločenskou normou. Vo filmoch, v rádiách, v novinách, v časopisoch a už ani nehovoriac o internete, všade sa až príliš otvorene a bez hanby hovorí o tých najintímnejších veciach a všeobecne sa to považuje za pokrok modernej civilizácie. Život okolo nás prerastá v horúčkovitú nemravnosť, ktorú tento svet síce považuje za normálnu, ale iba preto, že zodpovedajúci protipól, čiže stud, ktorý mal držať na našu telesnosť v primeraných medziach, že na tento stud sa nikdy nekládol a doteraz nekladie absolútne nijaký dôraz.

Práve naopak, ak sa ho nejaký človek snaží akceptovať a podľa neho sa aj riadiť, býva vysmievaný a považovaný za spiatočníka, a to iba preto, že si dokázal zachovať zdravú mieru studu, kým tí ostatní v sebe tento klenot už dávno pošliapali a znehodnotili.

No a práve z dôvodu straty a znehodnotenia studu je naša súčasnosť plná nemravnosti. Lebo zo vzájomne doplňujúcej sa dvojice – telo, kontra stud, majúcej za úlohu vytvoriť harmóniu sa všetko vsadilo iba na telo a telesnosť. Stud, ako doplňujúci protipól, bol odsunutý na vedľajšiu koľaj a u mnohých ľudí dneška už akoby vôbec neexistoval.

Názorný príklad: Po ulici kráča „moderne“ oblečené dievča. Moderne, čiže vyzývavo a dráždivo, na základe čoho sa za ňou otáčajú muži. Ak by načúvala svojmu zdravému studu, z tohto slizkého a zmysleného obdivu by jej muselo byť trápne. Musela by sa pritom červenať a cítiť veľmi nepríjemne a musela by následne primeraným spôsobom prehodnotiť svoj šatník.

Tejto mladej žene, ktorá vôbec nemusí byť vnútorne skazená, však doposiaľ nikto nepovedal, že by mala v každej situácii načúvať hlasu vlastného studu, ktorý jej bezpečne ukáže, čo je správne a čo nie.

Naopak! Prostredníctvom výchovy a vplyvov prostredia bolo v tejto mladej žene jej pôvodne zdravé vyciťovanie cielene ubíjané a potláčané. Preto, aj napriek občas sa ticho ozývajúcemu, vlastnému vnútornému cíteniu, samu seba presviedča, že koná správne keď činí tak, ako je v súčasnosti bežné. Časom sa jej napokon začne zmieňovaný, nízky obdiv mužov dokonca páčiť a keď nakoniec definitívne zasype svoj stud, nebude už chcieť nič počuť o tom, že jej správanie je nemravné a že aj vôkol seba rozširuje iba nemravnosť.

No podobne je tomu v tisícerých iných prípadoch, v ktorých boli prelomené a nerešpektované hranice zdravého studu. Týmto spôsobom sa stalo nemravným takmer všetko okolo nás, ako napríklad film, divadlo, knihy, piesne, móda, slovný prejav a tak ďalej, a tak ďalej.

Človek sa však musí navrátiť k ľudsky dôstojnému životu na tejto zemi! Musí sa prinavrátiť k stratenej mravnosti, ak sa chce vôbec nazývať človekom! No a jediná cesta k tomuto cieľu vedie cez znovu obnovenie spojenia s našim studom, ktorý je tichým hlasom nášho svedomia a svedomie zase hlasom nášho ducha – nášho najvnútornejšieho „ja“.

Ľudia by mali vedieť, že miera studu je priamo úmerná skutočnej, vnútornej hodnote človeka! Čím intenzívnejšie je prežívaný stud, tým ušľachtilejší a kultivovanejší je telesný pud a tým vyššie vnútorne, čiže duchovne stojí človek.

Toto všetko však v nijakom prípade nevylučuje ľudskú sexualitu, ktorá môže práve týmto poznaním nadobudnúť úplne inú kvalitu a úplne iný rozmer. Ľudská sexualita, usmernená hranicami zdravého studu, vo všetkej ušľachtilosti citového a myšlienkového života milujúcej sa dvojice je čista a nepoškvrnená. Je takou, akou ju chce mať Stvoriteľ! Takéto čisté, vzájomné telesné spojenie muža a ženy má totiž zároveň, ak počas neho dôjde k počatiu, nesmierne pozitívny vplyv na vnútornú kvalitu novo prichádzajúceho, ľudského jedinca.

Mravnosť je teda cesta k povzneseniu ľudstva po všetkých stránkach. Mravnosť však vzniká z harmónie tela s jeho potrebami na jednej strane a studu a telesnej hanblivosti na strane druhej. Jedine z takéhoto vzájomného spolupôsobenia môže vzniknúť to pravé.

Ľudia, usilujúci o mravnosť by preto mali omnoho viacej načúvať a dbať tichého hlasu vlastného studu, ako vyzývavého hluku svojho okolia, ktoré už dávno upadlo do nemravnosti. Lebo je to jedine náš stud, ktorého rešpektovanie dokáže udržať ľudskú telesnosť v hraniciach mravne únosného. Ak naň ale nedbáme, okamžite a zákonite upadáme do nemravnosti, nehodnej bytosti, nazývanej človek.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 01.09.2009 11:51:26

Aj zábava musí byť ušľachtilá!

Jednou z najvznešenejších a najvyšších hodnôt tohto univerza je Čistota. Všetko, čo ľudia vytvárajú a čo chcú, aby vôbec malo nejakú cenu, musí byť preto predchnuté Čistotou. Malo by sa ňou skvieť vnútro každého človeka. Čistým a ušľachtilým by malo byť naše cítenie, naše myslenie, ale aj naša reč i naše jednanie. Čistým a ušľachtilým by malo byť všetko, čo robíme a na čo len siahneme, teda i náš spôsob zábavy.

Áno, zábava a humor sú soľou života, ale ich tvorcovia a konzumenti si musia byť v každej chvíli vedomí nutnosti rešpektovania istej miery čistoty, ušľachtilosti a ľudskej dôstojnosti.

Žiaľ, opak je ale pravdou a súčasní tvorcovia zábavy a humoru, ale i obyčajní ľudia vo svojom voľnom čase, pri rôznych oddychových aktivitách tieto hodnoty vôbec nerešpektujú a to je hlavnou príčinou toho, prečo sú takmer všetok humor a zábava človeka nedôstojnými a plytkými, plnými špiny a nízkosti.

Pri rôznych formách a druhoch dnešnej zábavy a kultúrneho vyžitia, či už sú to piesne, filmy, divadlo, vtipy, a tak ďalej, sa musí každý človek, ktorý si ešte dokázal zachovať určitú mieru vnútornej čistoty neraz červenať, cítiť trápne, tiesnivo a nepríjemne, kladúc si sám sebe otázku: Kam sme to až klesli?

Avšak ľudia, ktorí v sebe postupne nechali celkom zasypať jednu z najvyšších hodnôt univerza – Čistotu, títo ľudia sa v súčasnej nízkosti a špine, ktorou sú doslova otrávené takmer všetky formy zábavy a kultúrneho vyžitia cítia veľmi príjemne – takmer ako prasce, blažene sa váľajúce v bahne. Takáto forma zábavy a umenia sa im zdá plnokrvná a plnohodnotná. Majú dojem, že práve toto je jedna z možností, ako sa dokonale odreagovať a užiť si života. Veď predsa žiť a zabávať sa môžeme tak, ako sa nám páči a ako nám to najlepšie vyhovuje.

Ak by sa podobní ľudia, ktorí si takto hovejú v nečistote, pretože pojmem čistoty nechali v sebe už dávno znehodnotiť stretli s požiadavkou ušľachtilej, čistej a pojmu človek hodnej zábavy, s veľkou pravdepodobnosťou by s takýmto niečím nesúhlasili v obave, že by snáď mohli prísť o „plnohodnotnosť“ toho, čo práve oni, vo svojej skazenosti, považujú za skutočnú zábavu. V ich očiach by ušľachtilá a dôstojnosti človeka hodná zábava nemohla byť predsa nijakou zábavou.

Je to však iba určitý uhoľ pohľadu, pretože zase naopak, vnútorne čistejší človek sa musí neraz s odporom a hnusom odvrátiť od mnohého, čo ľudia zbavení vnútornej čistoty považujú v súčasnosti za skutočnú zábavu.

Ako však už bolo na začiatku povedané, Čistota predsa len patrí medzi tie najvyššie a najvznešenejšie hodnoty v tomto stvorení. Je hodnotou, pochádzajúcou zo Svetla, z ktorého povstalo všetko a teda aj človek. Každý z nás ju preto nesie nezmazateľne vtlačenú vo svojom najvnútornejšom „ja“ – vo svojom duchu. Ak dokážeme načúvať svojmu duchu, ktorý sa ku nám prihovára prostredníctvom citu, dokážeme potom v zmätkoch dnešnej doby bezpečne rozpoznať, čo je naozaj ušľachtilé, čisté, zdravé a krásne a čo naopak nemravné, plytké, nízke a zvrhlé. Toto je jediná cesta a jediný spôsob, ktorým možno bezpečne rozlíšiť správne od nesprávneho a zlé od dobrého.

Náš duch, alebo inak povedané, naše svedomie, má byť teda pre nás v tomto smere tou najvyššou morálnou autoritou, ktorá jediná, ak s ňou dokážeme nájsť spojenie, je nám vždy schopná ukázať správny smer na cestách nášho života.

Pre tých, ktorí chcú znovu nájsť a obnoviť svoje spojenie s jednou najvznešenejších a najvyšších hodnôt vo stvorení – s Čistotou, majúcou moc urobiť z nás opäť skutočných a plnohodnotných ľudí je tu zlaté pravidlo, ktoré znie: Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Jedine tak vybudujete mier a budete šťastní. Bez Čistoty totiž niet žiadneho pravého človečenstva!

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk

image/svg+xml smilan :: 23.08.2009 16:20:49

Obvinenie z degradácie národa!

Pri ceste autobusom čítali moji spolucestujúci denník Nový Čas /jeho obdobou v Čechách je Blesk/. V súvislosti s nedávnym, veľkým banským nešťastím v Novákoch, pri ktorom zahynulo 20 ľudí, sa na jeho titulnej strane nachádzala fotografia matky a dieťaťa s veľkým nápisom: Riško, syn mŕtveho baníka.

Na tom by samozrejme nemuselo byť nič zlého, avšak vyslovene poburujúce bolo, keď čítajúci obrátili noviny a na ich zadnej strane bola tradične, ako je to už „dobrým“ zvykom, jedna zo zvyčajných, šteklivých nahotiniek. Takisto i vo vnútri novín niekoľko podobných obrázkov s tomu primeranými textami.

Iba pre porovnanie: Približne v rovnakom období som počúval slovenský rozhlas, v ktorom z titulu tragédie v Novákoch zmenili štruktúru vysielania, na základe čoho neodvysielali plánovanú humoristickú reláciu.

V slovenskom rozhlase teda považovali za ľudsky a morálne neadekvátne vysielať po správach o banskom nešťastí humoristickú reláciu. Podobný postoj možno naozaj iba schvaľovať. Oprávnenou otázkou potom ale zostáva, prečo k podobnému, ľudsky citlivému prístupu, v skutočne tak mimoriadnej situácii nedošlo aj v denníku Nový Čas, ktorého titulná stránka predsa súvisela s tragédiou v Novákoch. Prečo obsah novín zostal aj v takejto výnimočne tragickej chvíli veľmi hrubo a necitlivo takým, akým býva vždy – plným nízkosti, malosti a nemorálnosti.

Raz darmo, redakcia Nového Času tým opäť potvrdila to, čím ich noviny vždy boli a doteraz sú – močiarom, plným hnusného bahna, ktorého vydavateľ a celý redakčný tím nie sú schopní v nájsť v sebe ani len ten najelementárnejší zmysel pre takt a súcit s bolesťou pozostalých.

Je naozaj smutné, že čitatelia spomínaného bulvárneho plátku nedokážu kriticky vnímať takúto extrémnu netaktnosť a s odporom a hnusom sa neodvrátia od periodika, ktorým je už dlhé roky, ako nákazlivou chorobou, zamorovaný náš národ.

Áno, vyzerá to tak, že istá skupina ľudí prostredníctvom denníka Nový Čas už celé roky cielene a programovo degraduje slovenský národ, zaplavujúc ho každodenne, špinou, nízkosťou, klebetami, ohováraním a zvieracou zmyselnosťou.

Všetci určite poznáme úslovie: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Ak každodenne čítame hnoj, čím potom sme?

Nie, nechcem takto nedôstojne urážať čitateľov Nového Času, ako by sa to snáď na prvý pohľad mohlo zdať, pretože som presvedčený, že vo svojom vnútri sú predsa len lepší, ako to, čo vo svojej naivite a nevedomosti dennodenne konzumujú. Každopádne však treba nahlas vysloviť, že niekto veľmi usilovne pracuje na tom, aby zničil, pošpinil a úplne zdegradoval ešte relatívne zdravé, vnútorné jadro týchto ľudí.

Cieľavedomá zákernosť temnoty, usilovne sa snažiacej zničiť všetko dobré musí byť preto ukázaná v pravom svetle, aby sa tí, ktorí ešte v sebe nájdu silu vzoprieť sa a ktorí sa nechcú nechať postupne celkom ľudsky zdegradovať, aby sa títo ľudia od podobných praktík jednoducho odvrátili a nedali manipulovať so sebou manipulovať. Aby svojim každodenným finančným príspevkom nepodporovali zločincov, skrývajúcich sa v redakcii a vydavateľstve denníka Nový Čas.

Tento moloch skazenosti, finančne profitujúci na zámernej degradácii národa nemožno v jeho slepej honbe za ziskom reformovať zhora. Je totiž veľmi málo pravdepodobné, že by ľudia, pracujúci v jeho redakcii a vydavateľstve dokázali prehliadnuť, ako veľmi škodia nášmu národu. Že by dokázali prehodnotiť vlastné postoje i obsah svojho periodika.

Tento moloch skazenosti možno zničiť iba zdola a síce tým, že sa v poznaní jeho pravej tváre, ktorou je zlo, nemravnosť, skazenosť a neľudskosť od neho odvráti jeho vlastná čitateľská obec. Tá čitateľská obec, ktorej sa niekto arogantne a zlomyseľne smeje priamo do tváre a ktorej ľudská dôstojnosť je ponižovaná každým novým číslom denníka Nový Čas.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 04.08.2009 18:43:29

Skaza festivalu Pohoda – odpoveď na reakcie čitateľov

Prednedávnom so zverejnil na článok, ktorým som sa snažil odkryť pozadie tragédie v Trenčíne, čo vyvolalo mnoho búrlivých nesúhlasných reakcií čitateľov. Na dve z nich budem odpovedať v nasledovnom texte.

Najskôr však, pre osvieženie pamäti uvádzam link na spomínaný článok s názvom: Tragédia festivalu „Pohoda“ – inteligentný vietor!

http://moje.dama.cz/blog.php?blog=17202


A teraz prvá reakcia čitateľa:

http://dnes.atlas.sk/svet/111163/

Najmenej 26 ľudí zahynulo a 24 bolo zranených pri havárii autobusu prevážajúceho poľských pútnikov neďaleko mesta Grenoble na juhovýchode Francúzska.


http://www.sme.sk/c/1053395/cestou-na-put-zahynulo-jedenast-ludi.html

Cestou na púť zahynulo jedenásť ľudí


Tu by som chcel podotknúť, že formálna príslušnosť k nejakej cirkvi, alebo náboženskému smeru nemusí ešte vôbec znamenať reálny vnútorný príklon k dobru a k pozitívnym hodnotám. Skôr opak býva pravdou, pretože väčšina veriacich všetkých vierovyznaní, bez rozdielu, skĺzava vo vzťahu k vlastnému náboženstvu do prázdneho formalizmu a ich skutočný, reálny život býva o niečom úplne inom. Vôbec totiž reálne nežijú pravdy vlastnej viery, ku ktorej sa formálne hlásia. V skutočnosti uznávajú len a len hodnoty tupého a prehnitého materializmu presne tak, ako je tomu u zvyšku neveriacej populácie.

Takzvané púte trebárs do Ríma, do Lúrd a podobne nie sú potom v skutočnosti ničím iným, ako obyčajným výletom, alebo poznávacím zájazdom. S reálnym duchovným a osobnostným vzostupom mávajú zväčša len málo čo, alebo takmer vôbec nič spoločné. Je to iba dobrý biznis a pokrytectvo.

Druhá reakcia čitateľky:

Vyzera to ze verite v Boha (aj ked neviem v akeho...). Sama som veriaca, a to naozaj silne.
Sex pred manzelstvom, resp. ako to vy nazyvate - nemravny a nemoralny zivot su pre mna
tabu. Tiez drogy drogy, samozrejmä. Pred nerespoktom voci Bohu mam velku bazen. Nuz a
predstavtesi ze Pohodu navstevujem a trvam na tom, ze je to jedno z anjhodnotnejsich podujati,
ake sa na Slovensku organizuju. S Vami nemozem suhlasit uz len preto, ze sudite (ale kto
akymi zbranami bojuje, takymi aj zahynie) a aj preto, ze aj uprimne veriacim ludom, nasledujucim
Boha sa deju zle veci. Verim, ze mate znalost Biblie, a tym padom mi nemozte odporovat.
Tvrdit, ze vietor bol zoslany Bohom, aby zmiatol zabavajucich sa ludi - to je velmi drze
tvrdenie a som prekvapena, ze nemate obavu z toho, ako sa pozera Boh na to, ked nejaky
maly cloviecik presvedcene tvrdi, ze vie co Boh spravil a preco. Nemate bazen? A akoto
ze opominate jedno z najdolezitesich prikazani a to konat v laske? Myslite si ze nieco
zmeni
te tym, ze budete podporovat inych v tom aby sa tesili, ze Boh vyhladil skazenost (tam
kde nebola)? Som velmi sklamana ze ludia ako vy, vobec beru meno Bozie do ust. Mali by
ste sa radsej modlit za silu pre rodinu zosnuleho a tiez za mudrost a silu pre organizatorov,
ktori doteraz odviedli uzasnu pracu a ktorych vynimocny talent a vynimocna sila, organizovat
podujatie tak pozitivneho charakteru, je z mojho pohladu dar od Boha sameho.
Zamyslite sa nad tym komu sluzite vy a zamyslite sa dobre.


Odpoveď:

Je veľmi smutné, že ľudia, hlásiaci sa k viere nedokážu vnímať desivý úpadok dnešnej doby a dokonca obhajujú to, čo je jednou z vlajkových lodí tohto úpadku. Obhajujú letné hudobné festivaly, plné neviazanosti, zmyselnosti, vulgarity, alkoholu, drog a úpadkového umenia.

Budem však konkrétny a uvediem pár príkladov z dennej tlače, ktoré dávajú mojim môjmu tvrdeniu za pravdu:

Magazíny Pravda, 23. 7. 2009, č. 5.
V článku s názvom „Spomienky na plážových inžinierov“ sa na strane 24. píše: „V lete sa konajú rôzne hudobné festivaly, na ktorých sa ľudia odviažu aj pomocou alkoholu. O to šokujúcejšie je však vytriezvenie.“/v článku sa písalo o neviazanej sexualite v letnom období a o pohlavných chorobách/

Vo víkendovej prílohe denníka Pravda zo dňa 25. 7. 2009 sa nachádza krátky prierez jednotlivými ročníkmi festivalu „Pohoda“. Z neho vyberám:

„Rok 2001: Mladí muži zabávali publikum na tribúne štadióna ukazovaním holých zadkov.“

„Rok 2002: Se....me na zvuk, hráme – odpálil spevák Koňýk vystúpenie punkovej skupiny zóna A. Uvoľnenú atmosféru doplnila mládež SDA, ktorá v predvolebnej kampani rozdávala návštevníkom nálepky, čo vyzývali k legalizácii marihuany...“

Toľko citáty z tlače. Taktiež argument, že na festivale „Pohoda“ sú zastúpené aj iné hudobné žánre, ale napríklad aj divadlo a podobne veľmi neobstojí, pretože už aj dokonca repertoár SND je zasiahnutý zhubným, úpadkovým umením, ktoré spoločnosť nezušľachťuje, ale naopak, morálne zráža nadol. Takéto nadol strhávajúce a v skutočnosti spoločensky škodlivé je takmer celé súčasné takzvané umenie, ktorého úlohou už dávno nie je pozdvihovať a zušľachťovať, či viesť k nejakým vyšším ideálom. Umenie sa stalo už iba určitou prezentáciou osobných názorov, neraz i doslova zvrátených, alebo je jeho účelom pritiahnuť čo najviac divákov a zarobiť. A to za akúkoľvek cenu. Samozrejme, česť výnimkám.

No a osobitnou kapitolou je „móda“ a odievanie žien v letnej spare a to nie len na hudobných festivaloch, ale vo všeobecnosti. Avšak na letných festivaloch, účasťou stoviek sporo odetých a veľmi odviazane sa správajúcich dievčat a mladých žien vzniká zvlášť koncentrovaná atmosféra, plná telesnosti a vyzývavej zmyselnosti.

Všetky tieto veci, ktoré boli spomenuté nemožno v nijakom prípade spájať s pojmom morálka, alebo všeobecné dobro. Naopak všetko, o čom bola reč je symbolom nemorálnosti a úpadku, ktorý nemôže priniesť spoločnosti nič dobrého.

A ak mám ešte niečo dodať na záver, akcie masového druhu, akou bol festival „Pohoda“ nemôžu byť v dnešnej morálne prehnitej a všeobecne skazenej dobe nikdy onou úzkou cestou, vedúcou k Svetlu a Pravde. A to aj v rámci zábavy, ktorá má byť vždy ušľachtilá.

Podobné masové stretnutia sú iba širokou a pohodlnou cestou, vedúcou k úpadku a morálnej skaze, po ktorej kráčajú tisíce. Tieto tisíce si pri pohľade na svoju mnoho početnosť myslia, že konajú správne, pretože sú vo väčšine a vo svojej slepote nechcú vidieť, že kráčajú cestou do záhuby.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 26.07.2009 13:17:12

Tragédia festivalu „Pohoda“ – inteligentný vietor!

Buďme úprimní a na rovinu si povedzme, čo sa v skutočnosti skrýva za letnými hudobnými festivalmi. V letnej spare a v uvoľnenom, dovolenkovom a prázdninovom období ide o zmes neviazanosti, alkoholu, drog, vulgarity a živočíšnej zmyselnosti. Je to doslova oslava skazenosti, hraničiacej až zo zvrhlosťou. Jednoducho Sodoma a Gomora!

Všetci určite veľmi dobre vieme, ako to skončilo so Sodomou a Gomorou, kde všeobecná zvrátenosť prekročila všetky medze. Prírodné sily jednoducho zmietli z povrchu zemského tento močiar plný hniloby.

Ľudstvo je však nepoučiteľné a jednou z manifestácií skazenosti dnešnej doby sa stali letné hudobné festivaly. Avšak okrem toho, čo chcú ľudia, čo je im príjemné a čo práve oni považujú za dobré a správne je v tomto vesmíre i niečo iné, Vyššie a Silnejšie. Niečo, alebo Niekto, v koho službe a vernej poslušnosti stoja mocné sily prírody.

Vietor, oheň, vodstvo, pohoria, rastliny – toto všetko riadia a spravujú ľuďom neviditeľné, ale úplne konkrétne a reálne, inteligentné bytosti, ktoré celé prírodné dianie spravujú nie podľa svojej vlastnej vôle, ako to egoisticky a nesprávne robia ľudia, ale iba podľa vôle niekoho Vyššieho. Práve preto je príroda sama o sebe stále svieža, krásna a čistá. Všetku disharmóniu, čo v nej jestvuje, do nej vniesli iba ľudia.

Tieto skutočnosti teda znamenajú, že vietor ani pri tej najväčšej búrke neveje náhodne, ale je presne riadený zodpovedajúcou prírodnou bytosťou, ktorá mu vládne. No a bol to práve takýto inteligentný vietor, ktorý zmenil pred nedávnom v tragédiu oslavu ľudskej skazenosti na festivale „Pohoda“ v Trenčíne.

Sú však ľudia schopní vidieť za touto tragédiou to, čím ona naozaj je? Dokážu sa zamyslieť sami nad sebou? Dokážu pokorne a vo všetkom svojom konaní zohľadňovať vôľu Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý vždy bude silnejší, ako oni sami?

Ak totiž nepochopíme skutočnú príčinu nešťastia, ku ktorému došlo, budú sa podobné udalosti opakovať a to bez ohľadu na mieru technického zabezpečenia. To, čo sa stalo v Trenčíne možno zároveň vnímať, ako symbolický, malý obraz veľkého diania. V malom nám tu totiž bolo ukázané, ako dokážu mocné sily živlov, vedome riadené bytosťami prírody, v minúte zraziť na kolená ľudskú pýchu a skazenosť, ktorou je doslova presiaknutá celá naša takzvaná „civilizácia“. To, čo sa stalo na Slovensku sa môže prihodiť aj v celosvetovom meradle, ak sa nepoučíme a nezmeníme.

Tragické udalosti v Trenčíne by pre to pre nás mali byť impulzom k zamysleniu sa nad kvalitou „hodnôt“, ktoré uznávame a ktorými sa riadime. Mali by byť impulzom k nastúpeniu cesty mravnej obrody, ktorá je v súlade s vôľou Toho, kto bude vždy predsa len silnejší, ako ľudská technika a ľudské chcenie.

A na záver ešte jedna osobná úvaha: Dovolím si tvrdiť, že ak by sa tých 30 000 účastníkov festivalu stretlo za účelom hľadania ciest k ozdraveniu a morálno – duchovnému pozdvihnutiu spoločnosti, v takomto prípade by určite k žiadnej tragédii nedošlo. Podobná akcia, majúca za účel hľadanie všeobecného dobra, čo je v súlade s vôľou Vyšších síl, takáto akcia by bola pod zvýšenou ochranou prírodných bytostí a to aj v prípade, že by všade navôkol zúrila búrka.

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 12.07.2009 14:38:49

Neuveriteľná pravda o Božej Láske!

To, čo musí byť nevyhnutne očistené od ľudsky pokriveného chápania je práve vnímanie Božej Lásky, ktorá bola strhnutá do sladkastej, všetko odpúšťajúcej a slabošskej zmäkčilosti. Skutočná Božia Láska je však neoddeliteľne spojená so Spravodlivosťou! Ba čo viac, je so Spravodlivosťou zajedno a preto je jej hlavným znakom prísnosť.

Veď len skúsme kriticky zvážiť, čo by bolo s dieťaťa, ktorému by sme úplne všetko dovoľovali a úplne všetko odpúšťali. Vyrástol by z neho sebecký, namyslený a bezohľadný ľudský jedinec, mysliaci iba na seba a spôsobujúci vo svojom okolí len zlo, nedorozumenia a konflikty.

Aby sa tak nestalo, musia preto pri výchove detí vzájomne spolupôsobiť dva základné činitele a síce spravodlivosť a láska. Spravodlivá prísnosť a hrejivá, podporujúca láskavosť! Jedine takýmto spôsobom je možné vychovať harmonicky, pozitívne a spoločnosti užitočnú, ľudskú osobnosť.

Ako hore, tak aj dole! Zmienený, správny princíp zdravej výchovy detí je v podstate, v pozemsky primeranom odstupňovaní, odrazom jednoty vzájomného spolupôsobenia Božej Spravodlivosti a Božej Lásky.

Božia Láska nám dáva vždy iba to, čo je pre nás užitočné! Neplní naše priania a túžby, ktoré bývajú prevažne pozemského druhu, ale dáva nám to, čo je pre nás duchovne užitočné! Čo nás duchovne posúva nahor, aj keby nám to snáď malo spôsobiť utrpenie!

Áno, aj keby nám to malo spôsobiť utrpenie! Ak sa totiž človek vo svojom živote duchovne nehýbe a neusiluje k Pravde a Svetlu, ak v tomto smere stagnuje a je pripútaný iba k hmote, takže nakoniec hrozí, že jeho pozemský život bude z duchovného hľadiska úplne premárnený, vtedy k nemu prichádza utrpenie, ktoré ho ma donútiť k zastaveniu sa, k zamysleniu sa a k prehodnoteniu svojho doterajšieho jednania.

Toto utrpenie, ktoré je prejavom Božej Spravodlivosti, dávajúcej človeku prežiť mieru jeho odklonu od Vôle Božej vo stvorení, je zároveň i prejavom Božej Lásky, ktorá nechce, aby človek duchovne zahynul, ale hoci aj prostredníctvom utrpenia, ako to už naozaj nejde inak, ešte v poslednej chvíli precitol.

Presne v tomto zmysle nám boli povedané až nepochopiteľne tvrdé slová a síce, že „lepšie je človeku, keď hoci aj bez ruky, alebo bez nohy vojde do života, ako keby mal s obomi nohami a obomi rukami vojsť do zatratenia“. Ak je teda utrpenie tým jediným a posledným spôsobom, ktorý nás ešte môže duchovne prebudiť, je to pre nás, čiže pre nášho ducha, omnoho lepšia alternatíva, ako keby sme v živote vôbec netrpeli, avšak odišli na takzvaný druhý breh v úplnej nevedomosti, ako zvieratá. Tým najdôležitejším v celom našom bytí je totiž duchovné prebudenie sa k skutočnému životu a pravým hodnotám a to i za cenu utrpenia, alebo dokonca predčasnej smrti. Jedine toto kritérium má na zreteli pravá Božia Láska.

Čo sme však urobili z Boha a jeho Lásky? Z Lásky, ktorá v nerozlučiteľnom súzvuku a neoddeliteľnej harmónii s Božou Spravodlivosťou udržuje celé stvorenie v zdraví a sviežosti?

Vo svojej pýche a velikášskom seba preceňovaní sa ľudia odvažujú považovať Stvoriteľa za služobníka vlastných prianí, ktorý im má s nekonečnou Lásku trpezlivo odpúšťať všetku ich nevychovanosť, svojvoľnosť a aroganciu a ktorý dokonca obetoval vlastného Syna, ako zmiernu obetu za hromadiace sa hriechy ľudí.

Aká to do neba volajúca domýšľavosť! Aká to zvrátená predstava o Bohu a jeho pôsobení, považujúca človeka za stredobod všetkého diania! Veľkú, spravodlivú, čistú a prísnu Božiu Lásku ľudia rúhavo prekrútili v zmäkčilosť, slabosť a všetko odpúšťajúcu dobrotu. Tak to totiž najlepšie vyhovovalo ich predstavám, ich pohodlnosti a ich falošnej domnienke o výške svojej vlastnej ceny. Takéto pokrivené chápanie z nich však muselo zákonite urobiť iba arogantných a domýšľavých sebcov, škodiacich celému stvoreniu i sebe samým navzájom a to všetko v sladkej blaženosti istoty spásy a odpustenia všetkých hriechov. Táto bezprecedentná opovážlivosť však už dosiahla konečnej hranice, za ktorú viac ísť nemožno!

Z milosti Božej Lásky nám bolo vo stvorení poskytnuté obrovské časové obdobie, ktoré sme mali využiť k osobnostnému rozvoju až k plnej, duchovne ľudskej zrelosti a dokonalosti. Božia Láska však nie je tomto smere bezhraničná a všetko donekonečna odpúšťajúca, pretože Božia Spravodlivosť, s ktorou je zajedno, bude čoskoro od každého z nás požadovať zúčtovanie z toho, ako sme po celý tento dlhý čas, zahŕňajúci tisícročia, cítili, mysleli, hovorili a jednali. Ako vážne a intenzívne sme sa snažili o poznanie Pravdy o živote a o konanie dobra vo vzťahu k našim spolu ľuďom.

Beda nám potom, ak sa povestná miska váh v rukách Božej Spravodlivosti nakloní na stranu na stranu zla, na stranu vlažnosti a na stranu nesprávneho. To bude potom náš koniec! Náš definitívny duchovný koniec, rovnajúci sa večnému zavrhnutiu.

Vždy, ale v dnešnej dobe zvlášť je preto doslova zločinom hovoriť ľuďom o nekonečne trpezlivej a všeodpúšťajúcej Láske Božej. Takýto výklad ich totiž vždy zvádzal a ešte aj doteraz zvádza iba k duchovnej lenivosti, povrchnosti a k blaženému voľkaniu si v klamlivej viere v zaručenú istou vlastného vykúpenia.

Do tohto smrteľného spánku ducha, do tejto duchovnej mľandravosti musí preto zaznieť hlas o prísnosti skutočnej Božej Lásky, ktorá nakoniec, ruka v ruke s Božou Spravodlivosťou, vykoná ostrý rez naprieč celým ľudstvom. Týmto ostrým rezom od seba definitívne oddelí ľudí, ktorí sa poctivo a vážne snažili o svoj osobný duchovný rast, spočívajúci v umení citlivého a pomáhajúceho spolužitia s inými od ľudí, ktorí sa po celé tisícročia nič nenaučili a zostali egoistami, mysliacimi iba na seba, či prípadne na svojich najbližších.

Áno, Spravodlivosť Božia nakoniec odstráni všetkých neprispôsobivých z tohto stvorenia, aby v ňom mohol už konečne zavládnuť mier a harmónia. Tento dej, v jeho tvrdej prísnosti, bude zároveň i aktom Božej Lásky, ktorá odstránením rušiteľov umožní radostné napredovanie k Svetlu všetkým tým, ktorí o to vážne usilovali a ktorí boli práve nimi vždy vysmievaní a strhávaní nadol.

To, čo ľudstvu dneška chýba najviac je rešpekt pred Stvoriteľom! Rešpekt a vážnosť pred jeho majestátom! Domýšľaví a zhýčkaní ľudia dneška sa budú musieť naučiť mať úctu, ba doslova báť sa Boha s jeho Spravodlivosťou a s pravou, prísnou Láskou. Boha, ktorý sa už viac nedá zneucťovať a vysmievať! Všetky ďalšie slová sú v tomto smere zbytočné, pretože väčšina by im vo svojej duchovnej slepote aj tak neuverila. Avšak blížiace sa udalosti prehovoria ku nám všetkým až príliš jasnou rečou!

Jedine príklon k dobru v myslení, cítení, reči a jednaní môže ešte do určitej miery zmierniť úder Spravodlivosti Božej, ktorej dopad na ľudstvo bol až do poslednej možnej chvíle zadržiavaný Božou Láskou, čakajúcou na dobrovoľný a bezbolestný obrat k lepšiemu. Božou Láskou, ktorá však má predsa len svoje hranice a nie je vôbec všeodpúšťajúcou!

M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz

image/svg+xml smilan :: 25.06.2009 17:13:57

Pár slov o zmysle života

Ľudský život má nepochybne nejaký zmysel. Rozhodne však nespočíva iba v zarábaní peňazí a rôznych formách užívania si, ani v plodení potomstva a v starostlivosti oň, ani v honbe za kariérou, mocou, popularitou a podobne.

Naše bytie môžeme pripodobniť ku škole, v ktorej žiak kráča od ročníka k ročníku a postupne vstrebáva dôležité poznatky a informácie. Od nižších ročníkov základnej školy prechádza k vyšším, odtiaľ na strednú školu, na ktorej sa pozvoľna približuje k absolvovaniu nevyhnutnej, záverečnej maturitnej skúšky. Ak maturitu úspešne zvládne, obohatený o mnohé užitočné poznatky potom vstupuje do skutočného života.

No a presne rovnako je to aj s našou púťou stvorením a pravým zmyslom nášho bytia. V sérii mnohých pozemských životov sa totiž máme postupne čoraz viacej kultivovať a učiť pravidlám harmonického života vo stvorení. Tieto pravidlá, alebo inak povedané Zákony, predstavujú dokonalú vôľu Tvorcu univerza, ktorú by sme mali poznávať, naučiť sa žiť s ňu v súlade a tak sa stať ľudsky dokonalými.

Podobne, ako v škole, i v našom bytí teda neodvratne kráčame k veľkej „maturitnej“ skúške, na ktorej bude dokonale preverená naša ochota, schopnosť a vôľa žiť v súlade s vôľou Toho, ktorý nám vedomé bytie daroval a v koho stvorení nám bolo umožnené prebývať.

No a čo sa stane s človekom, ktorý úspešne zvládol všetko, čo bolo potrebné a „prešiel“ spomínanou, veľkou „maturitnou“ skúškou vo stvorení, nazývanou aj „posledným súdom“? Čo bude teda nasledovať potom?

Jednoducho povedané, život sám! Presne tak, ako je tomu po skutočnej maturite. Nie snáď nejaká nirvána, znamenajúca rozplynutie, ale radostné, vedomé, večné tvorivé, sebavedomé bytie v oblastiach, nachádzajúcich sa vysoko nad hmotným stvorením.

Nasleduje skutočný, pravý a aktívny život, zameraný na podporu, pozdvihovanie a zušľachťovanie stvorenia a nie snáď nejaké „večné odpočinutie“, ako sa zvykne písať na pomníkoch zosnulým. Nastane vstup do ozajstného a pravého života, ku ktorému sme sa pripravovali a dozrievali v mnohých pozemských životoch v hmotnosti.

Žiaľ, problém súčasného ľudstva je v tom, že všetko svoje životné úsilie nezameriava k zmienenému, vysokému cieľu, ale iba to hmotné a pozemské sa mu stalo najvyšším a jediným cieľom.

Svojim myslením a snažením sme uviazli v hmote, ako ryby v sieti, vsádzajúc všetko na jeden jediný, práve prežívaný, konkrétny pozemský život, neuvedomujúc si, že našim skutočným cieľom má byť ďaleko viac. Má ním byť snaha o dosiahnutie večného života, snaha o vyslobodenie sa s kolobehu nutnosti ustavičného rodenia sa v hmote.

Ak sa z nej totiž nedokážeme vymaniť, ak v nej uviazneme ako v sieti natrvalo, môže sa stať, že v nej nakoniec aj biedne zahynieme, pretože hmotnosť nie je večná a teda nevyhnutne podlieha veľkému cyklu vzniku, dočasného trvania a zániku za účelom jej znovu obnovenia. Beda preto každému človeku, ktorý sa nestihne od hmoty včas odpútať.

Z toho dôvodu je nevýslovne smutné vnímať, ako milióny ľudí sústreďujú všetky svoje sily na jedno jediné pozemské bytie, kým v možnostiach každého z nás je predsa omnoho viac. Pred každým človekom žiari totiž v diaľavách méta večného, pravého a skutočného života, ktorého krásu, nádheru a veľkoleposť nemožno ani našimi pojmami vyjadriť.

Žiaľ, nie všetci sa však k tomuto nádhernému, vysokému cieľu dostanú, pretože sa o jeho dosiahnutie vôbec neusilujú. Bez práce totiž, ako dobre vieme, nebývajú koláče. Bez snahy a úsilia o duchovný vzostup nenapĺňame náš skutočný zmysel života a slepým úsilím iba o hmotné si ho z večnosti redukujeme na úbohých 70 až 80 rokov.

No a žiaľ, vo svojom zaneprázdnení hmotou ani len netušíme, ako veľmi sa nám kráti čas a ako ľahkomyseľne a úplne nepripravení kráčame v ústrety veľkej „maturitnej skúške“ vo stvorení ...

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk

image/svg+xml smilan :: 11.06.2009 18:23:50

Učebnica ukazujúca cestu


Rozumovo – materialistický pohľad na svet je pohľadom obmedzeným. No a to, čo je obmedzené, nemôže plodiť nič iného, ako obmedzenosť. Súčasná finančná a hospodárska kríza nie je teda nijakým náhodným javom, ale logickým, ba nevyhnutným prejavom obmedzenosti rozumového materializmu. Práve prostredníctvom nej je nám daná príležitosť nahliadnuť a uznať jeho obmedzenosť.

Akékoľvek úsilie o zlepšenie situácie, pohybujúce sa iba v rámci zaužívaného, rozumovo – materialistického pohľadu na svet, bude preto vždy niečím nedostatočným a iba dočasným. Skutočné zlepšenie môže nastať len zmenou myslenia, čiže tým, že sa v našich úvahách dokážeme povzniesť nad obmedzenosť dnešného, vo všetkých oblastiach spoločnosti prítomného, rozumového materializmu.

Lebo príčina súčasného, neblahého stavu spočíva práve v chorom a nesprávnom spôsobe myslenia a finančná i hospodárska kríza sú len vonkajším odzrkadlením vážnej duševnej choroby s názvom: Rozumový materializmus!

No a táto úchylka, tento zúžený a obmedzený pohľad na realitu je ako to najvyššie a najdokonalejšie predkladané mladej generácii vo forme vzdelania. Takýmto spôsobom sa potom spomínaná, nebezpečná choroba šíri ďalej v celoplošnom meradle, cieľavedome produkujúc takzvaných vzdelaných hlupákov.

Áno, na jednej strane sú ľudia omnoho vzdelanejší, ako kedysi, avšak vzdelanosť ešte ani zďaleka neznamená skutočnú Múdrosť a skutočné Poznanie. Neznalosť a fatálna absencia skutočného Poznania a pravej Múdrosti je totiž tou najväčšou tragédiou našej civilizácie, ktorá práve z tohto dôvodu speje k absolútnemu kolapsu.

V čom teda spočíva skutočné Poznanie a pravá Múdrosť, v ktorých zohľadnení je skrytý trvalo udržateľný rozvoj života na našej planéte? Spočíva v dokonalom poznaní Zákonitostí univerza, ktoré nemajú iba ľuďmi viditeľný, hmatateľný a vnímateľný hmotný rozmer, ale zároveň aj neviditeľný, nehmatateľný a len jemným cítením uchopiteľný, duchovný rozmer. No a práve v poznaní a rešpektovaní vzájomného, harmonického prepojenia duchovného a materiálneho rozmeru bytia spočíva skutočná životná Múdrosť a skutočné, pravé Poznanie. Žiaľ, takéhoto Poznania a takejto Múdrosti medzi ľuďmi vo všeobecnosti niet a preto všetko okolo nás vyzerá práve tak biedne, ako vyzerá.

Aby teda bola konečne učinená prietrž tejto fatálnej nevedomosti a všadeprítomnej, rozumovo – materialistickej obmedzenosti, aby sa už aj mladej generácii mohlo dostať nového, komplexného vzdelania a príležitosti dospieť k skutočnej Múdrosti, práve za týmto účelom bola vypracovaná učebnica s názvom „Človek a Zákony“, určená pre žiakov 6. ročníka a pre všetkých otvorených ľudí od 6. ročníka nahor.

Je pochopiteľné, že úzkoprsá obmedzenosť dnešného systému takzvaného „vzdelávania“ niečo podobného nie je zatiaľ schopná akceptovať a kontinuálne začleniť do vyučovacieho procesu, hoci takýto pokus bol urobený. Žiaľ, Poznanie a nové informácie obsiahnuté v učebnici je preto z tohto dôvodu zatiaľ možné šíriť iba prostredníctvom individuálneho záujmu a snahy k tomu otvorených jednotlivcov. Jednotlivcov, ktorí v sebe dokážu nájsť dostatok síl a odvahy vymaniť sa konečne zo súčasnej, všetko obopínajúcej a zväzujúcej obmedzenosti rozumovo – materialistického spôsobu myslenia, ktorý už spieva svoju labutiu pieseň.

Príležitosť k prelomeniu bariéry, brániacej k skutočnému rozvoju našej osobnosti je teda tu! Máme ju nie len my sami, ale i naše potomstvo, ktorému môžeme prostredníctvom cenných informácií obsiahnutých v učebnici darovať niečo, čoho nesmierne pozitívny dosah nie sme teraz ešte vôbec schopní doceniť. Môžeme ho nasmerovať k skutočnej Múdrosti o živote a o pravých hodnotách, ktoré žiaľ, nie sú ešte hodnotami súčasnosti, avšak raz každopádne určite budú hodnotami budúcnosti.

Určite by bolo preto dobré začať sa týmito vecami už teraz vážne zaoberať, aby sa nám osobne, ak budeme príliš dlho otáľať, predsa len nestalo, že nám v tomto smere ujde aj úplne posledný vlak.

Viac o spomínanej učebnici sa môžete dozvedieť na stránke: www.os-obroda.cz

image/svg+xml smilan :: 01.06.2009 19:40:34

Súvis sucha s nemravnosťou


V dennej tlači ma upútali dve správy, ktoré vzájomne súvisia ako spojené nádoby. Tá prvá bola prognózou veľmi suchého roku. Predpokladá sa, že v Európskej únii sa urodí o 4,5 milióna ton obilia menej ako vlani, čo môže mať za následok zdražovanie chleba a všetkých výrobkov z obilnín. Druhá správa bola informáciou o otvorení letnej sezóny na slovenských kúpaliskách a o službách a atrakciách, ktoré ponúkajú. Už titulok veľkoryso informoval o tom, že na kúpalisku v Štúrove si konečne prídu na svoje aj priaznivci nudizmu, pre ktorých boli špeciálne vyhradené priestory na streche budovy krytej plavárne.

Ako tieto dve zdanlivo nesúvisiace správy v skutočnosti vzájomne súvisia?

Príroda okolo nás je spravovaná a riadená určitou inteligenciou, určitými inteligentnými silami, o ktorých dnešní ľudia už nič nevedia. Tieto skryté, neviditeľné, inteligentné sily prírody celé tisícročia pretvárali a formovali prírodné podmienky na našej planéte tak, aby v istom čase bolo všetko pripravené pre príchod vyššej bytosti, zvanej človek.

V schopnostiach človeka, ako hierarchicky vyššie stojaceho je vložená vysoká miera vplyvu na prírodné dianie a to nie len v zmysle jeho priameho, fyzického pretvárania. Ľudia svojim chcením, svojim cítením a myslením vplývajú na spomínané, skryté, inteligentné sily prírody tak, že tieto sú nútené formovať prírodné podmienky do podoby, zodpovedajúcej kvalite, alebo nekvalite vnútorného života ľudí.

Jednoducho povedané, príchodom ľudí na scénu začalo byť zásadným spôsobom ovplyvňované všetko dianie v prírode prostredníctvom ich vnútorného vplyvu na inteligentné sily prírody. Tie ho formovali do podoby, presne zodpovedajúcej chceniu, mysleniu a cíteniu ľudí.

Ak by bol dobrom, ako tou najvyššou hodnotou prežiarený myšlienkový a citový život ľudí, nie len že by boli vzťahy medzi nimi samotnými krajšie a lepšie, ako je tomu dnes a ako tomu bolo počas celej dlhej histórie našej civilizácie, ale zároveň by sa to prejavilo i kladným vplyvom na inteligentné sily prírody, ktoré by na základe toho sformovali prírodné podmienky na tejto planéte do doslova ideálnej podoby. Takýmto zásadným spôsobom teda vplýva kvalita nášho vnútorného života, nášho myslenia a cítenia na vonkajšie prírodné dianie, ktoré je ňou doslova formované.

V minulosti, keď dlho nepršalo a bolo sucho, sa napríklad ľudia sa modlili za dážď. Čo je však znamená pojem „modlitba“, ak ho budeme vnímať čisto nenábožensky? Je to v skutočnosti deklarovanie dobra! Je to prísľub návratu k dobru, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sa zlepšili prírodné podmienky a stali sa ľuďom priaznivejšími.

No a teraz sa vráťme naspäť k na začiatku spomínanej súvislosti medzi súčasným suchom a zahájením letnej sezóny na kúpaliskách.

Spoločné kúpanie mužov a žien je pareniskom nemravnosti, priečiacej sa Zákonitostiam vo stvorení. No a jej vrcholom je nudizmus. To, čo sa pri týchto aktivitách deje na citovej a myšlienkovej úrovni je doslova hnus.

Nemravnou a zvrhlou je napríklad aj ženská móda, najmä v letných mesiacoch, ktorá viac odhaľuje, ako zakrýva. Veď nakoniec módni tvorcovia hovoria celkom otvorene, že sa snažia o to, aby ženy pôsobili čo najviac sexy a svojim výzorom čo najviac dráždili a provokovali mužov. Byť „sexy“ je predsa v dnešnej dobe „in“. Samozrejme, ani muži nie sú v tom celkom bez viny, pretože podobné nehanebné dehonestovanie dievčat, žien a matiek im až príliš vyhovuje a podporujú ho.

Takéto konanie mužov a žien je však zvrhlosťou, nemajúcou obdoby! Je to svedectvom nesmiernej duchovnej úbohosti a prázdnoty, svedectvom mravnej vyprahnutosti, v ktorej sa vnútro všetkých takto jednajúcich ľudí, zbavených aj toho najelementárnejšieho studu podobá vyprahnutej púšti. Vyprahnutej mravnej púšti!

Takýto teda, doslova morálne vnútorne vyprahnutý je vnútorný život – čiže myslenie a cítenie miliónov ľudí na celej planéte. Svojim skazeným vnútrom zhubne vplývajú na inteligentné sily prírody, ktoré sú nútené formovať prírodné podmienky presne podľa tohto druhu myslenia a cítenia. Sú nútené ich formovať do podoby vyprahnutých krajín a púští.

Ak si ale ľudia neuvedomia vlastnú zodpovednosť za všetko, čo svojim vnútorným životom vytvárajú, ak sa nemravnosť bude čoraz viacej stupňovať /viď vznik nudistických pláží, prezentovaný ako niečo pokrokového a pozitívneho/, bude bývať sucho čoraz väčšie a bude dochádzať i k iným druhom zhoršovania prírodných podmienok na celej našej planéte.

A ak ľudia zostanú v tomto smere aj naďalej slepí a hluchí, bude sa ich postoj rovnať vzbure. Vzbure voči prirodzeným Zákonom stvorenia, čo napokon spôsobí vzburu inteligentných prírodných bytostí voči nemravnosťou beznádejne skazenému ľudstvu. Suchá, zemetrasenia, záplavy, víchrice a vulkanická činnosť nakoniec zmätú ľudský druh s povrchu zeme, pretože práve takýto osud si on sám pre seba sformoval.

Z úst niekoľkých slovenských politikov, opozičných, ale i koaličných zazneli slová, že súčasná finančná a hospodárska kríza je v skutočnosti dôsledkom hlbokej mravnej krízy našej civilizácie.

Tieto slová sú naozaj pravdivé, avšak v súvislosti so dnešnou finančnou a hospodárskou krízou, ktorá je naozaj krízou morálnou, nikoho ani len nenapadne pozrieť sa na seba samého. Lebo pravda je taká, že každý z nás má na nej svoj vlastný podiel. Kto je presvedčený o tom, že on nie, nech sa naozaj vážne zamyslí nad tým, nakoľko morálne a v súlade s pojmom „všeobecné dobro“ jedná s ľuďmi v zamestnaní, alebo v osobnom živote. Nech sa zamyslí nad tým, nakoľko sa konanie DOBRA v každej životnej situácii stalo dennou realitou jeho života. Tí, ktorí sú tam hore, ktorí v skutočnosti krízu reálne spôsobili sú totiž majstrami našich vlastných chýb. Nedostali by sa nikdy na vrchol, keby väčšina z nás nebola presne taká istá.

V tejto chvíli zostáva iba dúfať, že nemorálnosť, zvrhlosť a zlo neprerástli našim vnútrom až natoľko, že to už vôbec nedokážeme ani len vnímať a nie to ešte zmeniť sa k lepšiemu. Zostáva iba dúfať, že nikdy nebude musieť prísť deň, v ktorom nám prírodné dianie vrhne do tváre našu vlastnú skazenosť a zvrhlosť. Dianie, ktoré sa potom stane našou záhubou a zničením.

Kiež by k tomu nikdy nedošlo, ale práve naopak, keby sa ľudia nad sebou zamysleli a prostredníctvom pozitívneho využitia poznania o ďalekosiahlom vplyve vlastného vnútorného života na prírodné dianie by pousilovali premeniť našu planétu na rajskú záhradu. Ešte dnes sa to dá, ale zajtra, až sa príroda začne proti nám búriť, už môže byť neskoro.

M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk

image/svg+xml smilan :: 17.05.2009 18:31:48

Čo je zlo?

Všetko zlo pochádza z neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jestvujú štyri základné Zákony, na ktorých stojí a prostredníctvom ktorých bezchybne funguje celé univerzum. Sú to:

Zákon tiaže
Zákon spätného účinku
Zákon príťažlivosti rovnorodého
Zákon pohybu

Povedzme si niečo napríklad o Zákone tiaže. Keď výjdeme na skalu a skočíme z nej, budeme sa samozrejme rútiť strmhlav nadol, aby sme nakoniec, na základe železných účinkov spomínaného Zákona, našli na dne útesu svoju smrť.

Ak sa ale z tej istej skaly vznesieme na balóne, nebudeme samozrejme padať, ale naopak, očakáva nás príjemný, vyhliadkový let, ba dokonca ešte i stúpanie do väčších výšin.

Ide o jednoduchú fyzikálnu zákonitosť, ktorá však platí absolútne rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj tu nás totiž všetko ťažké, čiže zlé city, myšlienky, jednanie a slová strhávajú nadol, akoby do priepasti. A naopak, všetko ľahké, čiže čisté, dobré a ušľachtilé nás vynáša nahor, do Výšin, v ústrety šťastiu, radosti a blaženosti.

Naozaj jednoduché a prosté. Avšak aj napriek tejto jednoduchosti ľudia predsa len ešte potrebujú akési praktické usmernenia, ktoré im ukážu, akým spôsobom je možné riadiť sa spomínanými Zákonmi v bežnom, každodennom živote. No a práve s takýmto „návodom“ sa je možné oboznámiť prostredníctvom obsahu útlej knižky s názvom: „Zákony pre život na zemi“.

Nachádza sa v nej 17 Zákonov, alebo inak povedané, 17 dobrých rád, ukazujúcich ľuďom, ako správne žiť tak, aby neprichádzali do bolestivej kolízie s účinkami Zákonov stvorenia. Tieto dobré rady predstavujú cestu k duchovnému, ako aj materiálnemu vzostupu každého jednotlivca, ale v podstate aj celého ľudstva

Úplne prvá z nich hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal“. Vyslanec Svetla, žijúci pred 2000 rokmi, vyjadril to isté trochu inými slovami: „Milovať budeš svojho Pána, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou“.

Ako ale napríklad vyššie spomenuté, snáď jedno z najdôležitejších upozornení, súvisí so štyrmi, na začiatku spomínanými Zákonmi, celkom konkrétne so Zákonom tiaže?

Bolo nám ním v podstate povedané asi nasledovné: Človeče, máš iba dve voľby: Buď svoje cítenie a myslenie upriamiš nahor, k dobru, čestnosti a spravodlivosti, čiže k Tvorcovi, z ktorého všetko dobro pochádza. Alebo naopak, odvrátiš sa od neho a budeš hľadieť iba nadol, na hmotu, na ktorú zameriaš všetko svoje cítenie a myslenie, čo však bude mať za následok tvoje postupné obťažkávanie negativitou a nečistotou najrozličnejšieho druhu.

V prvom prípade budeš duchovne, ale aj pozemsky stúpať, kým v druhom prípade sa budeš „zaťažovať“ čoraz viac a viac, aby si nakoniec, ako po strmhlavom páde, našiel na dne priepasti svoju definitívnu duchovnú smrť, ktorá bude iba nevyhnutným dôsledkom tvojho osobného nerešpektovania účinkov železného Zákona tiaže.

Žiaľ, pozemské ľudstvo sa ignorovaním takmer všetkých, vyššie spomínaných, dobrých rád, vlastnou svojvôľou a negativitou v myslení, cítení, rečiach a jednaní podobá človeku, beznádejne sa rútiacemu do priepasti. Pri tomto svojom páde sa ľudstvo, ako celok, bolestivo zraňuje o skalné výbežky, ktorými sú rôzne tragické vrcholové momenty v jeho dejinách, ako napríklad bieda, hlad, vojny, krízy, atď. No a konečným zavŕšením katastrofálneho pádu môže byť iba jediné – definitívna záhuba!

Záchrana je však ešte stále možná! Spočíva v duchaprítomnom uchopení záchranného lana ešte v poslednej chvíli pred dopadom. Týmto záchranným lanom je dokonalá znalosť Zákonov stvorenia a následne, nastavenie nášho cítenia a myslenia, ako aj reči a jednania do súladu s nimi. Jedine takto dokážeme zastaviť náš osobný pád i pád celej civilizácie. Jedine takýmto spôsobom sa potom môžeme postupne začať šplhať ku Svetlu, Pravde a Spravodlivosti, čoraz viacej sa vzďaľujúc od miesta istej záhuby.

Čo je teda zlo? Zlo je ovocím neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jeho čas je však presne vymedzený. Zlo totiž začína dobrovoľným skokom do priepasti, spočívajúcim v svojvoľnosti, nečistote a negativite nášho cítenia i myslenia a končí definitívnou záhubou na dne priepasti.

Samozrejme, z hľadiska diania vo stvorení a dejín civilizácie na našej planéte ide o veľký časový úsek, ak ho porovnávame s pádom človeka zo skaly, ktorý trvá iba niekoľko sekúnd. Ale žiaľ, čo sa týka konečného efektu, ten je v oboch prípadoch rovnaký – zničenie! Železné Zákony stvorenia totiž nemožno ignorovať v nijakom prípade. Ani z nevedomosti! Lebo každý, kto tak činí, či už jednotlivec, alebo hoci aj celé ľudstvo, musí dopadnúť rovnako, ako keby neuvážene skočil zo skaly.

M.Š.
Spolupracovník časopisu „Prebúdzajúce sa Slovensko“
http://www.pre-slovensko.sk

image/svg+xml smilan :: 17.05.2009 18:30:45

Mesto – inteligencia, vidiek – hlupáci?

Nasledovný text vznikol na základe jedného názoru, ktorý jednoducho nemohol byť ponechaný bez zodpovedajúceho vysvetlenia. Citujem:

„Jedinou výhodu viery v Boha, silnej a oddanej viery v Boha je to, že dáva ľuďom silu a vôľu, i keď v podstate veria v niečo, čo neexistuje. Taktiež i Zákony Božie sú iba výmyslom ľudí.

Viac sa dozviete na:
http://cestanahor.mujblog.centrum.cz/clanky/Mesto-inteligencia-vidiek-hlupaci-50586.aspx


12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


© 2005 – 2021 Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu provozovatele zakázáno.